tag:blogger.com,1999:blog-72099867441262244072024-02-19T08:50:22.987-08:00सण, धार्मिक उत्सव व व्रते म्हणजे,हिंदु धर्माने ईश्वरप्राप्तीसाठी दिलेली अनमोल पर्वणी !Anonymoushttp://www.blogger.com/profile/09182076974001648077noreply@blogger.comBlogger121125tag:blogger.com,1999:blog-7209986744126224407.post-27744734007084240942013-07-21T03:29:00.002-07:002013-07-21T03:29:50.993-07:00Gurupoornima (Vyas-puja)<div dir="ltr" style="text-align: left;" trbidi="on">
<h2 style="font-size: 22px; font-weight: bold; letter-spacing: -1px; margin: 0px; padding: 0px 0px 2px; text-align: center; width: auto;">
<a href="http://www.sanatan.org/en/a/out/images/1372945708_gurushishya_300.jpg" style="color: #0022b5; text-decoration: none;"><img alt="" src="http://www.sanatan.org/en/a/out/images/1372945708_gurushishya_300.jpg" style="border: 0px; height: 367px; max-width: 600px !important; width: 300px;" /></a></h2>
<div>
<br /></div>
<h1 style="float: left; margin: 0px; padding: 0px 0px 2px; text-align: center; width: 650px;">
<span style="font-family: Trebuchet MS, sans-serif;"><a href="" name="#news13" style="color: #0c8c8f; font-size: 18px; font-weight: bold; letter-spacing: -1px; text-decoration: none;"><span style="color: navy;"><span style="font-size: 14pt;">Transformation of self is the best gift to the Guru on </span></span></a><span style="font-size: 19px; letter-spacing: -1px; text-align: left;"><span style="color: navy;">Guru Purnima</span></span></span></h1>
<h1 class="box" style="background-color: white; color: #dd0000; font-family: arial, helvetica, sans-serif; font-size: 32px; line-height: 45px; margin-top: 5px; text-align: center;">
<div class="brief" style="color: #333333; float: left; font-family: arial; font-size: 14px; font-weight: normal; line-height: normal; overflow: hidden !important; padding: 15px 0px; text-align: start; width: 650px; word-wrap: break-word;">
<br /><div align="center" class="MsoNormal" style="margin-left: -0.5in; padding: 0px; text-align: center;">
<a href="" name="#news13" style="color: #0022b5;"><span style="color: red;"><span style="font-size: 14pt;"><b><span style="font-family: Arial;">Gurukrupa Hi Kevalam</span></b></span></span><span style="font-size: 14pt;"><b><span style="font-family: Arial;"><o:p></o:p></span></b></span></a></div>
<div align="center" class="MsoNormal" style="margin-left: -0.5in; padding: 0px; text-align: center;">
<a href="" name="#news13" style="color: #0022b5;"><span style="font-size: 14pt;"><b><span style="font-family: Arial;"><span style="color: red;">Shishya Param Mangalam</span><o:p></o:p></span></b></span></a></div>
<div align="center" class="MsoNormal" style="margin-left: -0.5in; padding: 0px; text-align: center;">
<br /></div>
<div align="center" class="MsoNormal" style="margin-left: -0.5in; padding: 0px; text-align: center;">
<a href="" name="#news13" style="color: #0022b5;"><span class="Apple-style-span" style="font-family: Arial;"><span style="font-size: x-small;"><b>“Only by the Grace of the Guru can a disciple attain the Final liberation”</b></span></span></a></div>
<div align="center" class="MsoNormal" style="margin-left: -0.5in; padding: 0px; text-align: center;">
<br /></div>
<div align="center" class="MsoNormal" style="margin-left: -0.5in; padding: 0px; text-align: center;">
<br /></div>
<br /><div>
<table align="center" border="0" cellpadding="0" cellspacing="0" class="article_loop" style="border-bottom-color: rgb(230, 120, 23); border-bottom-style: solid; color: black; font-family: arial, helvetica, sans-serif; font-size: 16px; margin: 2px; outline: 0px; padding: 4px; width: 98%px;"><tbody style="background-color: transparent; margin: 0px; outline: 0px;">
<tr style="background-color: transparent; margin: 0px; outline: 0px;"><td style="background-color: transparent; line-height: 30px; margin: 0px; outline: 0px; padding-bottom: 20px;"><span style="background-color: transparent; border: 0px; float: left; height: 125px; margin: 3px; outline: 0px; padding: 1px; width: 125px;"><img alt="The types of Disciple" src="http://www.sanatan.org/en/a/out/images/1373993450_types-of-disciple-125.jpg" style="background-color: transparent; border: none; margin: 0px; max-width: 600px !important; outline: 0px; padding: 0px;" /></span><a href="http://www.sanatan.org/en/a/35_types-of-disciple.html" style="color: red; text-decoration: none;"><b>The types of Disciple</b></a><br /><div class="summary" style="background-color: transparent; border: 0px; color: navy; margin: 0px; outline: 0px; padding: 0px;">
The superior disciple is a seeker who inspite of being trapped in unhappiness in the state of the embodied soul is convinced that “I am not the embodied soul but am really The Supreme God (Shiv)” through the study of the scriptures.</div>
<div class="summary" style="background-color: transparent; border: 0px; color: navy; margin: 0px; outline: 0px; padding: 0px;">
Read More : <a href="http://www.sanatan.org/en/a/35_types-of-disciple.html" style="color: #0022b5; text-decoration: none;">http://www.sanatan.org/en/a/35_types-of-disciple.html</a></div>
</td></tr>
</tbody></table>
<br style="color: black; font-family: arial, helvetica, sans-serif; font-size: 16px;" /><table align="center" border="0" cellpadding="0" cellspacing="0" class="article_loop" style="border-bottom-color: rgb(230, 120, 23); border-bottom-style: solid; color: black; font-family: arial, helvetica, sans-serif; font-size: 16px; margin: 2px; outline: 0px; padding: 4px; width: 98%px;"><tbody style="background-color: transparent; margin: 0px; outline: 0px;">
<tr style="background-color: transparent; margin: 0px; outline: 0px;"><td style="background-color: transparent; line-height: 30px; margin: 0px; outline: 0px; padding-bottom: 20px;"><span style="background-color: transparent; border: 0px; float: left; height: 125px; margin: 3px; outline: 0px; padding: 1px; width: 125px;"><img alt="The Guru Principle" src="http://www.sanatan.org/en/a/out/images/1373611230_guru_principle_125.jpg" style="background-color: transparent; border: none; margin: 0px; max-width: 600px !important; outline: 0px; padding: 0px;" /></span><a href="http://www.sanatan.org/en/a/34_guru-principle.html" style="color: red; text-decoration: none;"><b>The Guru Principle</b></a><br /><div class="summary" style="background-color: transparent; border: 0px; color: navy; margin: 0px; outline: 0px; padding: 0px;">
This day is celebrated every year to express gratitude unto the Guru Principle. The Guru Principle is a thousand times more active on the day of Gurupournima than on any other day.</div>
<div class="summary" style="background-color: transparent; border: 0px; color: navy; margin: 0px; outline: 0px; padding: 0px;">
</div>
<div class="summary" style="background-color: transparent; border: 0px; color: navy; margin: 0px; outline: 0px; padding: 0px;">
Read More : <a href="http://www.sanatan.org/en/a/34_guru-principle.html" style="color: #0022b5; text-decoration: none;">http://www.sanatan.org/en/a/34_guru-principle.html</a></div>
</td></tr>
</tbody></table>
<br style="color: black; font-family: arial, helvetica, sans-serif; font-size: 16px;" /><table align="center" border="0" cellpadding="0" cellspacing="0" class="article_loop" style="border-bottom-color: rgb(230, 120, 23); border-bottom-style: solid; color: black; font-family: arial, helvetica, sans-serif; font-size: 16px; margin: 2px; outline: 0px; padding: 4px; width: 98%px;"><tbody style="background-color: transparent; margin: 0px; outline: 0px;">
<tr style="background-color: transparent; margin: 0px; outline: 0px;"><td style="background-color: transparent; line-height: 30px; margin: 0px; outline: 0px; padding-bottom: 20px;"><span style="background-color: transparent; border: 0px; float: left; height: 125px; margin: 3px; outline: 0px; padding: 1px; width: 125px;"><img alt="Gurukrupayoga" src="http://www.sanatan.org/en/a/out/images/1373712164_guru-disciple-125.jpg" style="background-color: transparent; border: none; margin: 0px; max-width: 600px !important; outline: 0px; padding: 0px;" /></span><a href="http://www.sanatan.org/en/a/33_gurukrupayoga.html" style="color: red; text-decoration: none;"><b>Gurukru payoga</b></a><br /><div class="summary" style="background-color: transparent; border: 0px; color: navy; margin: 0px; outline: 0px; padding: 0px;">
The word krupa has been derived from the root ‘krup’, which means to have mercy. Union of a jiva (Embodied soul) with Shiv (God Principle) by Guru’s grace is known as ‘Gurukrupayoga’.</div>
<div class="summary" style="background-color: transparent; border: 0px; color: navy; margin: 0px; outline: 0px; padding: 0px;">
</div>
<div class="summary" style="background-color: transparent; border: 0px; color: navy; margin: 0px; outline: 0px; padding: 0px;">
Read More : <a href="http://www.sanatan.org/en/a/33_gurukrupayoga.html" style="color: #0022b5; text-decoration: none;">http://www.sanatan.org/en/a/33_gurukrupayoga.html</a></div>
</td></tr>
</tbody></table>
<br style="color: black; font-family: arial, helvetica, sans-serif; font-size: 16px;" /><table align="center" border="0" cellpadding="0" cellspacing="0" class="article_loop" style="border-bottom-color: rgb(230, 120, 23); border-bottom-style: solid; color: black; font-family: arial, helvetica, sans-serif; font-size: 16px; margin: 2px; outline: 0px; padding: 4px; width: 98%px;"><tbody style="background-color: transparent; margin: 0px; outline: 0px;">
<tr style="background-color: transparent; margin: 0px; outline: 0px;"><td style="background-color: transparent; line-height: 30px; margin: 0px; outline: 0px; padding-bottom: 20px;"><span style="background-color: transparent; border: 0px; float: left; height: 125px; margin: 3px; outline: 0px; padding: 1px; width: 125px;"><img alt="Sadguru and Paratpar Guru" src="http://www.sanatan.org/en/a/out/images/1373542227_guru_125.jpg" style="background-color: transparent; border: none; margin: 0px; max-width: 600px !important; outline: 0px; padding: 0px;" /></span><a href="http://www.sanatan.org/en/a/32_sadguru.html" style="color: red; text-decoration: none;"><b>Sadguru and Paratpar Guru</b></a><br /><div class="summary" style="background-color: transparent; border: 0px; color: navy; margin: 0px; outline: 0px; padding: 0px;">
Today ‘Guru, Sadguru and Paratpar Guru’ are used as synonyms; however, there is a marked difference between them in the spiritual context. Let us see how.</div>
<div class="summary" style="background-color: transparent; border: 0px; color: navy; margin: 0px; outline: 0px; padding: 0px;">
</div>
<div class="summary" style="background-color: transparent; border: 0px; color: navy; margin: 0px; outline: 0px; padding: 0px;">
Read More : <a href="http://www.sanatan.org/en/a/32_sadguru.html" style="color: #0022b5; text-decoration: none;">http://www.sanatan.org/en/a/32_sadguru.html</a></div>
</td></tr>
</tbody></table>
<br style="color: black; font-family: arial, helvetica, sans-serif; font-size: 16px;" /><table align="center" border="0" cellpadding="0" cellspacing="0" class="article_loop" style="border-bottom-color: rgb(230, 120, 23); border-bottom-style: solid; color: black; font-family: arial, helvetica, sans-serif; font-size: 16px; margin: 2px; outline: 0px; padding: 4px; width: 98%px;"><tbody style="background-color: transparent; margin: 0px; outline: 0px;">
<tr style="background-color: transparent; margin: 0px; outline: 0px;"><td style="background-color: transparent; line-height: 30px; margin: 0px; outline: 0px; padding-bottom: 20px;"><span style="background-color: transparent; border: 0px; float: left; height: 125px; margin: 3px; outline: 0px; padding: 1px; width: 125px;"><img alt="Gurumantra" src="http://www.sanatan.org/en/a/out/images/1373866960_gurumantra_125.jpg" style="background-color: transparent; border: none; margin: 0px; max-width: 600px !important; outline: 0px; padding: 0px;" /></span><a href="http://www.sanatan.org/en/a/31_gurumantra.html" style="color: red; text-decoration: none;"><b>Gurumantra</b></a><br /><div class="summary" style="background-color: transparent; border: 0px; color: navy; margin: 0px; outline: 0px; padding: 0px;">
Gu rumantra does not contain mere letters, but has spiritual knowledge, Chaitanya and Guru’s blessings. Hence, spiritual progress is faster.</div>
<div class="summary" style="background-color: transparent; border: 0px; color: navy; margin: 0px; outline: 0px; padding: 0px;">
</div>
<div class="summary" style="background-color: transparent; border: 0px; color: navy; margin: 0px; outline: 0px; padding: 0px;">
</div>
<div class="summary" style="background-color: transparent; border: 0px; color: navy; margin: 0px; outline: 0px; padding: 0px;">
Read More : <a href="http://www.sanatan.org/en/a/31_gurumantra.html" style="color: #0022b5; text-decoration: none;">http://www.sanatan.org/en/a/31_gurumantra.html</a></div>
</td></tr>
</tbody></table>
<br style="color: black; font-family: arial, helvetica, sans-serif; font-size: 16px;" /><table align="center" border="0" cellpadding="0" cellspacing="0" class="article_loop" style="border-bottom-color: rgb(230, 120, 23); border-bottom-style: solid; color: black; font-family: arial, helvetica, sans-serif; font-size: 16px; margin: 2px; outline: 0px; padding: 4px; width: 98%px;"><tbody style="background-color: transparent; margin: 0px; outline: 0px;">
<tr style="background-color: transparent; margin: 0px; outline: 0px;"><td style="background-color: transparent; line-height: 30px; margin: 0px; outline: 0px; padding-bottom: 20px;"><span style="background-color: transparent; border: 0px; float: left; height: 125px; margin: 3px; outline: 0px; padding: 1px; width: 125px;"><img alt="Types of Guru" src="http://www.sanatan.org/en/a/out/images/1373553373_types-of-guru-125.jpg" style="background-color: transparent; border: none; margin: 0px; max-width: 600px !important; outline: 0px; padding: 0px;" /></span><a href="http://www.sanatan.org/en/a/30_guru.html" style="color: red; text-decoration: none;"><b>Types of Guru</b></a><br /><div class="summary" style="background-color: transparent; border: 0px; color: navy; margin: 0px; outline: 0px; padding: 0px;">
An ideal Guru is the one, who if the need arises, even forces the disciple to act in a particular manner, if he is inattentive or misbehaving.</div>
<div class="summary" style="background-color: transparent; border: 0px; color: navy; margin: 0px; outline: 0px; padding: 0px;">
</div>
<div class="summary" style="background-color: transparent; border: 0px; color: navy; margin: 0px; outline: 0px; padding: 0px;">
</div>
<div class="summary" style="background-color: transparent; border: 0px; color: navy; margin: 0px; outline: 0px; padding: 0px;">
Read More : <a href="http://www.sanatan.org/en/a/30_guru.html" style="color: #0022b5; text-decoration: none;">http://www.sanatan.org/en/a/30_guru.html</a></div>
</td></tr>
</tbody></table>
<br style="color: black; font-family: arial, helvetica, sans-serif; font-size: 16px;" /><table align="center" border="0" cellpadding="0" cellspacing="0" class="article_loop" style="border-bottom-color: rgb(230, 120, 23); border-bottom-style: solid; color: black; font-family: arial, helvetica, sans-serif; font-size: 16px; margin: 2px; outline: 0px; padding: 4px; width: 98%px;"><tbody style="background-color: transparent; margin: 0px; outline: 0px;">
<tr style="background-color: transparent; margin: 0px; outline: 0px;"><td style="background-color: transparent; line-height: 30px; margin: 0px; outline: 0px; padding-bottom: 20px;"><span style="background-color: transparent; border: 0px; float: left; height: 125px; margin: 3px; outline: 0px; padding: 1px; width: 125px;"><img alt="Gurupoornima Message" src="http://www.sanatan.org/en/a/out/images/1372944618_datta_paduka_125.jpg" style="background-color: transparent; border: none; margin: 0px; max-width: 600px !important; outline: 0px; padding: 0px;" /></span><a href="http://www.sanatan.org/en/a/22_gurudakshina.html" style="color: red; text-decoration: none;"><b>Gurupoornima Message</b></a><br /><div class="summary" style="background-color: transparent; border: 0px; color: navy; margin: 0px; outline: 0px; padding: 0px;">
Gurupoornima is the day to express gratitude unto the Guru. Instead of expressing gratitude for just a day, participating in the mission as expected by the Guru consistently the entire year would be real gratitude.</div>
<div class="summary" style="background-color: transparent; border: 0px; color: navy; margin: 0px; outline: 0px; padding: 0px;">
</div>
<div class="summary" style="background-color: transparent; border: 0px; color: navy; margin: 0px; outline: 0px; padding: 0px;">
Read More : <a href="http://www.sanatan.org/en/a/22_gurudakshina.html" style="color: #0022b5; text-decoration: none;">http://www.sanatan.org/en/a/22_gurudakshina.html</a></div>
</td></tr>
</tbody></table>
<br style="color: black; font-family: arial, helvetica, sans-serif; font-size: 16px;" /><table align="center" border="0" cellpadding="0" cellspacing="0" class="article_loop" style="border-bottom-color: rgb(230, 120, 23); border-bottom-style: solid; color: black; font-family: arial, helvetica, sans-serif; font-size: 16px; margin: 2px; outline: 0px; padding: 4px; width: 98%px;"><tbody style="background-color: transparent; margin: 0px; outline: 0px;">
<tr style="background-color: transparent; margin: 0px; outline: 0px;"><td style="background-color: transparent; line-height: 30px; margin: 0px; outline: 0px; padding-bottom: 20px;"><span style="background-color: transparent; border: 0px; float: left; height: 125px; margin: 3px; outline: 0px; padding: 1px; width: 125px;"><img alt="Rudraksha" src="http://www.sanatan.org/en/a/out/images/1373692548_rudraksha_125.jpg" style="background-color: transparent; border: none; margin: 0px; max-width: 600px !important; outline: 0px; padding: 0px;" /></span><a href="http://www.sanatan.org/en/a/29_rudraksha.html" style="color: red; text-decoration: none;"><b>Rudraksha </b></a><br /><div class="summary" style="background-color: transparent; border: 0px; color: navy; margin: 0px; outline: 0px; padding: 0px;">
Adorning a rudraksha-mala while worshipping Shiva is ideal. Followers of the Natha and Vama sects and Kapaliks especially use the rudraksha.</div>
<div class="summary" style="background-color: transparent; border: 0px; color: navy; margin: 0px; outline: 0px; padding: 0px;">
</div>
<div class="summary" style="background-color: transparent; border: 0px; color: navy; margin: 0px; outline: 0px; padding: 0px;">
</div>
<div class="summary" style="background-color: transparent; border: 0px; color: navy; margin: 0px; outline: 0px; padding: 0px;">
Read More : <a href="http://www.sanatan.org/en/a/29_rudraksha.html" style="color: #0022b5; text-decoration: none;">http://www.sanatan.org/en/a/29_rudraksha.html</a></div>
</td></tr>
</tbody></table>
<br style="color: black; font-family: arial, helvetica, sans-serif; font-size: 16px;" /><table align="center" border="0" cellpadding="0" cellspacing="0" class="article_loop" style="border-bottom-color: rgb(230, 120, 23); border-bottom-style: solid; color: black; font-family: arial, helvetica, sans-serif; font-size: 16px; margin: 2px; outline: 0px; padding: 4px; width: 98%px;"><tbody style="background-color: transparent; margin: 0px; outline: 0px;">
<tr style="background-color: transparent; margin: 0px; outline: 0px;"><td style="background-color: transparent; line-height: 30px; margin: 0px; outline: 0px; padding-bottom: 20px;"><span style="background-color: transparent; border: 0px; float: left; height: 125px; margin: 3px; outline: 0px; padding: 1px; width: 125px;"><img alt="Gurupoornima (Vyas Puja)" src="http://www.sanatan.org/en/a/out/images/1373360243_gurupoornima_125.jpg" style="background-color: transparent; border: none; margin: 0px; max-width: 600px !important; outline: 0px; padding: 0px;" /></span><a href="http://www.sanatan.org/en/a/28_gurupoornima.html" style="color: red; text-decoration: none;"><b>Gurupoornima (Vyas Puja)</b></a><br /><div class="summary" style="background-color: transparent; border: 0px; color: navy; margin: 0px; outline: 0px; padding: 0px;">
Gurupoornima is a unique opportunity for acquiring God’s grace. Gurupoornima is a golden opportunity to preserve the Guru-disciple tradition.</div>
<div class="summary" style="background-color: transparent; border: 0px; color: navy; margin: 0px; outline: 0px; padding: 0px;">
</div>
<div class="summary" style="background-color: transparent; border: 0px; color: navy; margin: 0px; outline: 0px; padding: 0px;">
Read More : <a href="http://www.sanatan.org/en/a/28_gurupoornima.html" style="color: #0022b5; text-decoration: none;">http://www.sanatan.org/en/a/28_gurupoornima.html</a></div>
</td></tr>
</tbody></table>
<br style="color: black; font-family: arial, helvetica, sans-serif; font-size: 16px;" /><table align="center" border="0" cellpadding="0" cellspacing="0" class="article_loop" style="border-bottom-color: rgb(230, 120, 23); border-bottom-style: solid; color: black; font-family: arial, helvetica, sans-serif; font-size: 16px; margin: 2px; outline: 0px; padding: 4px; width: 98%px;"><tbody style="background-color: transparent; margin: 0px; outline: 0px;">
<tr style="background-color: transparent; margin: 0px; outline: 0px;"><td style="background-color: transparent; line-height: 30px; margin: 0px; outline: 0px; padding-bottom: 20px;"><span style="background-color: transparent; border: 0px; float: left; height: 125px; margin: 3px; outline: 0px; padding: 1px; width: 125px;"><img alt="The Best Guru And The Best Guruseva" src="http://www.sanatan.org/en/a/out/images/1373104545_guru_125.jpg" style="background-color: transparent; border: none; margin: 0px; max-width: 600px !important; outline: 0px; padding: 0px;" /></span><a href="http://www.sanatan.org/en/a/27_the-best-guru.html" style="color: red; text-decoration: none;"><b>The Best Guru And The Best Guruseva</b></a><br /><div class="summary" style="background-color: transparent; border: 0px; color: navy; margin: 0px; outline: 0px; padding: 0px;">
The Guru is one who eliminates the covering of Maya (The Great Illusion) in the form of ignorance enveloping spiritually curious people, seekers and disciples, and makes them aware of their true self.</div>
<div class="summary" style="background-color: transparent; border: 0px; color: navy; margin: 0px; outline: 0px; padding: 0px;">
</div>
<div class="summary" style="background-color: transparent; border: 0px; color: navy; margin: 0px; outline: 0px; padding: 0px;">
Read More : <a href="http://www.sanatan.org/en/a/27_the-best-guru.html" style="color: #0022b5; text-decoration: none;">http://www.sanatan.org/en/a/27_the-best-guru.html</a></div>
</td></tr>
</tbody></table>
</div>
<div style="padding: 0px;">
<span style="font-size: 14pt;"><o:p></o:p></span></div>
</div>
<div style="color: black; float: left; font-family: arial; font-size: 13px; font-weight: normal; line-height: normal; padding: 0px 0px 15px; text-align: start; width: 650px;">
<strong>Source : </strong><a href="http://www.sanatan.org/en/a/" rel="nofollow" style="color: #0022b5; text-decoration: none;" target="_blank">http://www.sanatan.org/en/a/</a></div>
</h1>
</div>
Anonymoushttp://www.blogger.com/profile/09182076974001648077noreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-7209986744126224407.post-49949426426903430412013-07-18T11:16:00.002-07:002013-07-18T11:16:34.856-07:00गुरुपौर्णिमा (व्यासपूजन)<div dir="ltr" style="text-align: left;" trbidi="on">
<div style="background-color: white; color: navy; font-family: arial, helvetica, sans-serif; font-size: 16px; line-height: 1.8em; margin-bottom: -14px; text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="http://www.sanatan.org/mr/a/cid_316.html"><img border="0" height="286" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEjnYkOwV9xhdmqOcvUJPvI9R61DH79sA1m7cMA_VJpL_Jys8LGXJDDmFV8HLlMtMHSyWiQHJWiOACunv8XTLuBHPoCGvIx7KV7ugQ6vQyN0tdnqdAfdqLA-3JFQcwOaJWsN3BpD4lddArs/s320/guru.jpg" width="320" /></a></div>
<div style="background-color: white; color: navy; font-family: arial, helvetica, sans-serif; font-size: 16px; line-height: 1.8em; margin-bottom: -14px; text-align: justify;">
<br /></div>
<div style="background-color: white; color: navy; font-family: arial, helvetica, sans-serif; font-size: 16px; line-height: 1.8em; margin-bottom: -14px; text-align: justify;">
<br /></div>
<div style="background-color: white; color: navy; font-family: arial, helvetica, sans-serif; font-size: 16px; line-height: 1.8em; margin-bottom: -14px; text-align: justify;">
<br /></div>
<div style="background-color: white; color: navy; font-family: arial, helvetica, sans-serif; font-size: 16px; line-height: 1.8em; margin-bottom: -14px; text-align: justify;">
<br /></div>
<div style="background-color: white; color: navy; font-family: arial, helvetica, sans-serif; font-size: 16px; line-height: 1.8em; margin-bottom: -14px; text-align: justify;">
मायेच्या भवसागरातून शिष्याला आणि भक्ताला अलगदपणे बाहेर काढणारे, त्याच्याकडून आवश्यक ती साधना करवून घेणारे आणि कठीण समयी त्याला अत्यंत जवळिकीने अन् निरपेक्ष प्रेमाने आधार देऊन संकटमुक्त करणारे हे गुरुच असतात. अशा परमपूजनीय गुरुंप्रती कृतज्ञता व्यक्त करण्याचा दिवस म्हणजे गुरुपौर्णिमा. प्रस्तुत लेखात आपण गुरुपौर्णिमेचे महत्त्व तसेच हा <a href="http://www.sanatan.org/mr/a/cid_168.html" style="color: red; text-decoration: none;">उत्सव</a> साजरा करण्याची पद्धत पहाणार आहोत.</div>
<br style="background-color: white; font-family: arial, helvetica, sans-serif; font-size: 16px; line-height: 27.1875px; text-align: justify;" /><br />
<h2 style="background-color: white; color: red; font-family: arial, helvetica, sans-serif; font-size: 17px; line-height: 35px; text-align: center;">
तिथी</h2>
<div style="background-color: white; color: navy; font-family: arial, helvetica, sans-serif; font-size: 16px; line-height: 1.8em; margin-bottom: -14px; text-align: justify;">
गुरुपौर्णिमा हा उत्सव सर्वत्र आषाढ पौर्णिमा या दिवशी साजरा केला जातो. (तामिळ प्रदेशात व्यासपूजा ज्येष्ठ पौर्णिमेस साजरा करतात.)</div>
<br style="background-color: white; font-family: arial, helvetica, sans-serif; font-size: 16px; line-height: 27.1875px; text-align: justify;" /><br />
<h2 style="background-color: white; color: red; font-family: arial, helvetica, sans-serif; font-size: 17px; line-height: 35px; text-align: center;">
उद्देश</h2>
<div style="background-color: white; color: navy; font-family: arial, helvetica, sans-serif; font-size: 16px; line-height: 1.8em; margin-bottom: -14px; text-align: justify;">
<a href="http://www.sanatan.org/mr/a/cid_265.html" style="color: red; text-decoration: none;">गुरु</a> म्हणजे ईश्वराचे सगुण रूप ! वर्षभर प्रत्येक गुरु आपल्या भक्तांना अध्यात्माचे बोधामृत भरभरून देत असतात. त्या गुरूंच्या प्रती अनन्य भावाने कृतज्ञता व्यक्त करणे, हा गुरुपौर्णिमा साजरा करण्यामागील उद्देश आहे.</div>
<br style="background-color: white; font-family: arial, helvetica, sans-serif; font-size: 16px; line-height: 27.1875px; text-align: justify;" /><br />
<h2 style="background-color: white; color: red; font-family: arial, helvetica, sans-serif; font-size: 17px; line-height: 35px; text-align: center;">
महत्त्व</h2>
<div style="background-color: white; color: navy; font-family: arial, helvetica, sans-serif; font-size: 16px; line-height: 1.8em; margin-bottom: -14px; text-align: justify;">
१. गुरुपौर्णिमा या शुभदिनी दिवशी गुरुतत्त्व (ईश्वरी तत्त्व) नेहमीच्या तुलनेत १ सहस्र (हजार) पटीने कार्यरत असते. त्यामुळे गुरुपौर्णिमेच्या निमित्ताने केलेली <a href="http://www.sanatan.org/mr/a/cid_129.html" style="color: red; text-decoration: none;">सेवा</a> आणि <a href="http://www.sanatan.org/mr/a/cid_130.html" style="color: red; text-decoration: none;">त्याग</a> (सत्साठी अर्पण) यांचा इतर दिवसांच्या तुलनेत १ सहस्र पटीने लाभ होतो; म्हणून गुरुपौर्णिमा ही गुरुकृपेची (ईश्वरकृपेची) एक अनमोल पर्वणीच आहे.</div>
<div style="background-color: white; color: navy; font-family: arial, helvetica, sans-serif; font-size: 16px; line-height: 1.8em; margin-bottom: -14px; text-align: justify;">
<br /></div>
<div>
<br /></div>
<div>
<span style="font-family: Trebuchet MS, sans-serif;"><b><span style="color: blue;">अधिक वाचा :</span></b> <a href="http://www.sanatan.org/mr/a/cid_316.html">http://www.sanatan.org/mr/a/cid_316.html</a></span></div>
<div>
<br /></div>
<div>
<br /></div>
</div>
Anonymoushttp://www.blogger.com/profile/09182076974001648077noreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-7209986744126224407.post-68192770027969055862010-01-27T10:40:00.000-08:002010-01-27T10:40:10.409-08:00शिवाबद्दल आध्यात्मिक माहिती<span class="Apple-style-span" style="font-size: 12px; line-height: 19px;"></span><br />
<h1 style="color: navy; font-size: 11pt; margin-bottom: 0px; margin-left: 0px; margin-right: 0px; margin-top: 0px; padding-bottom: 5px; padding-top: 5px; text-align: center;">शिव</h1><table align="center" style="font-size: 12px; width: 400px;"><tbody>
<tr><td style="padding-bottom: 1px; padding-left: 1px; padding-right: 1px; padding-top: 1px;"><h2 style="color: navy; font-size: 10pt; text-align: center;">अनुक्रमणिका</h2><ul style="margin-bottom: 0px; margin-left: 8px; margin-top: 0px; padding-left: 8px;"><li style="font-size: 10pt; margin-bottom: 0px; margin-left: 0px; margin-right: 0px; margin-top: 0px; padding-bottom: 0px; padding-left: 0px; padding-right: 0px; padding-top: 0px;" type="square"><a href="http://www.sanatan.org/marathi/dainik/visheshank/mahashivratri/index.htm#naam" style="color: black; font-size: 10pt; text-decoration: none;"><h2 style="color: navy; font-size: 10pt; text-align: left;">शिवाबद्दल आध्यात्मिक माहिती</h2></a></li>
<li style="font-size: 10pt; margin-bottom: 0px; margin-left: 0px; margin-right: 0px; margin-top: 0px; padding-bottom: 0px; padding-left: 0px; padding-right: 0px; padding-top: 0px;" type="square"><a href="http://www.sanatan.org/marathi/dainik/visheshank/mahashivratri/index.htm#n1" style="color: black; font-size: 10pt; text-decoration: none;"><h2 style="color: navy; font-size: 10pt; text-align: left;">शिवालयात पिंडीचे दर्शन घेण्याची पद्धत</h2></a></li>
<li style="font-size: 10pt; margin-bottom: 0px; margin-left: 0px; margin-right: 0px; margin-top: 0px; padding-bottom: 0px; padding-left: 0px; padding-right: 0px; padding-top: 0px;" type="square"><a href="http://www.sanatan.org/marathi/dainik/visheshank/mahashivratri/index.htm#n2" style="color: black; font-size: 10pt; text-decoration: none;"><h2 style="color: navy; font-size: 10pt; text-align: left;">पिंडीचे प्रत्यक्ष दर्शन घेतांना पिंडी व नंदी यांच्यामध्ये उभे न रहाता किंवा न बसता, पिंडी व नंदी यांना जोडणार्या रेषेच्या बाजूला उभे रहाणे</h2></a></li>
<li style="font-size: 10pt; margin-bottom: 0px; margin-left: 0px; margin-right: 0px; margin-top: 0px; padding-bottom: 0px; padding-left: 0px; padding-right: 0px; padding-top: 0px;" type="square"><a href="http://www.sanatan.org/marathi/dainik/visheshank/mahashivratri/index.htm#n3" style="color: black; font-size: 10pt; text-decoration: none;"><h2 style="color: navy; font-size: 10pt; text-align: left;">सनातनच्या साधिकेने बिल्वपत्राचे केलेले `सूक्ष्म-परीक्षण'</h2></a></li>
<li style="font-size: 10pt; margin-bottom: 0px; margin-left: 0px; margin-right: 0px; margin-top: 0px; padding-bottom: 0px; padding-left: 0px; padding-right: 0px; padding-top: 0px;" type="square"><a href="http://www.sanatan.org/marathi/dainik/visheshank/mahashivratri/index.htm#n4" style="color: black; font-size: 10pt; text-decoration: none;"><h2 style="color: navy; font-size: 10pt; text-align: left;">सनातन-निर्मित `शिवाची सात्त्विक नामपट्टी'</h2></a></li>
<li style="font-size: 10pt; margin-bottom: 0px; margin-left: 0px; margin-right: 0px; margin-top: 0px; padding-bottom: 0px; padding-left: 0px; padding-right: 0px; padding-top: 0px;" type="square"><a href="http://www.sanatan.org/marathi/dainik/visheshank/mahashivratri/index.htm#news1" style="color: black; font-size: 10pt; text-decoration: none;"><h2 style="color: navy; font-size: 10pt; text-align: left;">महानंदीच्या आशीर्वादामुळे साधकाला शिवाकडून ज्ञान मिळणे</h2></a></li>
<li style="font-size: 10pt; margin-bottom: 0px; margin-left: 0px; margin-right: 0px; margin-top: 0px; padding-bottom: 0px; padding-left: 0px; padding-right: 0px; padding-top: 0px;" type="square"><a href="http://www.sanatan.org/marathi/dainik/visheshank/mahashivratri/index.htm#news2" style="color: black; font-size: 10pt; text-decoration: none;"><h2 style="color: navy; font-size: 10pt; text-align: left;">महाशिवरात्रीच्या दिवशी शिवाने ज्ञान देणे</h2></a></li>
<li style="font-size: 10pt; margin-bottom: 0px; margin-left: 0px; margin-right: 0px; margin-top: 0px; padding-bottom: 0px; padding-left: 0px; padding-right: 0px; padding-top: 0px;" type="square"><a href="http://www.sanatan.org/marathi/dainik/visheshank/mahashivratri/index.htm#1" style="color: black; font-size: 10pt; text-decoration: none;"><h2 style="color: navy; font-size: 10pt; text-align: left;">साधकांच्या अनुभुति</h2></a></li>
<li style="font-size: 10pt; margin-bottom: 0px; margin-left: 0px; margin-right: 0px; margin-top: 0px; padding-bottom: 0px; padding-left: 0px; padding-right: 0px; padding-top: 0px;" type="square"><a href="http://www.sanatan.org/marathi/dainik/visheshank/mahashivratri/index.htm#2" style="color: black; font-size: 10pt; text-decoration: none;"><h2 style="color: navy; font-size: 10pt; text-align: left;">हिंदूंनो, आपल्या `शिव' देवतेची विटंबना रोखा !</h2></a></li>
<li style="font-size: 10pt; margin-bottom: 0px; margin-left: 0px; margin-right: 0px; margin-top: 0px; padding-bottom: 0px; padding-left: 0px; padding-right: 0px; padding-top: 0px;" type="square"><a href="http://www.sanatan.org/marathi/dainik/visheshank/mahashivratri/index.htm#3" style="color: black; font-size: 10pt; text-decoration: none;"><h2 style="color: navy; font-size: 10pt; text-align: left;">`शिव'भक्तांनो धर्मशिक्षण घ्या व धर्माभिमानी व्हा !</h2></a></li>
<li style="font-size: 10pt; margin-bottom: 0px; margin-left: 0px; margin-right: 0px; margin-top: 0px; padding-bottom: 0px; padding-left: 0px; padding-right: 0px; padding-top: 0px;" type="square"><a href="http://www.sanatan.org/marathi/dainik/visheshank/prashnamanjusha/zprashna_mahashivratri_08.htm" style="color: black; font-size: 10pt; text-decoration: none;"><h2 style="color: navy; font-size: 10pt; text-align: left;">प्रवचन व प्रश्नमंजुषा</h2></a></li>
<li style="font-size: 10pt; margin-bottom: 0px; margin-left: 0px; margin-right: 0px; margin-top: 0px; padding-bottom: 0px; padding-left: 0px; padding-right: 0px; padding-top: 0px;" type="square"><a href="http://www.sanatan.org/marathi/dainik/visheshank/mahashivratri/index.htm#4" style="color: black; font-size: 10pt; text-decoration: none;"><h2 style="color: navy; font-size: 10pt; text-align: left;">शिवविषयक ध्वनिचित्रपट</h2></a></li>
</ul><a href="http://www.sanatan.org/marathi/dainik/visheshank/mahashivratri/index.htm#" style="color: black; font-size: 10pt; text-decoration: none;"></a></td></tr>
</tbody></table><div style="background-image: url(http://www.sanatan.org/marathi/dainik/visheshank/mahashivratri/images/border1.jpg);"> </div><a href="" name="naam"></a><h1 style="color: navy; font-size: 11pt; margin-bottom: 0px; margin-left: 0px; margin-right: 0px; margin-top: 0px; padding-bottom: 5px; padding-top: 5px; text-align: center;"><br />
शिवाबद्दल आध्यात्मिक माहिती</h1><h2 style="color: navy; font-size: 10pt; text-align: center;">सूक्ष्म-ज्ञान प्राप्तकर्त्या साधकांना शिवाविषयी मिळालेले ज्ञान</h2><div style="float: left; padding-bottom: 5px; padding-left: 10px; padding-right: 10px;"><img src="http://www.sanatan.org/marathi/dainik/visheshank/mahashivratri/images/shiv_200.jpg" style="border-bottom-style: none; border-color: initial; border-left-style: none; border-right-style: none; border-top-style: none; border-width: initial;" width="200" /><br />
<b>सनातनने प्रसिध्द केलेले सात्त्विक चित्र </b><br />
<embed autoplay="false" height="45" hidden="false" loop="true" src="http://www.sanatan.org/marathi/dainik/visheshank/mahashivratri/images/shiv.mp3" width="200"></embed><h2 style="color: navy; font-size: 10pt; text-align: center;">`ॐ नमः शिवाय' नामजप</h2></div><div style="color: black; font-size: 10pt; line-height: 19px; padding-bottom: 1px; padding-top: 1px; text-align: left;">बहुतेकांना देवाबद्दल जी थोडीफार माहिती असते, ती बहुधा लहानपणी वाचलेल्या किंवा ऐकलेल्या गोष्टींमुळे असते. अशा अल्प माहितीमुळे त्यांचा देवावरचा विश्वासही थोडाफारच असतो. देवाबद्दल जास्त माहिती मिळाल्यास जास्त विश्वास निर्माण होण्यास मदत होते. त्यामुळे श्रद्धा वाढून साधनाही चांगल्या तर्हेने होते. महादेव, भालचंद्र अशी शिवाची काही नावे व त्यांचा अर्थ; शिवाच्या डोक्यावरील गंगा व चंद्र, शिवाचा तिसरा डोळा अशी शिवाची वैशिष्ट्ये; विश्वाची उत्पत्ती करणारा, त्रिगुणातीत करणारा, असे शिवाचे कार्य; शिवाच्या उपासनेत बेल, पांढरी फुले व भस्म यांचे महत्त्व इत्यादी शिवाबद्दल इतरत्र बहुधा न दिलेली; पण उपयुक्त अशी अध्यात्मशास्त्रीय माहिती आज आपण पाहूया.<br />
<br />
<b>व्युत्पत्ती व अर्थ</b><br />
अ. `शिव' हा शब्द वश् या शब्दापासून वर्णव्यत्यास, म्हणजे अक्षरांची उलटापालट, या पद्धतीने तयार झाला आहे. वश् म्हणजे प्रकाशणे; म्हणून जो प्रकाशतो तो शिव. शिव हा स्वयंसिद्ध, स्वयंप्रकाशी आहे. तो स्वत: प्रकाशित राहून विश्वालाही प्रकाशित करतो.<br />
<br />
आ. शिव म्हणजे मंगलमय व कल्याणस्वरूप असे तत्त्व.<br />
<br />
<b>शिवाची काही इतर नावे<br />
<br />
अ. शंकर : </b>`शं करोति इति शंकर: ।' शं म्हणजे कल्याण व करोति म्हणजे करतो. जो कल्याण करतो तो शंकर होय.<br />
आ. महांकालेश्वर : अखिल विश्वब्रह्मांडाचा अधिष्ठाता देव (क्षेत्रपालदेव) हा काळपुरुष म्हणजेच महाकाळ (महान्काल) आहे; म्हणून याला `महांकालेश्वर' म्हणतात.<br />
<br />
<b>इ. महादेव : </b>विश्वसर्जनाच्या व व्यवहाराच्या विचाराशी मूलत: तीन विचार असतात - परिपूर्ण पावित्र्य, परिपूर्ण ज्ञान व परिपूर्ण साधना. हे तीनही ज्याच्यात एकत्र आहेत, अशा देवास देवांचा देव, म्हणजेच `महादेव', असे संबोधतात.<br />
<br />
<b>वैशिष्ट्ये<br />
<br />
अ. शारीरिक व भौतिक वैशिष्ट्ये<br />
<br />
अ १. गंगा :</b> ग्रहमालेचा केंद्रबिंदू म्हणजे सूर्य, शरीराचा केंद्रबिंदू म्हणजे आत्मा, तसा प्रत्येक वस्तूच्या चैतन्याचा व पवित्रकांचा (सूक्ष्म चैतन्यकण) केंद्रबिंदू म्हणजे `गँ' होय. `गँ' ज्याच्यापासून गमन करतात असा ओघ म्हणजे गं ग: `गंगा.' शिवाच्या डोक्यातून `गँ' वहातात. यालाच `शिवाच्या डोक्यावरून गंगा अवतरली', असे म्हणतात.<br />
पृथ्वीवरील गंगा नदीत या आध्यात्मिक गंगेचे अंशात्मक तत्त्व असल्याने प्रदूषणाने ती कितीही अशुद्ध झाली, तरी तिचे पावित्र्य कायम टिकते; म्हणूनच विश्वातील कोणत्याही जलाशी तुलना केली तरी गंगाजल सर्वांत पवित्र आहे, असे सूक्ष्मातील कळणार्यांनाच नाही, तर शास्त्रज्ञांनाही जाणवते.<br />
<br />
<b>अ २. चंद्र :</b> शिवाच्या कपाळी चंद्र आहे. ममता, क्षमाशीलता व वात्सल्य (आल्हाद) या लहरी जेथून निघतात त्याला `चंद्र' म्हणतात. म्हणजेच चंद्रमा ही ममता, क्षमाशीलता व वात्सल्य (आल्हाद) या तीन गुणांची एकत्रित अशी अवस्था आहे.<br />
<br />
<b>अ ३. तिसरा डोळा :<br />
</b>अ. शिवाचा डावा डोळा म्हणजे पहिला डोळा, उजवा डोळा म्हणजे दुसरा डोळा व भ्रूमध्याच्या जरा वर सूक्ष्म रूपात असलेला ऊर्ध्व नेत्र म्हणजे तिसरा डोळा होय. ऊर्ध्व नेत्र हे डावा व उजवा अशा दोन्ही डोळयांच्या संयुक्त शक्तीचे प्रतीक आहे, तसेच अतींद्रिय शक्तीचे महापीठ आहे. यालाच ज्योतीर्मठ, व्यासपीठ वगैरे नावे आहेत.<br />
<br />
आ. शंकर त्रिनेत्र आहे म्हणजे भूतकाळ, वर्तमानकाळ व भविष्यकाळ या त्रिकाळातील घटना पाहू शकतो.<br />
<br />
इ. योगशास्त्रानुसार तिसरा डोळा म्हणजे सुषुम्नानाडी.<br />
<br />
<b>अ ४. नाग </b><br />
अ. वेगवेगळे नाग म्हणजे पवित्रकांचे संघ होत. हे बाहेरून नाग दिसत असले, तरी आतून ते एका प्रकारे शिड्याच असतात. उन्नतीसाठी या नागांच्या शेपटीला धरून वर जायचे असते. या नागांचे म्हणजे पवित्रकांचे पालन करून त्यांना हाराप्रमाणे गळयात धारण करणारा'; म्हणून शिवाला `भुजंगपतीहारी' असेही म्हणतात.<br />
<br />
<b>अ ५. भस्म : </b>भू-भव म्हणजे जन्माला येणे. अस् - अस्म - अश्म म्हणजे राख. जे जन्माला येते व राखेत जाते, त्याला `भस्म' म्हणतात. भस्म म्हणजे जन्मलेल्याची राख. श्म (स्म) म्हणजे रक्षा, राख आणि शृ - शन् म्हणजे विखुरलेली; म्हणून जेथे राख विखुरलेली आहे, ते स्मशान होय. भस्मातून निघणार्या लहरी बहुतकरून आवेगपूर्ण<br />
मृत्यूतून आलेल्या असतात. भस्म सांगते, `अज्ञान सोडा. शरीर खरे नाही. त्यापासून मिळणारे सुख खरे नाही. त्यात अडकू नका.'<br />
<br />
<b>आ. आध्यात्मिक वैशिष्ट्ये<br />
<br />
आ १. महातपस्वी व महायोगी : </b>सतत नामस्मरण करणारा शिव हा एकच देव आहे. हा नेहमी बंध-मुद्रा करून आसनस्थ असतो. खूप तप केल्याने वाढलेले तापमान कमी करण्यासाठी गंगा, चंद्र, साप यांसारख्या थंडावा देणार्या वस्तूंचा शिव वापर करतो, तसेच बर्फाच्छादित कैलास पर्वतावर रहातो.<br />
<br />
<b>आ २. रागीट :</b> स्वत: करत असलेले अखंड नामस्मरण शिवाने स्वत:च थांबविल्यास त्याचा स्वभाव शांतच असतो; मात्र नामस्मरणात कोणी विघ्न आणल्यास (उदा. मदनाने विघ्न आणले तसे), साधनेमुळे वाढलेले तेज एकदम बाहेर पडते व ते समोरच्या व्यक्तीला सहन न झाल्याने तिचा नाश होतो. यालाच `शंकराने तिसरा डोळा उघडून भस्मसात केले', असे म्हणतात.<br />
<br />
<b>आ ३. दुसर्याच्या सुखासाठी कोणताही त्रास भोगण्यास तयार असलेला :</b> समुद्रमंथनातून उत्पन्न झालेले हालाहल विष सर्व जगाला जाळीत होते. त्या वेळी कोणताही देव त्याचा स्वीकार करण्यास पुढे येईना. तेव्हा शिवाने हालाहल प्राशन केले व जगाला विनाशापासून वाचविले.<br />
<br />
<b>आ ४. सहज प्रसन्न होणारा (आशुतोष)<br />
</b><br />
<b>आ ५. देव व दानव दोघेही उपासक असलेला :</b> बाणासुर, रावण वगैरे दानवांनी विष्णूचे तप केले नाही किंवा विष्णूनेही कोणा दानवाला वर दिला नाही; पण त्यांनी शिवाची उपासना केली व शिवाने त्यांना वर दिला.<br />
<br />
<b>आ ६. भुतांचा स्वामी : </b>शिव हा भुतांचा स्वामी असल्याने शिवोपासकांस भूतबाधा बहुधा होत नाही.<br />
<br />
<b>कार्य<br />
<br />
अ. विश्वाची उत्पत्ती :</b> शिव-पार्वतीला जगाचे आई-वडील म्हटले जाते. संहाराच्या वेळीच नवनिर्मितीसाठी आवश्यक ते वातावरण शिव निर्माण करतो. तो संकल्पाने विश्वाची उत्पत्ती करतो.<br />
<br />
<b>आ. जगद्गुरु :</b> `ज्ञानं इच्छेत् सदाशिवात् । मोक्षं इच्छेत् जनार्दनात् ।', म्हणजे शिवापासून ज्ञानाची व जनार्दनापासून (विष्णूपासून) मोक्षाची इच्छा करावी. शिवाच्या मस्तकातून ज्ञानगंगा सतत वहात असते.<br />
<br />
<b>इ. त्रिगुणातीत करणारा : </b>सत्त्व, रज व तम या तिघांना, म्हणजेच अज्ञानाला शंकर एकत्रितपणे नष्ट करतो.<br />
<br />
<b>उपासना<br />
<br />
</b><br />
</div><b><div style="float: left; padding-bottom: 5px; padding-left: 10px; padding-right: 10px;"><img height="179" src="http://www.sanatan.org/marathi/dainik/visheshank/mahashivratri/images/shivpindi.jpg" style="border-bottom-style: none; border-color: initial; border-left-style: none; border-right-style: none; border-top-style: none; border-width: initial;" width="181" /></div></b><div style="color: black; font-size: 10pt; line-height: 19px; padding-bottom: 1px; padding-top: 1px; text-align: left;"><b>अ. भस्म लावणे<br />
<br />
अ १. त्रिपुंड्र :</b> त्रिपुंड्र म्हणजे भस्माचे आडवे तीन पट्टे. या तीन पट्ट्यांचा भावार्थ म्हणजे ज्ञान, पावित्र्य व तप (योगसाधना), तसेच शिवाचे तीन डोळे.<br />
<br />
<b>आ. रुद्राक्षधारण :</b> शिवपूजा करतांना गळयात रुद्राक्षांची माळ अवश्य घालावी.<br />
<br />
<b>बेलाचे महत्त्व<br />
</b><br />
पिंडीत आहत (पिंडीवर पडणारे पाणी आपटल्याने निर्माण होणार्या) नादातील अनाहत(सूक्ष्म) नादातील, अशी दोन तर्हेची पवित्रके असतात. ही दोन पवित्रके व वाहिलेल्या बिल्वदलातील पवित्रके, अशी तीन पवित्रके खेचून घेण्यासाठी तीन पाने असलेला बेल शिवाला वहातात. कोवळे बिल्वपत्र आहत (नादभाषा) व अनाहत (प्रकाशभाषा) ध्वनी एक करू शकते. तीन पानांतून एकत्र येणारी शक्ती आपल्याकडे यावी यासाठी बिल्वपत्र वहातांना पिंडीवर उपडे ठेवून देठ आपल्याकडे ठेवतात. या तीन पवित्रकांच्या एकत्रित शक्तीने त्रिगुण कमी होण्यास मदत होते.<br />
<br />
<b>महाशिवरात्री<br />
</b>माघ वद्य चतुर्दशीला महाशिवरात्री म्हणतात. माघ कृष्ण त्रयोदशीला एकभुक्त रहावे. चतुर्दशीच्या दिवशी सकाळी काताचा संकल्प करावा. सायंकाळी शास्त्रोक्त स्नान करावे. भस्म व रुद्राक्ष धारण करावे. प्रदोषकाळी शिवाच्या देवळात जावे. शिवाचे ध्यान करावे. मग षोडशोपचारे पूजा करावी. भवभवानीप्रीत्यर्थ तर्पण करावे. शिवाला एकशे आठ कमळे किंवा बेलाची पाने नाममंत्राने वाहावी. मग पुष्पांजली अर्पण करून अर्घ्य द्यावे. पूजासमर्पण, स्तोत्रपाठ व मूलमंत्राचा जप झाल्यावर शिवाच्या मस्तकावरील एक फूल काढून ते स्वत:च्या मस्तकावर ठेवावे क्षमायाचना करावी. चतुर्दशीला रात्रीच्या चार प्रहरी चार पूजा कराव्यात. त्यांना `यामपूजा' म्हणतात. प्रत्येक यामपूजेत देवाला अभ्यंगस्नान घालावे, अनुलेपन करावे, धोत्रा, आंबा व बेल यांची पत्री वहावी. तांदुळाच्या पिठाचे २६ दिवे करून त्यांनी देवाला ओवाळावे. पूजेच्या शेवटी १०८ दिवे दान द्यावे. प्रत्येक पूजेतील मंत्र वेगवेगळे असतात, त्यांनी अर्घ्य द्यावे. नृत्य, गीत, कथाश्रवण इत्यादी गोष्टींनी जागरण करावे. पहाटे स्नान करून पुनश्च शिवपूजा करावी. पारण्याला ब्राह्मणभोजन घालावे. (पारणे चतुर्दशी संपण्यापूर्वीच करणे योग्य असते.) ब्राह्मणांचा आशीर्वाद घेऊन कातसमाप्ती करावी. बारा, चौदा किंवा<br />
चोवीस वर्षे कात केल्यावर त्याचे उद्यापन करावे. (संदर्भ : सनातन-निर्मित ग्रंथ, अध्यात्मशास्त्र - खंड ४४ `शिव')<br />
</div><div style="color: black; font-size: 10pt; line-height: 19px; padding-bottom: 1px; padding-top: 1px; text-align: left;"><b>शिवाच्या उपासनेच्या अंतर्गत काही नेहमीच्या कृतींविषयी सनातनच्या साधकांना ईश्वरी कृपेमुळे मिळालेले वैशिष्ट्यपूर्ण ज्ञान</b><br />
<br />
प्रत्येक देवतेचे विशिष्ट उपासनाशास्त्र आहे. याचा अर्थ असा की, प्रत्येक देवतेच्या उपासनेच्या अंतर्गत प्रत्येक कृती विशिष्ट प्रकारे करण्यामागे शास्त्र आहे. अशा कृतीमुळे उपासकाला त्या देवतेच्या तत्त्वाचा जास्तीतजास्त लाभ होण्यास मदत होते. शिवाच्या उपासनेच्या अंतर्गत नेहमीच्या काही कृती नेमक्या कशा कराव्यात, याविषयी सनातनच्या साधकांना ईश्वरी कृपेमुळे मिळालेले ज्ञान पुढे तक्त्यात दिले आहे. या व<span lang="mr"> </span>यांसारख्या विविध कृतींमागील शास्त्र सनातनची ग्रंथमालिका `धर्मशास्त्र असे का सांगते ?' यात दिले आहे.<br />
<b>टीप १ -</b> महाशिवरात्रीच्या दिवशी सोडून अन्य प्रसंगी शिवाला केवडा वहात नसल्याचे सांगितले आहे. असे असतांना शिवाच्या उपासनेत केवड्याच्या गंधाची उदबत्ती व अत्तर वापरावे, असे येथे सांगितले आहे. यामागील<br />
शास्त्रीय कारण पुढीलप्रमाणे आहे - `केवड्यामध्ये ज्ञानलहरी प्रक्षेपण करण्याची क्षमता जास्त असते. केवडा ज्ञानशक्तीच्या स्तरावर मारक रूपी कार्य करत असल्याने त्याला पूर्णत: लयकारी म्हटले आहे. पूजाविधी हा<br />
लयकारी शक्तीशी संबंधित नसल्याने शक्यतो शिवाच्या पूजेत केवडा वापरत नाहीत; परंतु `वाईट शक्तींच्या त्रासांच्या निवारणाचा उपाय' म्हणून मात्र केवड्याच्या पानाचा उपयोग केला जातो. या दृष्टीने केवड्याच्या<br />
गंधाची उदबत्ती व अत्तर वापरण्यास सांगितले आहे.'<span lang="mr"> </span>- (सौ. अंजली गाडगीळ यांच्या माध्यमातून, २९.८.२००५, सकाळी १०.४४)<br />
</div><h2 style="color: navy; font-size: 10pt; text-align: center;"><img height="384" src="http://www.sanatan.org/marathi/dainik/visheshank/mahashivratri/images/table1.jpg" style="border-bottom-style: none; border-color: initial; border-left-style: none; border-right-style: none; border-top-style: none; border-width: initial;" width="345" /></h2><a href="http://www.sanatan.org/marathi/dainik/visheshank/mahashivratri/index.htm#top" style="color: black; font-size: 10pt; text-decoration: none;"><img src="http://dainik.sanatan.org/images/menu/top.gif" style="border-bottom-style: none; border-color: initial; border-left-style: none; border-right-style: none; border-top-style: none; border-width: initial;" /></a><div style="color: black; font-size: 10pt; line-height: 19px; padding-bottom: 1px; padding-top: 1px; text-align: left;"><br />
</div><div style="background-image: url(http://www.sanatan.org/marathi/dainik/visheshank/mahashivratri/images/border1.jpg);"> </div><br />
<br />
<a href="" name="n1"></a><h1 style="color: navy; font-size: 11pt; margin-bottom: 0px; margin-left: 0px; margin-right: 0px; margin-top: 0px; padding-bottom: 5px; padding-top: 5px; text-align: center;">शिवालयात पिंडीचे दर्शन घेण्याची पद्धत</h1><h2 style="color: navy; font-size: 10pt; text-align: center;"><img height="299" src="http://www.sanatan.org/marathi/dainik/visheshank/mahashivratri/images/shrung_darshan.jpg" style="border-bottom-style: none; border-color: initial; border-left-style: none; border-right-style: none; border-top-style: none; border-width: initial;" width="521" /></h2><div style="color: black; font-size: 10pt; line-height: 19px; padding-bottom: 1px; padding-top: 1px; text-align: left;">शृंगदर्शन म्हणजे नंदीच्या शिंगांमधून शिवलिंग पहाणे.<br />
</div><div style="color: black; font-size: 10pt; line-height: 19px; padding-bottom: 1px; padding-top: 1px; text-align: left;"><b>शृंगदर्शनाची योग्य पद्धत</b><br />
</div><div style="color: black; font-size: 10pt; line-height: 19px; padding-bottom: 1px; padding-top: 1px; text-align: left;">वामहस्ती वृषण धरोनि । तर्जनी अंगुष्ठ शृंगी ठेवोनि ।। - श्री गुरुचरित्र, ४९.४४<br />
</div><div style="color: black; font-size: 10pt; line-height: 19px; padding-bottom: 1px; padding-top: 1px; text-align: left;"><b>सविस्तर अर्थ :</b> नंदीच्या उजव्या बाजूला बसून किंवा उभे राहून डावा हात नंदीच्या वृषणावर ठेवावा. उजव्या हाताची तर्जनी (अंगठ्याच्या जवळचे बोट) व अंगठा नंदीच्या दोन शिंगांवर ठेवावेत. दोन्ही शिंगे व त्यांवर ठेवलेली दोन बोटे यांच्यामधील पोकळीतून शिवलिंग न्याहाळावे. शृंगदर्शनाचा भावार्थ नंदीच्या वृषणाला हात लावणे म्हणजे, कामवासनेवर नियंत्रण ठेवण्यास शिकणे. शिंग हे अहंकार, पौरुष व क्रोध यांचे प्रतीक आहे. शिंगांना हात लावणे म्हणजे, अहंकार, पौरुष व क्रोध यांवर ताबा ठेवायला शिकणे.<br />
</div><div style="color: black; font-size: 10pt; line-height: 19px; padding-bottom: 1px; padding-top: 1px; text-align: left;"><b>शृंगदर्शनाचे फायदे </b><br />
१. शिवाच्या पिंडीतून प्रक्षेपित होणारे तेज पेलवता येणे : `शिवाच्या पिंडीतून प्रक्षेपित होणारे तेज सहसा सर्वसामान्य व्यक्तीला न पेलवणारे असते. नंदीच्या शिंगांतून प्रक्षेपित होणार्या शिवतत्त्वाच्या सगुण मारक लहरींमुळे व्यक्तीच्या शरिरातील रज-तम कणांचे विघटन होऊन व्यक्तीची सात्त्विकता वाढण्यास मदत होते. त्यामुळे शिवाच्या पिंडीतून बाहेर पडणार्या शक्तीशाली लहरी पेलवणे व्यक्तीला शक्य होते. नंदीच्या शिंगांतून दर्शन न घेताच शिवाचे दर्शन घेतल्यास तेजाच्या लहरींचा आघात झाल्याने शरिरात उष्णता निर्माण होणे, डोके बधीर होणे, शरिराला अचानक कंप सुटणे यांसारखे त्रास होऊ शकतात.'<br />
<br />
२. शिवाच्या पिंडीतून येणारा शक्तीचा झोत अधिक प्रमाणात कार्यरत होणे : `उजव्या हाताची तर्जनी आणि अंगठा नंदीदेवाच्या शिंगांवर टेकवल्याने तयार होणार्या मुद्रेमुळे भाविकांना आध्यात्मिक स्तरावर<br />
अधिक लाभ होतो. नळीमधून वारा सोडला असता त्याचा वेग व तीकाता अधिक असते, तर याउलट पंख्याचा वारा सर्वत्र पसरतो. वरील मुद्रेमुळे नळीप्रमाणे कार्य होत असल्याचे जाणवते. या मुद्रेमुळे शिवाच्या पिंडीतून<br />
येणारा शक्तीचा झोत अधिक प्रमाणात कार्य करतो.'<br />
<br />
३. `अशा प्रकारे केलेल्या मुद्रेमुळे शक्तीची स्पंदने संपूर्ण शरिरात पसरतात.' - कु. प्रियांका लोटलीकर, सनातन आश्रम, रामनाथी, गोवा.<br />
</div><div style="color: black; font-size: 10pt; line-height: 19px; padding-bottom: 1px; padding-top: 1px; text-align: left;"><a href="http://www.sanatan.org/marathi/dainik/visheshank/mahashivratri/index.htm#top" style="color: black; font-size: 10pt; text-decoration: none;"><img src="http://dainik.sanatan.org/images/menu/top.gif" style="border-bottom-style: none; border-color: initial; border-left-style: none; border-right-style: none; border-top-style: none; border-width: initial;" /></a><br />
</div><div style="background-image: url(http://www.sanatan.org/marathi/dainik/visheshank/mahashivratri/images/border1.jpg);"> </div><br />
<br />
<a href="" name="n2"></a><h1 style="color: navy; font-size: 11pt; margin-bottom: 0px; margin-left: 0px; margin-right: 0px; margin-top: 0px; padding-bottom: 5px; padding-top: 5px; text-align: center;">पिंडीचे प्रत्यक्ष दर्शन घेतांना पिंडी व नंदी यांच्यामध्ये उभे न रहाता किंवा न बसता, पिंडी व नंदी यांना जोडणार्या रेषेच्या बाजूला उभे रहाणे</h1><div style="color: black; font-size: 10pt; line-height: 19px; padding-bottom: 1px; padding-top: 1px; text-align: left;"><b>पिंडीचे प्रत्यक्ष दर्शन घेण्याची पद्धत</b><br />
</div><div style="float: left; padding-bottom: 5px; padding-left: 10px; padding-right: 10px;"><img height="169" src="http://www.sanatan.org/marathi/dainik/visheshank/mahashivratri/images/darshan1.jpg" style="border-bottom-style: none; border-color: initial; border-left-style: none; border-right-style: none; border-top-style: none; border-width: initial;" width="211" /></div><div style="color: black; font-size: 10pt; line-height: 19px; padding-bottom: 1px; padding-top: 1px; text-align: left;">शिवाकडून येणार्या शक्तीशाली सात्त्विक लहरी प्रथम नंदीकडे आकृष्ट होऊन नंतर नंदीकडून वातावरणात प्रक्षेपित होत असतात. नंदीचे वैशिष्ट्य म्हणजे नंदीकडून या लहरी आवश्यकतेप्रमाणेच प्रक्षेपित होत असतात. त्यामुळे पिंडीचे दर्शन घेणार्याला थेट शिवाकडून लहरी मिळत नाहीत; त्यामुळे त्याला शिवाकडून येणार्या शक्तीशाली लहरींचा त्रास होत नाही. येथे लक्षात घ्यायची महत्त्वाची गोष्ट म्हणजे, शिवाकडून येणार्या लहरी सात्त्विकच असल्या, तरी सर्वसाधारण व्यक्तीची आध्यात्मिक पातळी जास्त नसल्याने त्या सात्त्विक लहरी सहन करण्याची क्षमता तिच्यात नसते त्यामुळे त्या लहरींचा तिला त्रास होऊ शकतो. या कारणासाठीच सर्वसाधारण व्यक्तीने पिंडीचे दर्शन घेतांना पिंडी व नंदी यांच्यामध्ये उभे न रहाता किंवा न बसता, पिंडी व नंदी यांना जोडणार्या रेषेच्या बाजूला उभे रहावे.<br />
(वरील तत्त्वानुसार श्रीविष्णु वगैरे देवतांच्या देवळांत देवतेची मूर्ती व तिच्यासमोर असणारी कासवाची प्रतिकृती यांच्यामध्ये उभे राहून / बसून देवतेचे दर्शन घेऊ नये, तर कासवाच्या प्रतिकृतीच्या बाजूला उभे राहून दर्शन घ्यावे.)<br />
५० टक्क्यांपेक्षा जास्त पातळी असलेल्या भक्तात देवाकडून येणार्या सात्त्विक लहरी सहन करण्याची क्षमता असते व त्यामुळे त्या लहरींचा त्याला त्रास होत नाही. अशा भक्ताने देवाचे दर्शन समोरूनच घ्यावे. यामुळे त्याला देवतेकडून प्रक्षेपित होणार्या लहरी सहजपणे ग्रहण करता येतात.<br />
<a href="http://www.sanatan.org/marathi/dainik/visheshank/mahashivratri/index.htm#top" style="color: black; font-size: 10pt; text-decoration: none;"><img src="http://dainik.sanatan.org/images/menu/top.gif" style="border-bottom-style: none; border-color: initial; border-left-style: none; border-right-style: none; border-top-style: none; border-width: initial;" /></a><br />
</div><div style="background-image: url(http://www.sanatan.org/marathi/dainik/visheshank/mahashivratri/images/border1.jpg);"> </div><br />
<br />
<a href="" name="n3"></a><h1 style="color: navy; font-size: 11pt; margin-bottom: 0px; margin-left: 0px; margin-right: 0px; margin-top: 0px; padding-bottom: 5px; padding-top: 5px; text-align: center;">सनातनच्या साधिकेने बिल्वपत्राचे केलेले `सूक्ष्म-परीक्षण'</h1><h2 style="color: navy; font-size: 10pt; text-align: center;"><img height="316" src="http://www.sanatan.org/marathi/dainik/visheshank/mahashivratri/images/bel.jpg" style="border-bottom-style: none; border-color: initial; border-left-style: none; border-right-style: none; border-top-style: none; border-width: initial;" width="448" /></h2><div style="color: black; font-size: 10pt; line-height: 19px; padding-bottom: 1px; padding-top: 1px; text-align: left;">१. `बिल्वपत्राकडे बघितल्यावर ते त्रिगुणात्मकतेचे प्रतीक असल्याचे जाणवले.<br />
२. शिवतत्त्वाची अनुभूती : बिल्वपत्रातून खूप थंड लहरी येत होत्या. बिल्वपत्रामध्ये शांतीची स्पंदने जाणवत होती, तर त्याच्या बाजूच्या भागातून शक्तीची ऊर्जात्मक स्पंदने जाणवत होती. या दोन्ही अनुभूती बिल्वपत्रातील शिवतत्त्वामुळे आल्या.<br />
३. बिल्वपत्रामुळे ध्यान लागण्यास मदत होणे : बिल्वपत्राच्या देठातून चैतन्याची स्पंदने वातावरणात प्रक्षेपित होत होती व त्यामुळे ध्यान लागण्यास (मन एकाग्र होण्यास) मदत होत असल्याचे जाणवले.<br />
४. अनाहत नादाची अनुभूती येणे : माझ्या मनाला अनाहत नादाची जाणीव होत होती व तो नाद सूक्ष्मातून ऐकूही येत होता.' - कु. प्रियांका लोटलीकर, सनातन आश्रम, रामनाथी, गोवा.<br />
<br />
<a href="http://www.sanatan.org/marathi/dainik/visheshank/mahashivratri/index.htm#top" style="color: black; font-size: 10pt; text-decoration: none;"><img src="http://dainik.sanatan.org/images/menu/top.gif" style="border-bottom-style: none; border-color: initial; border-left-style: none; border-right-style: none; border-top-style: none; border-width: initial;" /></a><br />
</div><div style="background-image: url(http://www.sanatan.org/marathi/dainik/visheshank/mahashivratri/images/border1.jpg);"> </div><br />
<br />
<a href="" name="n4"></a><h1 style="color: navy; font-size: 11pt; margin-bottom: 0px; margin-left: 0px; margin-right: 0px; margin-top: 0px; padding-bottom: 5px; padding-top: 5px; text-align: center;">सनातन-निर्मित `शिवाची सात्त्विक नामपट्टी'</h1><div style="color: black; font-size: 10pt; line-height: 19px; padding-bottom: 1px; padding-top: 1px; text-align: left;">अक्षर सात्त्विक असल्यास त्यात चैतन्य असते. सात्त्विक अक्षरे व त्यांच्या भोवतालची देवतेच्या तत्त्वाला अनुरूप अशी किनार यांनी युक्त असलेल्या त्या त्या देवतेच्या नामपट्ट्या सनातन बनवते. या नामपट्ट्या त्या त्या देवतेचे तत्त्व अधिक आकर्षित व प्रक्षेपित करतात. शिवासहित विविध देवतांच्या मिळून ८० हून अधिक नामपट्ट्या आतापर्यंत सनातनने तयार केल्या आहेत.<br />
</div><h2 style="color: navy; font-size: 10pt; text-align: center;"><img height="306" src="http://www.sanatan.org/marathi/dainik/visheshank/mahashivratri/images/naampatti.jpg" style="border-bottom-style: none; border-color: initial; border-left-style: none; border-right-style: none; border-top-style: none; border-width: initial;" width="448" /></h2><a href="http://www.sanatan.org/marathi/dainik/visheshank/mahashivratri/index.htm#top" style="color: black; font-size: 10pt; text-decoration: none;"><img src="http://dainik.sanatan.org/images/menu/top.gif" style="border-bottom-style: none; border-color: initial; border-left-style: none; border-right-style: none; border-top-style: none; border-width: initial;" /></a> <div style="color: black; font-size: 10pt; line-height: 19px; padding-bottom: 1px; padding-top: 1px; text-align: left;"><br />
</div><div style="background-image: url(http://www.sanatan.org/marathi/dainik/visheshank/mahashivratri/images/border1.jpg);"> </div><br />
<br />
<a href="" name="news2"></a><h1 style="color: navy; font-size: 11pt; margin-bottom: 0px; margin-left: 0px; margin-right: 0px; margin-top: 0px; padding-bottom: 5px; padding-top: 5px; text-align: center;">महाशिवरात्रीच्या दिवशी शिवाने ज्ञान देणे</h1><div style="color: black; font-size: 10pt; line-height: 19px; padding-bottom: 1px; padding-top: 1px; text-align: left;">`महाशिवरात्रीच्या दिवशी शिव सर्व जिवांना आवर्जून मार्गदर्शन करतो. त्यामुळे अनेक जीव त्याच्याकडून मार्गदर्शन घेण्यासाठी त्या दिवशी शिवलोकात उपस्थित असतात.<br />
</div><h2 style="color: navy; font-size: 10pt; text-align: center;"><img src="http://www.sanatan.org/marathi/dainik/visheshank/mahashivratri/images/02_table_300.jpg" style="border-bottom-style: none; border-color: initial; border-left-style: none; border-right-style: none; border-top-style: none; border-width: initial;" width="300" /></h2><div style="color: black; font-size: 10pt; line-height: 19px; padding-bottom: 1px; padding-top: 1px; text-align: left;">- ईश्वर (कु. मधुरा भोसले यांच्या माध्यमातून, ४.२.२००५, दुपारी १.२५ ते २.५७)<br />
</div><div style="color: black; font-size: 10pt; line-height: 19px; padding-bottom: 1px; padding-top: 1px; text-align: left;"><b>शिवपिंडीची कार्ये<br />
<br />
अ. ज्ञान, भक्ती व वैराग्य या लहरींचे प्रक्षेपण करणे :</b> शिवपिंडीतून सत्त्वप्रधान ज्ञानलहरी, रजोप्रधान भक्तीलहरी व तमप्रधान वैराग्याच्या लहरी प्रक्षेपित होत असतात. महाशिवरात्रीला हे प्रक्षेपण ३० टक्क्यांनी वाढते.<br />
<br />
<b>आ. चैतन्य, आनंद व शांती या सूक्ष्म-लहरींचे प्रक्षेपण करणे : </b>शिवपिंडीतून चैतन्य, आनंद व शांती या सूक्ष्म-लहरींचे प्रक्षेपण होत असते. महाशिवरात्रीच्या दिवशी हे प्रक्षेपण २५ टक्के जास्त प्रमाणात होते. त्यामुळे शिवपिंडीचे दर्शन घेणार्यांचे सूक्ष्म-देह शुद्ध होऊन त्यांची आवश्यकतेनुसार सूर्य किंवा सुषुम्ना नाडी जागृत होते. तसेच त्याच्या देहांची सत्त्वगुण व चैतन्य ग्रहण करण्याची क्षमता वाढते. शिवपिंडीत असलेल्या शिवाच्या निर्गुण तत्त्वामुळे व प्रक्षेपित होणार्या शांतीच्या लहरींमुळे शिवपिंडीजवळ गारवा जाणवतो आणि मन शांत होते.<br />
</div><h2 style="color: navy; font-size: 10pt; text-align: center;"><img src="http://www.sanatan.org/marathi/dainik/visheshank/mahashivratri/images/03_shivpind_500.jpg" style="border-bottom-style: none; border-color: initial; border-left-style: none; border-right-style: none; border-top-style: none; border-width: initial;" width="500" /></h2><div style="color: black; font-size: 10pt; line-height: 19px; padding-bottom: 1px; padding-top: 1px; text-align: left;"><b>इ. दर्शन घेणार्या जिवाला आवश्यकतेप्रमाणे तारक-मारक तत्त्व मिळणे : </b><br />
शिवपिंडीत शिवाचे निर्गुण व निर्गुण-सगुण तत्त्व आणि तारक व मारक तत्त्व यांचा संगम झालेला असतो. त्यामुळे दर्शन घेणार्या जिवाला आवश्यक ते तत्त्व मिळते. शिवपिंडीतून मारक शक्ती प्रक्षेपित होतांना तेथील तापमान वाढते व आनंद जाणवू लागतो, तसेच तारक शक्ती प्रक्षेपित होतांना वातावरण शीतल असते व आनंद आणि शांती यांचा अनुभूती येते.' - ईश्वर (कु. मधुरा भोसले यांच्या माध्यमातून, ५.२.२००५, दुपारी २.५० ते ३.४४)<br />
<br />
<b>शिवाने विश्रांती घेण्याची वेळ म्हणजे `महाशिवरात्री' </b><br />
भगवान शंकर रात्रीच्या एका प्रहरी विश्रांती घेतो. त्या प्रहराला, म्हणजे शंकराच्या विश्रांती घेण्याच्या काळाला महाशिवरात्री असे म्हणतात. पृथ्वीवरील एक वर्ष म्हणजे स्वर्गलोकातील एक दिवस. पृथ्वी जड (स्थूल) आहे. जडाची गती खूप कमी असते. म्हणजेच जडाला ब्रह्मांडात प्रवास करण्यास जास्त वेळ लागतो. देवता सूक्ष्म असल्याने त्यांची गती जास्त असते. त्यामुळे त्यांना ब्रह्मांडात प्रवास करण्यास कमी वेळ लागतो. यामुळेच पृथ्वी व देवता यांच्यामध्ये एक वर्षाचे अंतर आहे. - ब्रह्मतत्त्व (सौ. कविता पाटील यांच्या माध्यमातून, १८.२.२००४, दुपारी ३.०५)<br />
<br />
<b>महाशिवरात्रीला उपासना केल्यामुळे वाईट शक्तींचा दाब कमी होणे </b><br />
भगवान शंकर रात्रीच्या एका प्रहरी विश्रांती घेतो. त्या प्रहराला, म्हणजे शंकराच्या विश्रांती घेण्याच्या काळाला `महाशिवरात्री' असे म्हणतात. महाशिवरात्रीच्या दिवशी शिवाची उपासना करण्यामागील शास्त्र याप्रमाणे आहे. `शिवाच्या विश्रांतीच्या वेळी शिवतत्त्वाचे कार्य थांबते, म्हणजेच त्या वेळी शिव ध्यानावस्थेतून समाधी-अवस्थेमध्ये जातो. शिवाची समाधी-अवस्था म्हणजे शिवाने स्वत:साठी साधना करण्याचा काळ. त्यामुळे विश्वातील किंवा ब्रह्मांडातील तमोगुण किंवा हालाहल त्या वेळी शिवतत्त्व स्वीकारत नाही. त्यामुळे ब्रह्मांडामध्ये हालाहलाचे प्रमाण प्रचंड वाढते किंवा वाईट शक्तींचा दाब प्रचंड वाढतो. त्याचा परिणाम आपल्यावर होऊ नये म्हणून जास्तीतजास्त शिवतत्त्व आकृष्ट करणारी बिल्वपत्रे, पांढरी फुले, रुद्राक्षांच्या माळा इत्यादी शिवपिंडीवर अर्पण करून वातावरणातील शिवतत्त्व आकृष्ट केले जाते. त्यामुळे वाईट शक्तींच्या वाढलेल्या दाबाचा परिणाम आपल्याला म्हणावा तितका जाणवत नाही.' - ब्रह्मतत्त्व (सौ. कविता पाटील यांच्या माध्यमातून, १८.२.२००४, दुपारी ३.०५)<br />
</div><div style="color: black; font-size: 10pt; line-height: 19px; padding-bottom: 1px; padding-top: 1px; text-align: left;"><b>प्रदक्षिणा </b><br />
शिवाची प्रदक्षिणा चंद्रकोरीप्रमाणे, म्हणजे सोमसूत्री असते. शाळुंकेपासून उत्तर दिशेकडे, म्हणजे सोमाच्या दिशेकडे मंदिराच्या विस्ताराच्या कडेपर्यंत (आवारापर्यंत) जे सूत्र, म्हणजे नाला जातो, त्याला सोमसूत्र म्हणतात. प्रदक्षिणा घालतांना डाव्या हाताने जायचे आणि अभिषेकाच्या पाण्याची पन्हाळी ऊर्फ नहाळ (शाळु<span lang="mr">ं</span>केचा पुढे नेलेला स्रोत) असते, तेथपर्यंत जाऊन तो न ओलांडता परत फिरायचे आणि पुन्हा पन्हाळीपर्यंत उलटे येऊन प्रदक्षिणा पूर्ण करायची. हा नियम शिवलिंग जर मानवस्थापित किंवा मानवनिर्मित असेल तरच लागू असतो; स्वयंभू लिंगास तसेच चल लिंगास (घरातील लिंगास) हा नियम लागू नाही. शाळुंकेच्या स्रोताला ओलांडत नाहीत, कारण तेथे शक्तीस्रोत असतो. तो ओलांडतांना पाय फाकतात आणि वीर्यनिर्मिती व पाच अंतस्थ वायू यांवर विपरीत परिणाम होतो. देवदत्त व धनंजय वायू आखडतात. मात्र ओलांडतांना स्वत:ला आवळून ठेवले, म्हणजे नाड्या आखडल्या, तर परिणाम होत नाही. पन्हाळी ओलांडतांना आपल्या पायाची घाण तिच्यात पडली, तर तीर्थ म्हणून ते पाणी प्राशन करणारे भाविक आजारी पडतील;<span lang="mr"> </span>म्हणून पन्हाळी ओलांडत नाहीत, असे बुद्धीप्रामाण्यवाद्यांना वाटते !<br />
(संदर्भ : सनातनचा ग्रंथ `शिव')<br />
<a href="http://www.sanatan.org/marathi/dainik/visheshank/mahashivratri/index.htm#top" style="color: black; font-size: 10pt; text-decoration: none;"><img src="http://dainik.sanatan.org/images/menu/top.gif" style="border-bottom-style: none; border-color: initial; border-left-style: none; border-right-style: none; border-top-style: none; border-width: initial;" /></a><br />
</div><div style="background-image: url(http://www.sanatan.org/marathi/dainik/visheshank/mahashivratri/images/border1.jpg);"> </div><br />
<br />
<a href="" name="news1"></a><h1 style="color: navy; font-size: 11pt; margin-bottom: 0px; margin-left: 0px; margin-right: 0px; margin-top: 0px; padding-bottom: 5px; padding-top: 5px; text-align: center;">महानंदीच्या आशीर्वादामुळे साधकाला शिवाकडून ज्ञान मिळणे</h1><div style="color: black; font-size: 10pt; line-height: 19px; padding-bottom: 1px; padding-top: 1px; text-align: left;">शिवाबद्दल सूक्ष्म-ज्ञान प्राप्तकते साधक श्री. राहुल कुलकणी यांना मिळालेले ज्ञान येथे देत आहोत.<br />
<br />
<b>मनातील प्रश्न : </b>मला ज्ञान कोण देतो व का ?<br />
<b>आतून मिळालेले उत्तर :</b> तुला शिवाकडून ज्ञान मिळत आहे; कारण तू मागील काही जन्मांपूर्वी महानंदीची सेवा केली होतीस. त्या वेळी महानंदीने `तुला शिवाकडून ज्ञान मिळेल', असा आशीर्वाद दिला होता. नम्रता, लीनता व शरणागत भाव ज्यात असतो तो नंदी, तर नंदीचे मारक रूप म्हणजे महानंदी !<br />
<br />
<b>मनातील प्रश्न :</b> नंदी व महानंदी यांमध्ये फरक काय ?<br />
<b>आतून मिळालेले उत्तर : </b>नंदी म्हणजे जो शिवाच्या पुढे उभा आहे व ज्याच्यामध्ये नम्रता, लीनता आणि शरणागती हा भाव असतो, तर महानंदी म्हणजे नंदीचे मारक रूप होय.<br />
<br />
<b>ईश्वरप्राप्तीची ओढ व महानंदीच्या आशीर्वादामुळे शिवाकडून ज्ञानप्राप्ती होणे<br />
मनातील प्रश्न : </b>हे ज्ञान मला देण्याचे कारण काय ?<br />
<b>आतून मिळालेले उत्तर :</b> तुला ईश्वरप्राप्तीची ओढ असून मागील काही जन्मांपूर्वी तू महानंदीची सेवा केली होतीस. त्याबद्दल तुला मिळालेल्या अनेक आशीर्वादांपैकी एक म्हणजे भगवान शिवाकडून तुला होत असलेली ज्ञानप्राप्ती. तुला शिवाकडून मिळालेले बाकीचे वर काळानुसार सांगीन.<br />
<br />
<b>गुरूंनी जिवाला आवश्यक ते ज्ञान देऊन त्या माध्यमातून ईश्वराकडे नेणे<br />
मनातील प्रश्न : </b>मला युद्धाच्या संदर्भात किंवा धर्माच्या संबंधातच ज्ञान का मिळते ?<br />
आतून मिळालेले उत्तर : `प्रत्येक जिवाची आध्यात्मिक उन्नती कशामध्ये आहे', हे गुरुच ठरवत असतात. त्यानुसार प.पू. डॉक्टर त्या जिवाला (म्हणजे जीवात्मा अवस्थेत) ते ते ज्ञान देऊन त्या माध्यमातून कार्य करवून घेतात व ईश्वराकडे नेतात.<br />
<br />
<b>नामाची व नामाशी संबंधित असलेल्या देवतेची निर्मिती `ॐ' मधून झाली असल्यामुळे वेगवेगळे नामजप एकच असल्याचे वाटणे<br />
मनातील प्रश्न :</b> प्रत्येक नामजप हा वेगवेगळा नसून सर्व नामजप एकच आहेत, असे वाटण्याचे कारण काय ?<br />
<b>आतून मिळालेले उत्तर :</b> प्रत्येक नामजपाची, तसेच नामाशी संबंधित असलेल्या देवतेची निर्मिती `ॐ' मधूनच झालेली असल्यामुळे हे वेगवेगळे नामजप एकच आहेत.<br />
<br />
<b>मनातील प्रश्न :</b> प्रत्येक जिवामध्ये `ॐ' आहे, म्हणजे काय ?<br />
<b>शिव : </b>प्रत्येक जिवाच्या अंत:करणातील अंत:प्रेरणा म्हणजेच `ॐ' होय.<br />
<br />
<b>जिवावस्थेतून बाहेर आल्यावर जीवात्म्याला ईश्वरप्राप्तीची ओढ निर्माण होणे<br />
मनातील प्रश्न : </b>जीवात्म्याला ज्ञानप्राप्तीची इच्छा का निर्माण होते ?<br />
आतून मिळालेले उत्तर : ज्या वेळी जीवात्मा जिवावस्थेतून बाहेर येतो, म्हणजेच तो मायेची बंधने तोडून बाहेर येतो, त्या वेळी त्याला ईश्वराकडे जाण्याची ओढ निर्माण होते. ईश्वरासंबंधी तसेच ईश्वराने निर्माण केलेल्या सर्व वस्तूंविषयी त्याला ओढ निर्माण होते. `त्याच्या मनात केवळ `ईश्वरप्राप्ती करणे' हीच इच्छा असल्याने त्याचेच ज्ञान प्राप्त व्हावे', असे त्याला वाटते. त्याच जिज्ञासेपोटी तो प्रत्येक गोष्टीतील ज्ञान प्राप्त करण्याचा प्रयत्न करतो.<br />
<br />
<b>ईश्वरी ज्ञानाचा जास्तीतजास्त लाभ होण्यासाठी जिवाने ईश्वरी तत्त्वज्ञानाचा अभ्यास व गुरुसेवा करून ज्ञान प्राप्त करण्याचा प्रयत्न करणे आवश्यक असणे, त्यामुळे सूक्ष्म-ज्ञानरूपी चैतन्याचा, तसेच ग्रंथांच्या माध्यमातून संतांच्या संकल्पांतील चैतन्याचा त्या जिवाला लाभ होऊन तो जीव ईश्वराकडे ओढला जाणे<br />
<br />
मनातील प्रश्न :</b> ईश्वराकडे वळलेला जीव पुन्हा मायेकडे ओढला जाणार नाही, याची शाश्वती काय ?<br />
<b>आतून मिळालेले उत्तर :</b> अशा जीवात्म्याला दोन्ही गोष्टींविषयी ज्ञान मिळण्यास सुरुवात होते, उदा. ईश्वराने केलेल्या मायेच्या व्यावहारिक व ईश्वरी तत्त्वाच्या ज्ञानाचे त्याला मार्गदर्शन होते. या ज्ञानानुसार जीवात्मा पुन्हा मायेतील गोष्टींमध्ये अडकू शकतो किंवा ईश्वराकडेही जाऊ शकतो. याच टप्प्यातून पुढे जाणे महत्त्वाचे असते. या अवस्थेत ईश्वरी ज्ञानाचा लाभ जास्तीतजास्त व्हावा; म्हणून जिवाने ईश्वरी तत्त्वज्ञानाचा अभ्यास करणे व गुरूंच्या पाद्यपूजनाचा अभ्यास (गुरुसेवा) करून त्याचे ज्ञान प्राप्त करण्याचा प्रयत्न केला पाहिजे. त्यानुसार प्रयत्न केल्यास अशा जिवाला सूक्ष्म-ज्ञानरूपी चैतन्य, तसेच ग्रंथांच्या माध्यमातून संतांच्या संकल्पातील चैतन्याचा लाभ होतो व तो जीव ईश्वराकडे ओढला जातो. हेच चैतन्य त्याच्या अंतर्यामी विराजमान होते. (श्री. राहुल कुलकर्णी यांच्या माध्यमातून, ५.१२.२००५, सकाळी ११.३० ते १२)<br />
</div><a href="http://www.sanatan.org/marathi/dainik/visheshank/mahashivratri/index.htm#top" style="color: black; font-size: 10pt; text-decoration: none;"><img src="http://dainik.sanatan.org/images/menu/top.gif" style="border-bottom-style: none; border-color: initial; border-left-style: none; border-right-style: none; border-top-style: none; border-width: initial;" /></a><div style="background-image: url(http://www.sanatan.org/marathi/dainik/visheshank/mahashivratri/images/border1.jpg);"> </div><br />
<br />
<a href="" name="1"></a><h1 style="color: navy; font-size: 11pt; margin-bottom: 0px; margin-left: 0px; margin-right: 0px; margin-top: 0px; padding-bottom: 5px; padding-top: 5px; text-align: center;">साधकांच्या अनुभुति<br />
</h1><div style="float: left; padding-bottom: 5px; padding-left: 10px; padding-right: 10px;"><img height="142" src="http://www.sanatan.org/marathi/dainik/visheshank/mahashivratri/images/shivratri_pindi.jpg" style="border-bottom-style: none; border-color: initial; border-left-style: none; border-right-style: none; border-top-style: none; border-width: initial;" width="222" /></div><div style="color: black; font-size: 10pt; line-height: 19px; padding-bottom: 1px; padding-top: 1px; text-align: left;"><b>शिवतत्त्वाशी संबंधित अनुभूती<br />
</b>`बिंदू, चांदणी, तारे, ज्योत व काजवे दिसणे, म्हणजे शिवतत्त्वाची अनुभूती येणे. या तेजतत्त्वाच्या अनुभूती आहेत.<br />
<b>१. बिंदू :</b> हा शिवतत्त्व दर्शवतो.<br />
<b>२. चांदणी : </b>हिची उत्पत्ती पांढर्या बिंदूतून आहे. ही शिवाची शीतलता दर्शवते.<br />
<b>३. तारा : </b>याची उत्पत्ती पांढर्या बिंदूतून आहे. हा शिवाची शीतलता तेजस्विता दर्शवतो. तारा हा ब्रह्मतत्त्वही दर्शवतो.<br />
<b>४. ज्योत : </b>हिची उत्पत्ती पांढर्या बिंदूतून आहे. ही शिवाची शांती दर्शवते. ही आत्मानुभूतीची दर्शक आहे.<br />
<b>५. काजवा :</b> याची उत्पत्ती पांढर्या बिंदूतून आहे. हा शिवाची तेजस्विता प्रखरता दर्शवतो.' - श्री गुरुतत्त्व (सौ. अंजली गाडगीळ यांच्या माध्यमातून)<br />
<b><br />
शिवाची मानसपूजा करतांना हिमालयातील कैलास पर्वतावर बसून शिवपूजा करत असल्याचा भाव ठेवल्यावर स्वत: शिव असल्याचे वाटून मन निर्विचार होणे<br />
</b>१२.८.२००६ रोजी पहाटे जाग आल्यावर मी शिवाची मानसपूजा करून शिवाचा नामजप करण्यास सुरुवात केली. त्या वेळी `मी हिमालयातील कैलास पर्वतावर बसून शिवपूजा करत आहे', असा भाव ठेवून मानसपूजा केल्यावर माझे ध्यान लागून `मी शिव आहे', असे मला वाटले. तेव्हा माझे मन निर्विचार झाले होते. - श्री. चंद्रशेखर पट्टणशेट्टी, सांगली<br />
<br />
<b>मच्छिंद्रनाथांच्या उपासनास्थळी जातांना ते दत्तोपासक असूनही `आज शिवतत्त्वाचा लाभ होणार', असा विचार मनात का आला, ते लक्षात येणे, तेथे त्रिशूळ दिसणे व तेथे सर्वत्र व्यापून असलेल्या ॐकारात स्वत:विलीन झाल्याचे जाणवणे </b><br />
९.९.२००६ रोजी मच्छिंद्रनाथांच्या उपासनास्थळी जाण्यास निघतांना माझा `महामृत्यूंजयाचा' मंत्रजप आपोआप सुरू झाला. `आज मला शिवतत्त्वाचा लाभ होणार आहे', असा विचार माझ्या मनात आला; मात्र `नवनाथ हे दत्तोपासक आहेत, तर मग शिवतत्त्वाचा लाभ कसा होणार', असा प्रश्न माझ्या मनात निर्माण झाला. देवळात पोहोचल्यावर तेथील माहिती वाचतांना कळले की, या ठिकाणी मच्छिंद्रनाथांच्या तपश्चर्येवर प्रसन्न होऊन शंकरराने त्यांना दर्शन व आशीर्वाद दिला होता. त्यामुळे या क्षेत्री शंकराचेही अस्तित्व आहे. यामुळे `माझ्या मनात आलेला विचार योग्यच होता', हे लक्षात आले. देवळामध्ये प्रवेश केल्यानंतर माझे मन निर्विचार झाले. नंतर मला डोळयासमोर `त्रिशूळ' दिसला व ॐ काराचा जप मनात सुरू झाला. `तेथे सर्वत्र ॐ कारच व्यापून आहे', असे जाणवले व मी त्या ॐ कारात विलीन होत असल्याचे जाणवले. - श्री. वीरेंद्र इचलकरंजीकर, सनातन आश्रम, कुडाळ.<br />
<br />
<b>ग्रंथप्रदर्शनाच्या ठिकाणी सेवा करत असतांना गांधीलमाशांनी त्रास देणे व प्रार्थना केल्यावर गांधीलमाशा निघून जाणे<br />
</b>महाशिवरात्रीच्या दिवशी विलेपार्ले येथील पार्लेश्वर मंदिरात ग्रंथप्रदर्शन लावले होते. तेथे सर्व साधकांना नामजप व प्रार्थना यांची आठवण करून देणे आणि ग्रंथ वितरण करणे, अशा सेवा माझ्याकडे होत्या. त्या वेळी ५ ते ६ गांधीलमाशा तेथे येऊन फक्त माझ्याभोवतीच फिरू लागल्या. त्यातील १ गांधीलमाशी मला जोरात चावली. मी ग्रंथप्रदर्शन केंद्राच्या बाहेर पडल्यावर त्या निघून जात; परंतु मी ग्रंथप्रदर्शन केंद्राच्या आवारात प्रवेश केल्यावर त्या पुन्हा माझ्याभोवती फिरू लागत. मला त्या सेवा करू देत नव्हत्या. त्यानंतर मी प.पू. डॉक्टर व उपास्यदेवता यांना प्रार्थना केली, `या माशा मला चावल्या, तर सहन करण्याची शक्ती तुम्ही मला द्या.' त्यानंतर मी गांधीलमाशांना प्रार्थना केली, `मला गुरुसेवा करायची आहे. तुम्हाला काय करायचे ते करा. मी सेवा करणारच आहे.' अशी प्रार्थना केल्यानंतर त्या अचानक नाहीशा झाल्या. त्यानंतर त्या पुन्हा आल्या नाहीत व पूर्ण दिवसभर सेवा करतांना मला कोणताही त्रास जाणवला नाही. - सौ. तेजश्री पावसकर, अंधेरी, मुंबई.<br />
<br />
<b>ग्रंथप्रदर्शनाच्या ठिकाणी विभूती फुंकरल्यानंतर जिज्ञासूंची गर्दी वाढणे<br />
</b>महाशिवरात्रीच्या दिवशी कॉटनग्रीन येथील शिवमंदिरात साधकांनी ग्रंथप्रदर्शन लावले होते; परंतु तेथे कोणीही जिज्ञासू येत नव्हते. ग्रंथ वितरण केंद्रावर विभूती फुंकरल्यावर पुढील १० ते १५ मिनिटे जिज्ञासूंची गर्दी वाढत असल्याचे २-३ वेळा अनुभवले. - कु. स्वाती बळे, वडाळा, मुंबई<br />
<br />
<b>आश्रमात खड्डा खणत असतांना तेथून शक्ती व चैतन्य प्रक्षेपित होतांना जाणवणे, ती शक्ती शिवाच्या पिंडीतून प्रक्षेपित होणार्या शक्तीप्रमाणे जाणवणे व आश्रमाच्या कोणत्याही भागात खड्डा खणल्यास अशीच शक्ती जाणवणार असल्याचे जाणवणे </b><br />
आश्रमातील स्वागतकक्षाच्या कोपर्यात दोन ते अडीच फूट खोल खड्डा खणायचा होता. ती सेवा मी करत असतांना दीड फूट खोल खड्डा खणल्यावर मला तेथील मातीतून शक्ती व चैतन्य प्रक्षेपित होत असल्याचे जाणवले.<br />
जसजसा खड्डा खोल खणत गेलो, तसतसे प्रक्षेपित होणार्या शक्तीचे प्रमाण वाढू लागले. त्या वेळी माझी सेवा भावपूर्ण होत होती. ज्योतिर्लिंगाच्या ठिकाणी जशी शिवाच्या पिंडीतून शक्ती प्रक्षेपित होते, त्याप्रमाणे शक्ती बाहेर पडत असल्याचे मला जाणवत होते. `आश्रमाच्या कोणत्याही भागात खड्डा खणल्यास, तेथे अशीच शक्ती जाणवेल', असे मला जाणवले. - श्री. जगदीश पाटील, सनातन आश्रम, रामनाथी, गोवा.<br />
<br />
<a href="http://www.sanatan.org/marathi/dainik/visheshank/mahashivratri/index.htm#top" style="color: black; font-size: 10pt; text-decoration: none;"><img src="http://dainik.sanatan.org/images/menu/top.gif" style="border-bottom-style: none; border-color: initial; border-left-style: none; border-right-style: none; border-top-style: none; border-width: initial;" /></a><br />
</div><div style="background-image: url(http://www.sanatan.org/marathi/dainik/visheshank/mahashivratri/images/border1.jpg);"> </div><br />
<br />
<a href="" name="2"></a><h1 style="color: navy; font-size: 11pt; margin-bottom: 0px; margin-left: 0px; margin-right: 0px; margin-top: 0px; padding-bottom: 5px; padding-top: 5px; text-align: center;">हिंदूंनो, आपल्या `शिव' देवतेची विटंबना रोखा !</h1><div style="color: black; font-size: 10pt; line-height: 19px; padding-bottom: 1px; padding-top: 1px; text-align: left;"><b>भक्तांना असह्य करणारी शिव-पार्वती यांची `हुसेन'कृत विटंबना !</b><br />
<br />
</div><div style="float: left; padding-bottom: 5px; padding-right: 5px;"><img border="1" height="308" src="http://www.sanatan.org/marathi/dainik/visheshank/mahashivratri/images/05_parvati.jpg" style="border-bottom-style: none; border-color: initial; border-left-style: none; border-right-style: none; border-top-style: none; border-width: initial;" width="235" /><br />
<b>नग्न पार्वती</b><br />
<img border="1" height="198" src="http://www.sanatan.org/marathi/dainik/visheshank/mahashivratri/images/06_vidamban_250.jpg" style="border-bottom-style: none; border-color: initial; border-left-style: none; border-right-style: none; border-top-style: none; border-width: initial;" width="250" /><br />
<b>डोके नसलेला शिव व अर्धनग्न पार्वती </b><br />
<img border="1" height="224" src="http://www.sanatan.org/marathi/dainik/visheshank/mahashivratri/images/07_Naked_Ganga_Yamuna.jpg" style="border-bottom-style: none; border-color: initial; border-left-style: none; border-right-style: none; border-top-style: none; border-width: initial;" width="314" /><br />
<b>नग्न गंगा व यमुना</b></div><div style="color: black; font-size: 10pt; line-height: 19px; padding-bottom: 1px; padding-top: 1px; text-align: left;">शिव म्हणजे मंगलमय, कल्याणस्वरूप सदाशिव तत्त्व ! अखिल हिंदूंच्या भावभक्तीचे प्रतिक असलेले सर्वशक्तीमान दैवत ! शैवभक्तीची किर्ती त्रैलोक्यात व सप्तलोकांत दिगंत आहे; पण भूलोक त्याला अपवाद आहे. भूलोकावर शिव-पार्वती यांची नग्न चित्रे रेखाटली जातात. हे सर्व अश्लील व बिभत्स चाळे शिवभक्तीचा महिमा गाणार्या भारतवर्षात चालतात. गावोगावी शैवमंदिरे व पदोपदी शिवभक्त असलेल्या, बारा ज्योतिर्लींगांचे वास्तव्य असलेल्या<br />
पुण्यभू भारतात म.फि. हुसेन यांच्यासारखे हिंदुद्वेष्टे चित्रकार कुंचल्याच्या साहाय्याने हिंदूंच्या भावभक्तीच्या चिंधड्या उडवतात. हिंदूंच्या भावभक्तीची ही विटंबना वर्षानुवर्षे सुरू रहाते, तेव्हा हिंदु मनावरील अपमानाचा हा घाव आणखी दुखरा होतो. भक्तांना असह्य करणारी शिव-पार्वती यांची ही `हुसेन'कृत विटंबना !<br />
<br />
<b><span lang="mr">ख्रिस्त्यां</span>कडून हिंदु धर्माबाबत अमेरिकेत केला जाणारा अपप्रचार<br />
<br />
हिंदूंनो, शिवाविषयी अभद्र प्रचार राजरोसपणे सुरू असतांना शिव प्रसन्न होईल का ?<br />
<br />
शिवाच्या जननेंद्रियाची पूजा करणारे हिंदू - एक प्रसिद्ध अमेरिकन वृत्तपत्र<br />
</b>अमेरिकेतील प्रख्यात गणल्या गेलेल्या वृत्तपत्रांपैकी एक `न्यूयार्क टाईम्स' या वृत्तपत्राने अमरनाथ यात्रेकरूंबाबत विचार मांडतांना म्हटले आहे, `हिंदु लोक (शिवाच्या) जननेंद्रियाची पूजा करण्यासाठी अमरनाथाची यात्रा करतात.' याबाबत आपली प्रतिक्रिया काय ?, असे विचारल्यावर न्यूयॉर्क टाईम्सच्या प्रतिनिधीने सांगितले की, शिवाला लयाची देवता मानले जाते. लयाची देवता समजल्या जाणार्या अमरनाथ येथील शिवलिंगाची, म्हणजे शिवाच्या जननेंद्रियाची हिंदु लोक पूजा करतात. तेथील (अमेरिकेतील) जनतेला शिवाची ओळख अशीच करून देण्यात आली असून, या देवाला त्यांच्यासमोर त्याप्रमाणेच सादर केले जात आहे.<br />
(संदर्भ : पोप्स, सेंट्स, कार्डिनल्स, आर्चबिशप्स, बिशप्स, पूर्णत: सुधारित द्वितीय आवृत्ती, पृष्ठ ३. लेखक : मानोज रखित)<br />
<br />
<b>हिंदूंच्या देवतांबाबत संकेतस्थळावरून केला जाणारा अपप्रचार<br />
</b>शिव हा नशेत रहाणारा, शिवलिंग म्हणजे शिवाचे वासनापूर्तीसाठी ताठरलेले लिंग, शक्ती ही वेश्या व्यवसायास प्रोत्साहन देणारी, तर काली ही दुष्ट आणि रक्तपिपासू देवता !<br />
http://religion-cults.com/Eastern/Hinduism/hindu11.htm या संकेतस्थळावर हिंदूंच्या देवतांबाबत लिहिलेली माहिती www.IndiaCause.com या संकेतस्थळाने प्रकाशात आणली आहे. आतापर्यंत ७१ लाखांपेक्षा अधिक जणांनी या संकेतस्थळाला भेट दिलेली आहे. (संदर्भ : पोप्स, सेंट्स, कार्डिनल्स, आर्चबिशप्स, बिशप्स, पूर्णत: सुधारित द्वितीय आवृत्ती, पृष्ठ ४. लेखक : मानोज रखित)<br />
<br />
<img height="154" src="http://www.sanatan.org/marathi/dainik/visheshank/mahashivratri/images/shiv_hero.jpg" style="border-bottom-style: none; border-color: initial; border-left-style: none; border-right-style: none; border-top-style: none; border-width: initial;" width="175" /><br />
<b>`शिव' देवता चित्रपटातील नटाप्रमाणे चितारणे<br />
</b><br />
<img height="205" src="http://www.sanatan.org/marathi/dainik/visheshank/mahashivratri/images/shiv_midday.jpg" style="border-bottom-style: none; border-color: initial; border-left-style: none; border-right-style: none; border-top-style: none; border-width: initial;" width="350" /><br />
<b>`शिव' देवता रांगोळीवर मोटारसायकल चालवतांना चितारणे </b><br />
<br />
<span style="color: red;"></span><br />
</div><span style="color: red;"><h1 style="color: navy; font-size: 11pt; margin-bottom: 0px; margin-left: 0px; margin-right: 0px; margin-top: 0px; padding-bottom: 5px; padding-top: 5px; text-align: center;">`शिव'भक्तांनो धर्मशिक्षण घ्या व धर्माभिमानी व्हा !</h1></span><div style="color: black; font-size: 10pt; line-height: 19px; padding-bottom: 1px; padding-top: 1px; text-align: left;"><a href="http://www.sanatan.org/marathi/dainik/visheshank/mahashivratri/index.htm#top" style="color: black; font-size: 10pt; text-decoration: none;"><img src="http://dainik.sanatan.org/images/menu/top.gif" style="border-bottom-style: none; border-color: initial; border-left-style: none; border-right-style: none; border-top-style: none; border-width: initial;" /></a><br />
</div><div style="background-image: url(http://www.sanatan.org/marathi/dainik/visheshank/mahashivratri/images/border1.jpg);"> </div><br />
<br />
<a href="" name="3"></a><h1 style="color: navy; font-size: 11pt; margin-bottom: 0px; margin-left: 0px; margin-right: 0px; margin-top: 0px; padding-bottom: 5px; padding-top: 5px; text-align: center;">`शिव'भक्तांनो धर्मशिक्षण घ्या व धर्माभिमानी व्हा !</h1><h2 style="color: navy; font-size: 10pt; text-align: center;">महाशिवरात्रीनिमित्त पुणे महानगरपालिकेच्या परिवहन उपक्रम समितीकडून भाडेवाढ करून जादा गाड्या (दैनिक सनातन प्रभात, १६.२.२००७)</h2><div style="color: black; font-size: 10pt; line-height: 19px; padding-bottom: 1px; padding-top: 1px; text-align: left;"><b>मुसलमानांना हज यात्रेसाठी विमानसेवेत कोट्यवधी रुपयांची सवलत, तर हिंदूंना धार्मिक यात्रेसाठी २५ टक्के भाडेवाढ !</b><br />
</div><div style="color: black; font-size: 10pt; line-height: 19px; padding-bottom: 1px; padding-top: 1px; text-align: left;"><b>हिंदूंनो, तुमच्या धार्मिक यात्रांवर `जिझिया' कर लावणार्या औरंगजेबरूपी राज्यकर्त्यांना हद्दपार करा !</b><br />
</div><div style="color: black; font-size: 10pt; line-height: 19px; padding-bottom: 1px; padding-top: 1px; text-align: left;">पुणे, १५ फेब्रुवारी (वार्ता.) - महाशिवरात्रीच्या निमित्ताने बनेश्वर, निळकंठेश्वर व सोमेश्वरवाडी या ठिकाणी जादा बसगाड्या सोडण्याचा निर्णय घेण्यात आला आहे. पुणे परिवहन सेवेच्या या निर्णयामुळे भाविकांत उत्साह निर्माण होत असतांनाच प्रशासनाने निळकंठेश्वर येथील बससेवेच्या बदल्यात २५ टक्के भाडेवाढ करण्याचा निर्णय घेऊन भाविकांच्या उत्साहावर पाणी सोडले आहे. <b>(हज यात्रेकरूंना हिंदूंच्या पैशातून विमानसेवेत कोट्यवधी रुपयांची सवलत मिळते, तर हिंदूंचे राष्ट्र असलेल्या भारतात हिंदूंच्या धार्मिक यात्रांना २५ टक्के भाडेवाढ केली जाते. हिंदूंनो या विषमतेच्या विरोधात आपण कधी आवाज उठवणार ? - संपादक)</b> या जादा आकारणीमागचे कारण विचारले असता जनतेसाठीच्या दररोजच्या सेवेतील गाड्या काढून घ्याव्या लागत असल्याचे (विशेष बससेवा) कारण प्रशासनाने सांगितले. स्वागरेट स्थानकाहून पहाटे ३ वाजता निळकंठेश्वर येथे, तर ६.३० वाजता बनेश्वर येथे भाविकांना जाण्यासाठी गाड्या सोडल्या जातील, तसेच सकाळी ६.३० वाजता महापालिका भवन येथून सोमेश्वरवाडीसाठी गाड्यांची व्यवस्था करण्यात आली आहे.<br />
</div><hr style="color: #003366; height: 1px; width: 587px;" /><div style="color: black; font-size: 10pt; line-height: 19px; padding-bottom: 1px; padding-top: 1px; text-align: left;"><b>शिवलिंगाच्या दुग्धाभिषेकाच्या धार्मिक कृतीकडे आध्यात्मिक नव्हे, तर मानसिक स्तरावर पहाणारे मंदिरांचे विश्वस्त !<br />
</b>महाशिवरात्रीला मुंबईतील एका शिवमंदिरात शिवलिंगावर दुग्धाभिषेक करतांना दूध अत्यंत थोडक्या प्रमाणात घालावे व उरलेले दूध भाविकांना तीर्थ म्हणून वाटण्यासाठी व्यवस्थापनाकडे जमा करावे', असे भाविकांना सांगण्यात आले. शिवपिंडी हे शिवतत्त्वाचे स्थूल प्रतीक आहे. त्यात शिवतत्त्व आकृष्ट होत असते. महाशिवरात्रीच्या दिवशी हे तत्त्व अधिक प्रमाणात कार्यरत असते. पिंडीवर दुग्धाभिषेक केल्यावर त्यात सूक्ष्म शिवतत्त्व मिसळते. असे दूध त्या शक्तीने भारित होते. त्यामुळे त्याला तीर्थ असे संबोधन प्राप्त होते. मंदिराचे व्यवस्थापन करणार्यांनी असे तीर्थ जनतेला वाटायला हवे. त्यातून भाविकांना शिवतत्त्वाचा लाभ होईल. त्याऐवजी पिंडीवर न वाहिलेले दूध भाविकांना वाटणे म्हणजे तीर्थ देणे नव्हे. अशा दुधाला अध्यात्मशास्त्रदृष्ट्या तीर्थ म्हणता येत नाही. ते मंदिरात आलेल्या भाविकांना दूध वाटणे होईल. अशा रीतीने विचार केल्यास उद्या कोणी शिवपिंडीवर दुग्धाभिषेक करणेही चुकीचे आहे, असे म्हणू लागेल. मंदिराच्या व्यवस्थापकांनी धार्मिक कृतींकडे अशा प्रकारे मानसिक स्तरावर पाहू नये.<br />
</div><hr style="color: #003366; height: 1px; width: 587px;" /><div style="color: black; font-size: 10pt; line-height: 19px; padding-bottom: 1px; padding-top: 1px; text-align: left;"><b>सनातनच्या साधकांनो, या जन्मीच `ईश्वरप्राप्ती' (मोक्षप्राप्ती) हे ध्येय उराशी बाळगण्यासाठी प्रथम ईश्वराचे भक्त होण्याचा कसोशीने प्रयत्न करा !<br />
</b>भगवंताचे विष्णुलोक व कैलास येथील अनेक भक्त ईश्वरी राज्याच्या स्थापनेला मदत करणार असणे व सन २०२३ च्या गुरुपौर्णिमेला प.पू. डॉक्टरांची कृपादृष्टी प्राप्त करून मोक्षाला जाणार असणे : भगवंताचे विष्णुलोक व कैलास येथील अनेक भक्त २०१० ते २०२३ गुरुपौर्णिमा या कालावधीत ईश्वरी राज्याच्या स्थापनेच्या कार्यात सूक्ष्मातून मदत करणार आहेत. २०२३ सालाच्या गुरुपौर्णिमेला ईश्वरी नियोजनानुसार विष्णुलोक व कैलास येथील भक्त प.पू. डॉक्टरांची कृपादृष्टी प्राप्त करून मोक्षाला जातील. - विश्वनाथ देवता (श्री. धनंजय राजहंस यांच्या माध्यमातून, ४.७.२००६ पहाटे ३.४०)<br />
</div><hr style="color: #003366; height: 1px; width: 587px;" /><div style="color: black; font-size: 10pt; line-height: 19px; padding-bottom: 1px; padding-top: 1px; text-align: left;"><br />
</div><div style="color: black; font-size: 10pt; line-height: 19px; padding-bottom: 1px; padding-top: 1px; text-align: left;"><b>अंनिसवाल्यांना याबाबत काय म्हणायचे आहे ?<br />
</b>कर्नाटकच्या धारवाड जिल्ह्यातील `अम्मिभावी' या गावात एक चमत्कार होत असतो. तेथील एका शेतकर्याचा बैल दर अमावास्या व पौ<span lang="mr">र्णि</span>मा या तिथींना न चुकता गावातील तळयात स्वत:हून स्नान करतो व ओलेत्याने<br />
श्री शिवबसवेश्वर मंदिरास तीन प्रदक्षिणा घालतो. नंतर मंदिरात प्रवेश करून नंदीच्या मूर्तीच्या शेजारी महादेवाच्या पिंडीकडे पहात सायंकाळपर्यंत बसतो. प्रतिपदा ते चतुर्दशीपर्यंत तो गावात व शिवरात फिरतो. पौर्णिमा व<br />
अमावास्या या तिथी त्याला कशा समजतात आणि प्रदक्षिणा व देवळात जाऊन एकचित्ताने बसावयाचे ज्ञान त्याला कोणत्या विधात्याने दिले आहे, हे आश्चर्यच आहे. अंधश्रद्धा निर्मूलनवाल्यांनी येत्या अमावास्येला किंवा<br />
पुढील पौर्णिमेला या धारवाड तालुक्यातील गावास भेट द्यावी व हा चमत्कार स्वत: पहावा. - श्री. मंगेश सरदेशपांडे, बेळगाव<br />
</div><h1 style="color: navy; font-size: 11pt; margin-bottom: 0px; margin-left: 0px; margin-right: 0px; margin-top: 0px; padding-bottom: 5px; padding-top: 5px; text-align: center;"> शिव हा स्वयंसिद्ध, स्वयंप्रकाशी असून तो विश्वालाही प्रकाशित करतो !</h1><div style="color: black; font-size: 10pt; line-height: 19px; padding-bottom: 1px; padding-top: 1px; text-align: left;"><br />
</div><a href="http://www.sanatan.org/marathi/dainik/visheshank/mahashivratri/index.htm#top" style="color: black; font-size: 10pt; text-decoration: none;"><img src="http://dainik.sanatan.org/images/menu/top.gif" style="border-bottom-style: none; border-color: initial; border-left-style: none; border-right-style: none; border-top-style: none; border-width: initial;" /></a><div style="background-image: url(http://www.sanatan.org/marathi/dainik/visheshank/mahashivratri/images/border1.jpg);"> </div><br />
<br />
<a href="" name="4"></a><h1 style="color: navy; font-size: 11pt; margin-bottom: 0px; margin-left: 0px; margin-right: 0px; margin-top: 0px; padding-bottom: 5px; padding-top: 5px; text-align: center;">ध्वनिचित्रपट</h1><table style="font-size: 12px;"><tbody>
<tr><td align="center" style="padding-bottom: 1px; padding-left: 1px; padding-right: 1px; padding-top: 1px;"><h2 style="color: navy; font-size: 10pt; text-align: center;">शिवविषयक आध्यात्मिक माहिती</h2><object height="350" width="425"></object></td></tr>
</tbody></table><hr style="color: #003366; height: 1px; width: 587px;" /><table style="font-size: 12px;"><tbody>
<tr><td align="center" style="padding-bottom: 1px; padding-left: 1px; padding-right: 1px; padding-top: 1px;"><h2 style="color: navy; font-size: 10pt; text-align: center;">शृंगदर्शन कसे घ्यावे?</h2><object height="350" width="425"></object></td></tr>
</tbody></table><hr style="color: #003366; height: 1px; width: 587px;" /><table style="font-size: 12px;"><tbody>
<tr><td align="center" style="padding-bottom: 1px; padding-left: 1px; padding-right: 1px; padding-top: 1px;"><h2 style="color: navy; font-size: 10pt; text-align: center;">शिवपूजेत काय असावे व काय नसावे?</h2><object height="350" width="425"></object></td></tr>
</tbody></table><hr style="color: #003366; height: 1px; width: 587px;" /><table style="font-size: 12px;"><tbody>
<tr><td align="center" style="padding-bottom: 1px; padding-left: 1px; padding-right: 1px; padding-top: 1px;"><h2 style="color: navy; font-size: 10pt; text-align: center;">शिवाला बेल का व कसा वहावा?</h2><object height="350" width="425"></object></td></tr>
</tbody></table><hr style="color: #003366; height: 1px; width: 587px;" /><table style="font-size: 12px;"><tbody>
<tr><td align="center" style="padding-bottom: 1px; padding-left: 1px; padding-right: 1px; padding-top: 1px;"><h2 style="color: navy; font-size: 10pt; text-align: center;">शिवपूजेला कुठे बसावे?</h2><object height="350" width="425"></object></td></tr>
</tbody></table><hr style="color: #003366; height: 1px; width: 587px;" /><table style="font-size: 12px;"><tbody>
<tr><td align="center" style="padding-bottom: 1px; padding-left: 1px; padding-right: 1px; padding-top: 1px;"><h2 style="color: navy; font-size: 10pt; text-align: center;">शिवाची प्रदक्षिणा चंद्रकोरीप्रमाणे, म्हणजे सोमसूत्री का घालावी?</h2><object height="350" width="425"></object></td></tr>
</tbody></table><hr style="color: #003366; height: 1px; width: 587px;" /><a href="http://www.sanatan.org/marathi/dainik/visheshank/mahashivratri/index.htm#top" style="color: black; font-size: 10pt; text-decoration: none;"><img src="http://dainik.sanatan.org/images/menu/top.gif" style="border-bottom-style: none; border-color: initial; border-left-style: none; border-right-style: none; border-top-style: none; border-width: initial;" /></a>Unknownnoreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-7209986744126224407.post-23442633341518317002009-11-30T19:41:00.000-08:002009-11-30T19:47:22.771-08:00दत्तजयंती<span class="Apple-style-span" style=" ;font-family:'Times New Roman';font-size:12px;"><p style="text-align: center; color: rgb(0, 0, 0); padding-bottom: 1px; padding-top: 1px; line-height: 19px; font-size:10pt;"><span class="Apple-style-span" style=" line-height: normal; "><a target="_blank" href="http://www.sanatan.org/marathi/dainik/images/20091201/datta1.jpg" style="color: rgb(0, 0, 0); text-decoration: none; "><span class="Apple-style-span" style="font-size: small;"><img src="http://www.sanatan.org/marathi/dainik/images/20091201/datta1.jpg" width="200" border="1" style="border-top-style: none; border-right-style: none; border-bottom-style: none; border-left-style: none; border-width: initial; border-color: initial; " /></span></a></span></p><p style=" color: rgb(0, 0, 0); padding-bottom: 1px; padding-top: 1px; text-align: left; line-height: 19px; font-size:10pt;"><span class="Apple-style-span" style="font-size: small;">पूर्वीच्या काळी भूतलावर स्थूल आणि सूक्ष्म रूपांत आसुरी शक्ती मोठ्या प्रमाणावर वाढल्या होत्या. त्यांना दैत्य म्हटले जात असे. त्या वेळी देवगणांनी त्या आसुरी शक्तींना नष्ट करण्यासाठी केलेले प्रयत्न अयशस्वी झाले. त्यामुळे ब्रह्मदेवाच्या आदेशानुसार वेगवेगळया ठिकाणी वेगवेगळया रूपांत दत्त देवतेला अवतार घ्यावा लागला.त्यानंतर दैत्य नष्ट झाले. तो दिवस `दत्तजयंती' म्हणून साजरा करतात.</span></p><p size="10pt" style=" color: rgb(0, 0, 0); padding-bottom: 1px; padding-top: 1px; text-align: left; line-height: 19px; "><span class="Apple-style-span" style="font-size: small;">दत्तजयंती हा एक सांप्रदायिक जन्मोत्सव आहे. मार्गशीर्ष पौर्णिमेच्या दिवशी मृग नक्षत्रावर सायंकाळी दत्ताचा जन्म झाला, म्हणून त्या दिवशी दत्ताचा जन्मोत्सव सर्व दत्तक्षेत्रांत होत असतो.</span></p><p size="10pt" style=" color: rgb(0, 0, 0); padding-bottom: 1px; padding-top: 1px; text-align: left; line-height: 19px; "><span class="Apple-style-span" style=" line-height: normal; -webkit-border-horizontal-spacing: 2px; -webkit-border-vertical-spacing: 2px; font-size:12px;"><table class="tblborder_yelw" width="100%" cellpadding="0" cellspacing="0" style="font-size: 12px; border-top-width: 1px; border-right-width: 1px; border-bottom-width: 1px; border-left-width: 1px; border-top-style: solid; border-right-style: solid; border-bottom-style: solid; border-left-style: solid; border-top-color: rgb(255, 204, 0); border-right-color: rgb(255, 204, 0); border-bottom-color: rgb(255, 204, 0); border-left-color: rgb(255, 204, 0); background-color: rgb(254, 254, 203); "><tbody><tr><td style="padding-top: 1px; padding-right: 1px; padding-bottom: 1px; padding-left: 1px; "></td></tr><tr><td class="tblbkgnd" style="padding-top: 1px; padding-right: 1px; padding-bottom: 1px; padding-left: 1px; background-color: rgb(255, 204, 0); background-repeat: repeat-x, repeat-y; "><h1 style="font-size: 11pt; color: rgb(0, 0, 128); margin-top: 0px; margin-right: 0px; margin-bottom: 0px; margin-left: 0px; padding-bottom: 5px; padding-top: 5px; text-align: center; ">दत्ताचा नामजप : श्री गुरुदेव दत्त ।</h1></td></tr><tr><td style="padding-top: 1px; padding-right: 1px; padding-bottom: 1px; padding-left: 1px; "><h2 style="font-size: 10pt; color: rgb(0, 0, 128); text-align: center; "></h2><h2 style="font-size: 10pt; color: rgb(0, 0, 128); text-align: center; "></h2></td></tr></tbody></table><span class="Apple-style-span" style="-webkit-border-horizontal-spacing: 0px; -webkit-border-vertical-spacing: 0px; "></span></span></p><p style="font-size: 10pt; color: rgb(0, 0, 0); padding-bottom: 1px; padding-top: 1px; text-align: left; line-height: 19px; "><b>फायदे</b><br />१. दत्त या देवतेकडून जिवाला अधिक प्रमाणात सात्त्विक शक्ती मिळत असल्याने त्याच्या आधारे जीव वाईट शक्तींशी लढू शकतो.<br />२. दत्ताच्या नामजपामुळे जिवाला शिवाचीही शक्ती मिळते.<br />३. दररोज किमान १५ ते २० मिनिटे एकाग्र चित्ताने दत्ताचा नामजप केल्यास वाईट शक्तींचा त्रास अल्प होतो.<br />४. पूर्वजांना गती मिळते आणि त्यामुळे घरातील वातावरण आनंदी रहाण्यास साहाय्य होते. - श्री गणेश (श्री. भरत मिरजे यांच्या माध्यमातून, २.११.२००५, रात्री ८.३०)</p><p style="font-size: 10pt; color: rgb(0, 0, 0); padding-bottom: 1px; padding-top: 1px; text-align: left; line-height: 19px; "><b>लिंगदेहाला गती देण्याच्या संदर्भात दत्ताच्या नामजपाचे होणारे फायदे</b><br />१. पूर्वजांना गती देणारी देवता दत्त आहे. दत्ताचा नामजप केल्याने नामजपातून प्रक्षेपित होणार्या आघातजन्य तेजोमय लहरींमुळे लिंगदेहाभोवती असलेल्या वासनात्मक लहरींची कार्य करण्याची तीव्रता अल्प होऊन त्यातील रज-तम नष्ट होऊ लागल्याने लिंगदेहाचे जडत्व अल्प होऊन त्याला पुढे जाण्यास ऊर्जात्मक बळ मिळते.<br />२. लिंगदेह आणि त्याच्या प्रत्यक्ष देहाभोवती संरक्षककवच निर्माण होते. यामुळे त्याचे वाईट शक्तींच्या आक्रमणांपासून रक्षण होते.<br />३. पृथ्वीवरील वासनात्मक आसक्तीही अल्प होण्यास साहाय्य झाल्याने त्याला अल्प वेळात पृथ्वीमंडल भेदून पुढे जाता येणे शक्य होते.<br />४. दत्ताचा नामजप केल्याने वायूमंडलात चैतन्य कणांची निर्मिती होऊन त्याचा लिंगदेहाला फायदा होतोच.<br />५. नामजप करणार्या इतर जिवांचेही दूषित झालेल्या वायूमंडलातील त्रासदायक लहरींपासून रक्षण होते. (३०.९.२००६, दुपारी २.०७)</p><p style="font-size: 10pt; color: rgb(0, 0, 0); padding-bottom: 1px; padding-top: 1px; text-align: left; line-height: 19px; "><span class="Apple-style-span" style=" line-height: normal; -webkit-border-horizontal-spacing: 2px; -webkit-border-vertical-spacing: 2px; font-size:12px;"><table class="tblborder_yelw" width="100%" cellpadding="0" cellspacing="0" style="font-size: 12px; border-top-width: 1px; border-right-width: 1px; border-bottom-width: 1px; border-left-width: 1px; border-top-style: solid; border-right-style: solid; border-bottom-style: solid; border-left-style: solid; border-top-color: rgb(255, 204, 0); border-right-color: rgb(255, 204, 0); border-bottom-color: rgb(255, 204, 0); border-left-color: rgb(255, 204, 0); background-color: rgb(254, 254, 203); "><tbody><tr><td style="padding-top: 1px; padding-right: 1px; padding-bottom: 1px; padding-left: 1px; "></td></tr><tr><td class="tblbkgnd" style="padding-top: 1px; padding-right: 1px; padding-bottom: 1px; padding-left: 1px; background-color: rgb(255, 204, 0); background-repeat: repeat-x, repeat-y; "><h1 style="font-size: 11pt; color: rgb(0, 0, 128); margin-top: 0px; margin-right: 0px; margin-bottom: 0px; margin-left: 0px; padding-bottom: 5px; padding-top: 5px; text-align: center; ">पूर्वजांच्या त्रासांच्या निवारणार्थ दत्तोपासना</h1></td></tr><tr><td style="padding-top: 1px; padding-right: 1px; padding-bottom: 1px; padding-left: 1px; "><h2 style="font-size: 10pt; color: rgb(0, 0, 128); text-align: center; "></h2></td></tr></tbody></table><span class="Apple-style-span" style="-webkit-border-horizontal-spacing: 0px; -webkit-border-vertical-spacing: 0px; "></span></span></p><h2 style="font-size: 10pt; color: rgb(0, 0, 128); text-align: center; ">दत्त म्हणजे ब्रम्हा, विष्णु, महेश यांच्या सगुण रुपांचे प्रत्यक्ष एकत्व !</h2><p style="font-size: 10pt; color: rgb(0, 0, 0); padding-bottom: 1px; padding-top: 1px; text-align: left; line-height: 19px; ">विवाह न होणे, विवाह झाल्यास पती-पत्नींचे न जुळणे, जुळल्यास गर्भधारणा न होणे, गर्भधारणा झाल्यास गर्भपात होणे, अपत्ये बालपणातच मृत्यूमुखी पडणे वगैरे त्रास असलेले समाजात आपल्याला दिसतात. या गोष्टी पूर्वजांच्या त्रासामुळे होतात. दारिद्र्य, शारीरिक आजार यामागेही पूर्वजांचे त्रास असू शकतात. मात्र आपल्याला पूर्वजांचा त्रास आहे किंवा नाही, हे केवळ उन्नतच सांगू शकतात.</p><p style="font-size: 10pt; color: rgb(0, 0, 0); padding-bottom: 1px; padding-top: 1px; text-align: left; line-height: 19px; ">हल्लीच्या काळी पूर्वीप्रमाणे कोणी श्राद्धपक्ष वगैरे करत नाहीत. तसेच साधनाही करत नाहीत. त्यामुळे बहुतेकांना पूर्वजांच्या लिंगदेहामुळे त्रास होतो. मात्र तो त्रास आहे किंवा नाही, हे सांगणारे उन्नत न भेटल्यास येथे दिलेले काही तर्हेचे त्रास पूर्वजांमुळे होतात, असे समजून साधना करावी.</p><p style="font-size: 10pt; color: rgb(0, 0, 0); padding-bottom: 1px; padding-top: 1px; text-align: left; line-height: 19px; "><span class="Apple-style-span" style=" line-height: normal; -webkit-border-horizontal-spacing: 2px; -webkit-border-vertical-spacing: 2px; font-size:12px;"><table class="tblborder_yelw" width="100%" cellpadding="0" cellspacing="0" style="font-size: 12px; border-top-width: 1px; border-right-width: 1px; border-bottom-width: 1px; border-left-width: 1px; border-top-style: solid; border-right-style: solid; border-bottom-style: solid; border-left-style: solid; border-top-color: rgb(255, 204, 0); border-right-color: rgb(255, 204, 0); border-bottom-color: rgb(255, 204, 0); border-left-color: rgb(255, 204, 0); background-color: rgb(254, 254, 203); "><tbody><tr><td style="padding-top: 1px; padding-right: 1px; padding-bottom: 1px; padding-left: 1px; "></td></tr><tr><td class="tblbkgnd" style="padding-top: 1px; padding-right: 1px; padding-bottom: 1px; padding-left: 1px; background-color: rgb(255, 204, 0); background-repeat: repeat-x, repeat-y; "><h1 style="font-size: 11pt; color: rgb(0, 0, 128); margin-top: 0px; margin-right: 0px; margin-bottom: 0px; margin-left: 0px; padding-bottom: 5px; padding-top: 5px; text-align: center; ">समंधबाधा दूर होण्यासाठी दत्तोपासना</h1></td></tr><tr><td style="padding-top: 1px; padding-right: 1px; padding-bottom: 1px; padding-left: 1px; "><h2 style="font-size: 10pt; color: rgb(0, 0, 128); text-align: center; "></h2><h2 style="font-size: 10pt; color: rgb(0, 0, 128); text-align: center; "></h2></td></tr></tbody></table><span class="Apple-style-span" style="-webkit-border-horizontal-spacing: 0px; -webkit-border-vertical-spacing: 0px; "></span></span></p><p style="font-size: 10pt; color: rgb(0, 0, 0); padding-bottom: 1px; padding-top: 1px; text-align: left; line-height: 19px; ">समंधबाधांना (वेगवेगळया पद्धतीने किंवा मार्गाने आत्महत्या करणार्यांना) ब्रह्मांडातील कोणतीच गती प्राप्त होत नसल्याने (कोणत्याही योनीची प्राप्ती होत नसल्याने) त्यांना पाताळवास प्राप्त होतो. पाताळवासात पोहोचण्यापूर्वी त्याच्या कर्मगतीचा प्रवास त्याला भुवलोकात राहून पूर्ण करावा लागतो, उदा. जसे हलक्या वजनाच्या थोड्या बिया (मिरची, तुळस, सब्जा वगैरे) किंवा थोडे वाळूचे बारीक कण भरून फुगवून हवेत सोडलेला फुगा आतील बियांसहित किंवा वाळूच्या कणांसहित हवेत तरंगतो.</p><p style="font-size: 10pt; color: rgb(0, 0, 0); padding-bottom: 1px; padding-top: 1px; text-align: left; line-height: 19px; ">त्याची शक्ती क्षीण होऊन तो फुटल्यानंतर त्यातील बिया आणि कण यांसहित फुग्याचे जे व्रतडे हवेत वर तरंगत होते किंवा विहार करत होते ते आतील दाण्यांसहित खाली येते. याप्रकारेच भुवलोकातील कर्मगती संपल्यानंतर उरलेले तम (कातडे) त्याच्या तमाच्या वजनानुसार त्याला प्राप्त झालेल्या लोकात स्थीर होते. मात्र प्राप्त कर्मगती असेपर्यंत भुवलोकातील समंधबाधा इतर वाईट शक्तींच्या आश्रयाने आपल्या नातेवाइकांना प्रचंड प्रमाणात त्रास देत राहतात. अशा प्रकारे समंधबाधांमुळे साधकांना साधना करण्यात प्रचंड अडथळे निर्माण होतात. दत्ताच्या नित्य उपासनेने अशा समंधबाधांना कर्मगती संपेपर्यंत दत्तमहाराज आपल्यातील योगसामर्थ्याने सातत्याने आपल्या ताब्यात ठेवून साधनामार्गातील अडथळे दूर करतात - ब्रह्मतत्त्व (२४.४.२००६ सकाळी ७.३५)</p><p style="font-size: 10pt; color: rgb(0, 0, 0); padding-bottom: 1px; padding-top: 1px; text-align: left; line-height: 19px; "><span class="Apple-style-span" style="font-size: 12px; "></span></p><h1 style="font-size: 11pt; color: rgb(0, 0, 128); margin-top: 0px; margin-right: 0px; margin-bottom: 0px; margin-left: 0px; padding-bottom: 5px; padding-top: 5px; text-align: center; "><span style="font-size:6;color:#FF0000;">'दत्त'<span lang="mr">विषयक</span> - आ<span lang="mr">ध्यात्मिक </span>माहिती</span></h1><p></p></span><p></p><p></p><a href="http://www.sanatan.org/marathi/dainik/visheshank/dattajayanti/index.htm">http://www.sanatan.org/marathi/dainik/visheshank/dattajayanti/index.htm</a><p></p>Unknownnoreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-7209986744126224407.post-89682281817861264542009-11-04T11:30:00.000-08:002009-11-04T11:38:45.257-08:00महाराष्ट्राचे आराध्य दैवत : विठ्ठल<a onblur="try {parent.deselectBloggerImageGracefully();} catch(e) {}" href="http://sanatan.org/marathi/dainik/visheshank/ekadashi/images/03_Vithal.jpg"><img style="margin: 0px auto 10px; display: block; text-align: center; cursor: pointer; width: 250px; height: 576px;" src="http://sanatan.org/marathi/dainik/visheshank/ekadashi/images/03_Vithal.jpg" alt="" border="0" /></a><br /><br /><span class="Apple-style-span" style="border-collapse: separate; color: rgb(0, 0, 0); font-family: 'Times New Roman'; font-size: medium; font-style: normal; font-variant: normal; font-weight: normal; letter-spacing: normal; line-height: normal; orphans: 2; text-indent: 0px; text-transform: none; white-space: normal; widows: 2; word-spacing: 0px;"><span class="Apple-style-span" style="font-size: 12px;"><p style="font-size: 10pt; color: rgb(0, 0, 0); padding-bottom: 1px; padding-top: 1px; text-align: left; line-height: 19px;"><span style="font-weight: bold;">तत्त्व</span><br />श्री विठ्ठलाचे तत्त्व तारक स्वरूपाचे आहे. त्यामुळेच श्री विठ्ठलाच्या हातांत कोणतेही शस्त्र नाही. श्री विठ्ठलाचे सर्व भक्तगण भोळा भाव असलेले आहेत. त्यामुळे श्री विठ्ठलाला `भक्ताचे रक्षण करणारी आराध्यदेवता', असे संबोधले जाते. संत तुकारामांच्या आळवण्याने श्री विठ्ठलाने शिवरायांचे रक्षण केले व शत्रूपक्षाला त्या प्रसंगातून अप्रत्यक्षरीत्या त्रास दिला. श्री विठ्ठल प्रत्यक्ष कोणत्याही जिवाचा संहार करत नाही. हे त्याचे आगळे-वेगळे वैशिष्ट्य आहे.<br /><br /><b>`पांडुरंग' या नामाचे वैशिष्ट्य</b><br />श्री विठ्ठल हा श्रीकृष्णाचा अवतार आहे. त्यामुळे दह्या-दुधाने माखल्या गेलेल्या रूपातच श्रीकृष्णाने श्री विठ्ठलाचे रूप धारण केले. त्यामुळे शास्त्रांत व पुराणांत पांडुरंगाचा रंग सावळा सांगितलेला असला, तरी अभिषेकाने तो पांढरा झाल्याने श्री विठ्ठलाला `पांडुरंग' म्हणतात.<br /><br /><b>तुमच्यातील `भक्तीभाव' हा घटक वाढण्यासाठी माझे कृपाशीर्वाद तुमच्या पाठीशी आहेत, असे श्री विठ्ठलाने सांगणे :<span class="Apple-converted-space"> </span></b><br />साधकांनो, ईश्वरीराज्य आणण्यासाठी तुमच्यात भक्तीभाव असण्याची नितांत आवश्यकता आहे. जेवढा तुमचा भक्तीभाव जास्त, तितक्या लवकर ईश्वरी राज्य येईल. त्यामुळे तुमच्यातील `भक्तीभाव' हा घटक वाढण्यासाठी माझे कृपाशीर्वाद तुमच्या पाठीशी आहेत. मी साधकांच्या मदतीला सतत धावून येईन.<br /><br /><b>श्री विठ्ठलाला तुळस वाहण्याची वेगळी वैशिष्ट्ये<span class="Apple-converted-space"> </span></b><br />तुळस श्रीलक्ष्मीचे प्रतीक आहे व श्रीलक्ष्मी ही श्रीविष्णूची पत्नी असल्यामुळे (श्री विठ्ठल हा श्रीविष्णूचे रूप आहे.) ती तुळशीच्या माध्यमातून श्रीहरी चरणी रहाते.<br /><br /><b>भक्ताच्या हाकेला लगेच `ओ' देणारी देवता<span class="Apple-converted-space"> </span></b><br />श्री विठ्ठल भक्ताच्या हाकेला लगेच `ओ' देणारी देवता असल्याने ती पुरुष देवता असूनही त्याला भक्तगण `विठूमाऊली' या नावाने संबोधतात.<span class="Apple-converted-space"> </span><br />श्री विठ्ठल खूप मायाळू व प्रेमळ अंत:करणाचा असल्याने `तो भक्तांसाठी धावत येणारच आहे', असा भक्तांचा ठाम विश्वास असतो. त्याच दृढ भावापोटी विठूमाऊलीने भक्तांची दळणे दळली, गोवर्या थापल्या व भक्ताची सेवा केली.<br /><br /><b>मूर्तीविज्ञान<span class="Apple-converted-space"> </span></b><br />काळया रंगाची, बटबटीत डोळयांची, दोन्ही हात कमरेवर ठेवलेली व विटेवर उभी, अशी विठ्ठलाची मूर्ति असते. पुंडलिकाने केलेल्या आईवडिलांच्या सेवेने प्रसन्न होऊन विठ्ठल त्याला दर्शन द्यायला आला. त्या वेळी पुंडलिकाने विठ्ठलाकडे वीट फेकून तिच्यावर त्याला उभे रहायला सांगितले; कारण त्याला आईवडिलांच्या सेवेत खंड पडू द्यायचा नव्हता. त्याच्या सेवेकडे कौतुकाने पहात विठ्ठल उभा राहिला. इतर देवांच्या मूर्तींत हातात शस्त्र असते किंवा एखादा हात आशीर्वाद देणारा असतो. तसे या मूर्तीत नाही. काही न करता सर्वत्र साक्षिभावाने पहाणारा विठ्ठल त्यात दाखविला आहे. कमरेच्या वर ज्ञानेंद्रिये आहेत, तर खाली कर्मेंद्रिये आहेत. कमरेवर हात ठेवलेला म्हणजे कर्मेंद्रिये ताब्यात असलेला.<br /></p><br /><br /><hr style="color: rgb(0, 51, 102); height: 1px; width: 580px;"><a name="2"></a><h1 style="margin: 0px; font-size: 11pt; color: rgb(0, 0, 128); padding-bottom: 5px; padding-top: 5px; text-align: center;"><span style="color:#ff0000;">२. विठोबा म्हणजे ज्ञानमूर्ती !</span><br /></h1><p style="font-size: 10pt; color: rgb(0, 0, 0); padding-bottom: 1px; padding-top: 1px; text-align: left; line-height: 19px;"><b>विठ्ठल</b><br /><b>अ. व्युत्पत्ति :</b><span class="Apple-converted-space"> </span>`विठ्ठल शब्दाच्या अनेक व्युत्पत्ती आहेत. कै. राजवाड्यांच्या मते `विष्ठल' शब्दावरून विठ्ठल हे रूप तयार झाले. विष्ठल म्हणजे दूर, रानातील जागा किंवा स्थळ होय. यावरून विठ्ठलदेव म्हणजे रानात असणारा देव, असा त्याचा अर्थ होतो. डॉ. रा.गो. भांडारकर म्हणतात की, विष्णु या संस्कृत शब्दाचे कानडी अपभ्रंश रूप बिट्टी होते आणि या अपभ्रंशापासून विठ्ठल शब्द तयार झाला. विष्णूचा विठ्ठु असा अपभ्रंश आर्य-प्राकृत भाषांच्या नियमानुसार होतो. श्री. चि.वि. वैद्यांचेही असेच मत आहे. कै. विष्णुबुवा जोग यांना `वीचा केला ठोबा' या तुकारामाच्या अभंगाच्या आधारे सांगितलेली व्युत्पत्ति अशी - वि विद् म्हणजे जाणणे किंवा ज्ञान आणि ठोबा म्हणजे मूर्ती, म्हणून विठोबा म्हणजे ज्ञानमर्ती.<br /><br /><b>आ. दुसरे नाव :</b><span class="Apple-converted-space"> </span>पांडुरंग. विठोबाला पांडुरंग असेही म्हणतात. हे नाव त्याला कसे मिळाले, ते सांगता येत नाही; कारण पांडुरंग हे धवल शिवाचे नाव आहे. याचेच कानडीत पंडरंगे हे रूप होते; म्हणून पांडुरंग अथवा पंडरंग याचे पूर ते पंढरपूर होय, असे डॉ. भांडारकर म्हणतात.' विठ्ठलाची मूर्ती काळया रंगाची असूनही त्याला पांडुरंग (पांढर्या रंगाचा) हे नाव कसे, असा काही जणांना प्रश्न पडतो. वर दिलेल्या मुद्याखेरीज त्याचे उत्तर असे की, खर्या भक्ताला सूक्ष्मदर्शनेंद्रियाने ती मूर्ति पांढरीच दिसते. महिन्यातील दोन एकादशांपैकी पहिली विठ्ठलाच्या नावे व दुसरी पांडुरंगाच्या नावे करतात.<br /><br /><b>विष्णु : व्युत्पत्ती व अर्थ</b><span class="Apple-converted-space"> </span>`विष् सतत क्रियाशील असणे, विश् व्यापणे यावरून यास्काने या शब्दावरूनही तो शब्द सिद्ध होतो, असा पर्याय दिला आहे (निरुक्त १२.१९).<span class="Apple-converted-space"> </span><br /><b>इतर नावे :</b><span class="Apple-converted-space"> </span>विष्णूचे `विष्णुसहस्रनाम' हे स्तोत्र प्रसिद्ध आहे. या हजार नामांचा उच्चार करून विष्णूला तुलसीदले किंवा कमळे अर्पण करतात. सर्व नावे विष्णूचीच असली, तरी शब्द, स्पर्श, रूप, रस, गंध व त्यांच्याशी संबंधित शक्ती एकत्र असतात, या नियमानुसार विष्णूच्या या निरनिराळया नावांतून निरनिराळया प्रकारच्या शक्ती कार्यरत होतात. एका स्तोत्रपंक्तीत म्हटले आहे की, औषध घेतांना विष्णूचे स्मरण करावे. जेवतांना जनार्दनाचे, झोपतांना पद्मनाभाचे, लग्नाच्या वेळी प्रजापतीचे, युद्धाच्या वेळी चक्रधराचे, प्रवासात त्रिविक्रमाचे, मृत्यूच्या वेळी नारायणाचे, वाईट स्वप्न पडल्यास गोविंदाचे, संकटामध्ये मधुसूदनाचे, अरण्यामध्ये नारसिंहाचे स्मरण करावे.<br /><br /><b>इ. पत्नी (शक्ती) :</b><span class="Apple-converted-space"> </span>देवांच्या पत्नी म्हणजे त्यांच्या शक्ती होत. या तारक व मारक अशा दोन प्रकारच्या असतात. विठ्ठल हा उत्पत्ती, स्थिती व लय यांपैकी स्थितीचा देव असल्याने त्याच्या दोन्ही शक्ती, म्हणजे पत्नी, उत्पत्ति व स्थितीशी संबंधित आहेत. राई व रुक्मिणी ह्या विठ्ठलाच्या पत्नी होत.<br /><b>इ १. राई :</b><span class="Apple-converted-space"> </span>राई म्हणजे मातीचा कण. तो पृथ्वीच्या सर्जनशीलतेचे प्रतीक आहे. (शिरीष म्हणजे राईला आलेले फूल.) राईलाच पद्मावती किंवा पदुबाई म्हणतात. पद्मकोश म्हणजे गर्भाशय.<br /><b>इ २. रुक्मिणी (रखुमाई) :</b><span class="Apple-converted-space"> </span>रुक्मिणी म्हणजे वारूळ किंवा शंखाचा आकार. हेही गर्भाशयाचे प्रतीक असते.<br /><br /><b>ई. आषाढी एकादशी :</b><span class="Apple-converted-space"> </span>आषाढ महिन्याच्या शुक्ल पक्षातील एकादशीला देवशयनी (देवांच्या निद्रेची) व वद्य पक्षातील एकादशीला कामिका एकादशी असे म्हणतात. या दोन्ही दिवशी श्रीधर या नावाने श्रीविष्णूची पूजा करून अहोरात्र तुपाचा दिवा लावण्याचा विधि करतात.<br /><br /><b>उ. पंढरपुरची वारी :</b><span class="Apple-converted-space"> </span>हे व्रत आषाढ शुद्ध एकादशीपासून करतात. वारकरी संप्रदाय हा वैष्णव संप्रदायातील एक प्रमुख संप्रदाय आहे. या संप्रदायात वार्षिक, सहामाही याप्रमाणे जशी दीक्षा घेतली असेल तशी वारी करतात. ही वारी पायी केल्याने शारीरिक तप घडते असे समजले जाते.<span class="Apple-converted-space"> </span><br />(संदर्भ : सनातनतर्फे प्रकाशित ग्रंथ : विष्णु व विष्णूची रूपे)</p></span></span>Unknownnoreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-7209986744126224407.post-61437232970259277782009-10-17T22:05:00.000-07:002009-10-17T22:07:28.221-07:00बलिप्रतिपदा (कार्तिक शुद्ध प्रतिपदा)<span class="Apple-style-span" style="font-family: 'Times New Roman'; font-size: 12px; -webkit-border-horizontal-spacing: 2px; -webkit-border-vertical-spacing: 2px; "><table width="75%" align="center" style="font-size: 12px; "><tbody><tr><td style="padding-top: 1px; padding-right: 1px; padding-bottom: 1px; padding-left: 1px; "><h2 style="font-size: 10pt; color: rgb(0, 0, 128); text-align: center; ">अनुक्रमणिका</h2><ul style="margin-top: 0px; margin-bottom: 0px; margin-left: 8px; padding-left: 8px; "><li type="square" style="font-size: 10pt; margin-top: 0px; margin-right: 0px; margin-bottom: 0px; margin-left: 0px; padding-top: 0px; padding-right: 0px; padding-bottom: 0px; padding-left: 0px; "><a href="http://www.sanatan.org/marathi/dainik/visheshank/diwali/deepavali05.htm#1" style="font-size: 10pt; color: rgb(0, 0, 0); text-decoration: none; "><h2 style="font-size: 10pt; color: rgb(0, 0, 128); text-align: left; ">१. बलिप्रतिपदा</h2></a></li><li type="square" style="font-size: 10pt; margin-top: 0px; margin-right: 0px; margin-bottom: 0px; margin-left: 0px; padding-top: 0px; padding-right: 0px; padding-bottom: 0px; padding-left: 0px; "><a href="http://www.sanatan.org/marathi/dainik/visheshank/diwali/deepavali05.htm#2" style="font-size: 10pt; color: rgb(0, 0, 0); text-decoration: none; "><h2 style="font-size: 10pt; color: rgb(0, 0, 128); text-align: left; ">२. बलिप्रतिपदा तिथीची वैशिष्ट्ये</h2></a></li><li type="square" style="font-size: 10pt; margin-top: 0px; margin-right: 0px; margin-bottom: 0px; margin-left: 0px; padding-top: 0px; padding-right: 0px; padding-bottom: 0px; padding-left: 0px; "><a href="http://www.sanatan.org/marathi/dainik/visheshank/diwali/deepavali05.htm#3" style="font-size: 10pt; color: rgb(0, 0, 0); text-decoration: none; "><h2 style="font-size: 10pt; color: rgb(0, 0, 128); text-align: left; ">३. `बलिप्रतिपदा' या दिवसाबाबत एका `ज्ञानी'कडून मिळालेली माहिती</h2></a></li><li type="square" style="font-size: 10pt; margin-top: 0px; margin-right: 0px; margin-bottom: 0px; margin-left: 0px; padding-top: 0px; padding-right: 0px; padding-bottom: 0px; padding-left: 0px; "><a href="http://www.sanatan.org/marathi/dainik/visheshank/diwali/deepavali05.htm#4" style="font-size: 10pt; color: rgb(0, 0, 0); text-decoration: none; "><h2 style="font-size: 10pt; color: rgb(0, 0, 128); text-align: left; ">४. वामनाने केलेले बलीराजाचे खरे हित !</h2></a></li><li type="square" style="font-size: 10pt; margin-top: 0px; margin-right: 0px; margin-bottom: 0px; margin-left: 0px; padding-top: 0px; padding-right: 0px; padding-bottom: 0px; padding-left: 0px; "><a href="http://www.sanatan.org/marathi/dainik/visheshank/diwali/deepavali05.htm#5" style="font-size: 10pt; color: rgb(0, 0, 0); text-decoration: none; "><h2 style="font-size: 10pt; color: rgb(0, 0, 128); text-align: left; ">५. मंगलाचरण</h2></a></li><li type="square" style="font-size: 10pt; margin-top: 0px; margin-right: 0px; margin-bottom: 0px; margin-left: 0px; padding-top: 0px; padding-right: 0px; padding-bottom: 0px; padding-left: 0px; "><a href="http://www.sanatan.org/marathi/dainik/visheshank/diwali/deepavali05.htm#6" style="font-size: 10pt; color: rgb(0, 0, 0); text-decoration: none; "><h2 style="font-size: 10pt; color: rgb(0, 0, 128); text-align: left; ">६. धर्मद्रोह्यांनो, भगवंताची `सर्वांठायी कृपादृष्टी' लक्षात घ्या !</h2></a></li><li type="square" style="font-size: 10pt; margin-top: 0px; margin-right: 0px; margin-bottom: 0px; margin-left: 0px; padding-top: 0px; padding-right: 0px; padding-bottom: 0px; padding-left: 0px; "><a href="http://www.sanatan.org/marathi/dainik/visheshank/diwali/deepavali05.htm#7" style="font-size: 10pt; color: rgb(0, 0, 0); text-decoration: none; "><h2 style="font-size: 10pt; color: rgb(0, 0, 128); text-align: left; ">७. हिंदूंनो, `वामनदहन' म्हणजे धर्मावर आघात !</h2></a></li><li type="square" style="font-size: 10pt; margin-top: 0px; margin-right: 0px; margin-bottom: 0px; margin-left: 0px; padding-top: 0px; padding-right: 0px; padding-bottom: 0px; padding-left: 0px; "><a href="http://www.sanatan.org/marathi/dainik/visheshank/diwali/deepavali05.htm#8" style="font-size: 10pt; color: rgb(0, 0, 0); text-decoration: none; "><h2 style="font-size: 10pt; color: rgb(0, 0, 128); text-align: left; ">८. हिंदूंनो, `वामनदहन' खपवून घेऊ नका !</h2></a></li></ul></td></tr></tbody></table><br /><p style="font-size: 10pt; color: rgb(0, 0, 0); padding-bottom: 1px; padding-top: 1px; text-align: center; line-height: 19px; "><img width="267" src="http://www.sanatan.org/marathi/dainik/visheshank/diwali/images/panati.jpg" style="border-top-style: none; border-right-style: none; border-bottom-style: none; border-left-style: none; border-width: initial; border-color: initial; " /><img width="267" src="http://www.sanatan.org/marathi/dainik/visheshank/diwali/images/panati.jpg" style="border-top-style: none; border-right-style: none; border-bottom-style: none; border-left-style: none; border-width: initial; border-color: initial; " /></p><br /><a name="1"></a><h1 style="font-size: 11pt; color: rgb(0, 0, 128); margin-top: 0px; margin-right: 0px; margin-bottom: 0px; margin-left: 0px; padding-bottom: 5px; padding-top: 5px; text-align: center; "><span style="color:#FF0000;">१. बलिप्रतिपदा</span></h1><br /><div style="float: right; padding-left: 5px; padding-right: 5px; padding-top: 30px; "><img width="118" src="http://www.sanatan.org/marathi/dainik/visheshank/diwali/images/18_vaman.jpg" style="border-top-style: solid; border-right-style: solid; border-bottom-style: solid; border-left-style: solid; border-width: initial; border-color: initial; border-top-width: 1px; border-right-width: 1px; border-bottom-width: 1px; border-left-width: 1px; " /><br /></div><p style="font-size: 10pt; color: rgb(0, 0, 0); padding-bottom: 1px; padding-top: 1px; text-align: left; line-height: 19px; "><b>अ. कथा :</b><br />हा साडेतीन मुहूर्तांपैकी अर्धा मुहूर्त आहे. बलिप्रतिप्रदेची कथा अशी - बलिराजा हा अत्यंत दानशूर होता. दारी येणारा अतिथि जे मागेल ते त्याला तो दान देत असे. दान देणे हा गुण आहे, पण गुणांचा अतिरेक हा दोषार्हच असतो. कोणाला काय, केव्हा व कोठे द्यावे याचा निश्चित विचार आहे व तो शास्त्रात व गीतेने सांगितला आहे. सत्पात्री दान द्यावे. अपात्री देऊ नये; पण बलिराजा कोणालाही केव्हाही जे मागेल ते देत असे. अपात्र माणसांच्या हाती संपत्ति गेल्याने ते मदोन्मत्त होऊन वाटेल तसे वागू लागतात. तेव्हा भगवान विष्णूने मुंजा मुलाचा अवतार घेतला. वामन म्हणजे लहान. मुंजा मुलगा लहान असतो व तो `ॐ भवति भिक्षां देही ।' म्हणजे `भिक्षा द्या' असे म्हणतो. विष्णूने वामनावतार घेतला व बलिराजाकडे जाऊन भिक्षा मागितल्यावर त्याने विचारले, ``काय हवे ?'' तेव्हा वामनाने त्रिपाद भूमिदान मागितले. वामन कोण आहे व या दानामुळे काय होणार, याचे ज्ञान नसल्याने बलिराजाने त्रिपाद भूमि या वामनाला दान दिली. त्याबरोबर या वामनाने विराटरूप धारण करून एका पायाने सर्व पृथ्वी व्यापून टाकली. दुसर्या पायाने अंतरिक्ष व्यापले व तिसरा पाय कोठे ठेवू असे बलिराजास विचारले. तिसरा पाय आपल्या मस्तकावर ठेवा असे बलिराजा म्हणाला. तेव्हा तिसरा पाय त्याच्या मस्तकावर ठेवून त्याला पाताळात घालावयाचे असे ठरवून वामनाने ``तुला काही वर मागावयाचा असेल तर माग (वरं ब्रूहि)'', असे बलिराजास सांगितले. तेव्हा `आता पृथ्वीवरील माझे सर्व राज्य संपणार आहे व आपण मला पाताळात घालविणार आहात, तेव्हा तीन पावले टाकण्याचे जे सर्व घडले ते पृथ्वीवर प्रतिवर्षी तीन दिवस तरी माझे राज्य म्हणून ओळखले जावे', असा त्याने वर मागितला. ते तीन दिवस म्हणजे आश्विन कृष्ण चतुर्दशी, अमावास्या व कार्तिक शुद्ध प्रतिपदा. याला बलिराज्य असे म्हणतात. बलिराज्यात आपल्या मनाला वाटेल तसे लोकांनी वागावे असे धर्मशास्त्र सांगते; मात्र शास्त्राने सांगितलेली निषिद्ध कर्मे सोडून. अभक्ष्यभक्षण, अपेयपान व अगम्यागमन ही निषिद्ध कर्मे आहेत; म्हणून या दिवसांत माणसे दारू उडवितात (आतषबाजी करतात) पण दारू पीत नाहीत ! शास्त्राने परवानगी दिली असल्याने परंपरेने लोक या दिवसांत मौजमजा करतात. अशी ही दिवाळी. बलिप्रतिपदेच्या दिवशी जमिनीवर पंचरंगी रांगोळीने बलि व त्याची पत्नी विंध्यावली यांची चित्रे काढून त्यांची पूजा करावी, त्यांना मद्यमांसाचा नैवेद्य दाखवावा. यानंतर बलिप्रीत्यर्थ दीप व वस्त्रे यांचे दान करतात. या दिवशी प्रात:काळी अभ्यंगस्नान केल्यावर स्त्रिया आपल्या पतीला ओवाळतात. दुपारी पक्वान्नांचे भोजन करतात. दिवाळीतला हाच दिवस प्रमुख समजला जातो. या दिवशी लोक नवी वस्त्रावरणे लेवून सर्व दिवस आनंदात घालवितात. या दिवशी गोवर्धनपूजा करण्याची प्रथा आहे. त्यासाठी शेणाचा पर्वत करून त्यावर दूर्वा व फुले खोचतात व कृष्ण, गोपाळ, इंद्र, गायी, वासरे यांची चित्रे शेजारी मांडून त्यांचीही पूजा करतात व मिरवणूक काढतात.<br /><br /><b>आ. विक्रम संवत् वर्षारंभ दिन</b></p><br /><a href="http://www.sanatan.org/marathi/dainik/visheshank/diwali/deepavali05.htm#top" style="font-size: 10pt; color: rgb(0, 0, 0); text-decoration: none; "><img src="http://dainik.sanatan.org/images/menu/top.gif" style="border-top-style: none; border-right-style: none; border-bottom-style: none; border-left-style: none; border-width: initial; border-color: initial; " /></a><p style="font-size: 10pt; color: rgb(0, 0, 0); padding-bottom: 1px; padding-top: 1px; text-align: center; line-height: 19px; "><img width="267" src="http://www.sanatan.org/marathi/dainik/visheshank/diwali/images/panati.jpg" style="border-top-style: none; border-right-style: none; border-bottom-style: none; border-left-style: none; border-width: initial; border-color: initial; " /><img width="267" src="http://www.sanatan.org/marathi/dainik/visheshank/diwali/images/panati.jpg" style="border-top-style: none; border-right-style: none; border-bottom-style: none; border-left-style: none; border-width: initial; border-color: initial; " /></p><br /><a name="2"></a><h1 style="font-size: 11pt; color: rgb(0, 0, 128); margin-top: 0px; margin-right: 0px; margin-bottom: 0px; margin-left: 0px; padding-bottom: 5px; padding-top: 5px; text-align: center; "><span style="color:#FF0000;">२. बलिप्रतिपदा तिथीची वैशिष्ट्ये</span></h1><p style="font-size: 10pt; color: rgb(0, 0, 0); padding-bottom: 1px; padding-top: 1px; text-align: left; line-height: 19px; "><b>अ.</b> हा दिवस दिवाळीतील दिवस असल्याने आनंद वाटत असला, तरी या दिवशी सूक्ष्मातून दाब असतो. ही तिथी असुराची असल्याने त्यांच्या वृत्तीप्रमाणे तिथीची निर्मिती होते. त्यामुळे या दिवशी बाह्य वातावरणाबरोबर स्वत:च्या अंत:करणाचे निरीक्षण करा.<br /><br /><b>आ.</b> हा दिवस क्षमेचा असल्याने या दिवशी चुका केलेल्या जिवांना क्षमा करून त्यांना नवीन संधी दिल्यास ते जीव पुढे जाऊन सत्त्वमय होतात.<br /><br /><b>इ.</b> या दिवशी बर्याच ठिकाणी मांसाहार करण्याची प्रथा असली, तरी मांसाहार करणे टाळले पाहिजे. या दिवशी मांसाहार केल्यास जिवाची वृत्ती तामसिक बनू शकते.<br /><br /><b>ई.</b> या दिवशी वातावरणात श्रीविष्णूचे १५ ते ३५ टक्के तत्त्व पृथ्वीतलावर येत असल्याने पृथ्वीवरील वातावरण विष्णुमय होते. त्याचा श्रीविष्णूच्या (श्रीकृष्ण, श्रीविष्णु व सत्यनारायण यांच्या) भक्तांना जास्तीतजास्त फायदा होतो.)<br /><br /><b>साधकांनो, या दिवशी माझे तत्त्व जास्तीतजास्त येणार असल्याने तुमच्यातील तळमळ व भक्ती वाढवून त्याचा फायदा करून घ्या.</b><br />- श्रीकृष्ण (सौ. प्रार्थना बुवा यांच्या माध्यमातून, १०.१०.२००५, सकाळी ११.१३)<br /></p><a href="http://www.sanatan.org/marathi/dainik/visheshank/diwali/deepavali05.htm#top" style="font-size: 10pt; color: rgb(0, 0, 0); text-decoration: none; "><img src="http://dainik.sanatan.org/images/menu/top.gif" style="border-top-style: none; border-right-style: none; border-bottom-style: none; border-left-style: none; border-width: initial; border-color: initial; " /></a><p style="font-size: 10pt; color: rgb(0, 0, 0); padding-bottom: 1px; padding-top: 1px; text-align: center; line-height: 19px; "><img width="267" src="http://www.sanatan.org/marathi/dainik/visheshank/diwali/images/panati.jpg" style="border-top-style: none; border-right-style: none; border-bottom-style: none; border-left-style: none; border-width: initial; border-color: initial; " /><img width="267" src="http://www.sanatan.org/marathi/dainik/visheshank/diwali/images/panati.jpg" style="border-top-style: none; border-right-style: none; border-bottom-style: none; border-left-style: none; border-width: initial; border-color: initial; " /></p><br /><a name="3"></a><h1 style="font-size: 11pt; color: rgb(0, 0, 128); margin-top: 0px; margin-right: 0px; margin-bottom: 0px; margin-left: 0px; padding-bottom: 5px; padding-top: 5px; text-align: center; "><span style="color:#FF0000;">३. `बलिप्रतिपदा' या दिवसाबाबत एका `ज्ञानी'कडून मिळालेली माहिती</span></h1><br /><div style="float: left; padding-left: 5px; padding-right: 5px; padding-top: 10px; "><img width="118" src="http://www.sanatan.org/marathi/dainik/visheshank/diwali/images/18_vaman.jpg" style="border-top-style: solid; border-right-style: solid; border-bottom-style: solid; border-left-style: solid; border-width: initial; border-color: initial; border-top-width: 1px; border-right-width: 1px; border-bottom-width: 1px; border-left-width: 1px; " /><br /></div><p style="font-size: 10pt; color: rgb(0, 0, 0); padding-bottom: 1px; padding-top: 1px; text-align: left; line-height: 19px; ">हा दिवस साडेतीन मुहूर्तांपैकी एक मूहूर्त म्हणून ओळखला जातो. या दिवशी बलीची पूजा सर्वप्रथम का करावी, तसेच कालचक्राबाबत सनातनचे साधक श्री. निषाद देशमुख यांना एका `ज्ञानी'कडून मिळालेली माहिती येथे देत आहोत.<br /><br /><b>अ. पाताळातून येणार्या लहरी बलीच्या अधिपत्याखाली असल्यामुळे बलीची पूजा सर्वप्रथम करावी !</b><br />पाताळातून येणार्या सर्व लहरी बलीच्या अधिपत्याखाली असल्यामुळे लहरींवर नियंत्रण असलेल्या घटकाचीच सर्वप्रथम पूजा केल्यास भोगाने तृप्त झालेला घटक अन्य घटकांना नियंत्रित करून ठेवतो. तसेच एक-एक करून तो सर्वच घटकांना भोग पुरवतो; म्हणून सर्वप्रथम बलीची पूजा करण्याचे शास्त्र (विधान) आहे.<br />- एक ज्ञानी (श्री. निषाद देशमुख यांच्या माध्यमातून, ११.१०.२००६, दुपारी १.०४)<br /><br /><b>आ. बलिप्रतिपदेचा दिवस साडेतीन मुहूर्तांमध्ये गणला जाण्यामागील कारण </b><br /><b>१. मुहूर्त :</b> ज्या दिवशी गतीमान कालचक्रातील व्यासकता संपूर्णतेला, म्हणजेच प्रत्यक्ष उत्पत्ती बिंदूच्या व्यासत्वावर असलेल्या अवस्थेत उत्पत्ती बिंदूच्या संपर्कात येऊन पुन: व्यासत्वाच्या स्वरूपात गतीमान होण्यास सुरुवात होते, त्या काळाला, म्हणजेच प्रत्यक्ष काळाच्या नूतनतेच्या वेळी कार्यरत झालेल्या गतीमततेतील व्यासत्वातून कार्यरत होणार्या दिवसाला `मुहूर्त' असे म्हटले जाते.<br /><b>२. महाकालचक्रातील तत्त्वाचे व ईश्वरी शक्तीचा लाभ होऊन भूत आणि भविष्य यांचा योग्य तो समतोल राखण्यासाठी साडेतीन मुहूर्त साजरे केले जाणे : </b><br />इच्छा, क्रिया, ज्ञान आणि धर्म या प्रकारच्या चार घटकांच्या निमित्ताने साडेतीन मुहूर्त साजरे केले जातात. मुहूर्त ही संकल्पना प्रत्यक्ष कालचक्राच्या अनुषंगाने आहे. कालचक्र म्हणजे ईश्वराने निर्मिलेल्या सृष्टीच्या संहारकतेकडे होत असलेल्या प्रवासाची प्रत्यक्ष गती स्वरूपातील गणना. साडेतीन मुहूर्तातील पहिला मुहूर्त हा कालचक्राच्या इच्छा स्वरूपातील पूर्णतेचा, दुसरा मुहूर्त क्रिया स्वरूपाच्या पूर्ततेचा, तिसरा मुहूर्त ज्ञान स्वरूपाच्या पूर्ततेचा, तर अर्धा मुहूर्त धर्माच्या अर्ध पूर्णतेतून लयाकडे होत असलेल्या समावेशकतेचा दर्शक आहे. ज्या दिवशी महाकालचक्राच्या एक एक अंगाची पूर्णत्वता एक एक बिंदूशी निगडित होते, त्या दिवशी त्या त्या तत्त्वाचे बाहुल्य असते. कालाच्या प्रत्येक उपखंडाच्या त्या त्या उपखंडात त्या त्या दिवशी ईश्वराची ती ती शक्ती कार्यरत होत असल्यामुळे त्या त्या शक्तीचा लाभ होऊन भूत आणि भविष्य यांचा योग्य तो समतोल राहून जीवस्थिती स्वरूपात, म्हणजेच वर्तमानकाळात राहून त्या त्या तत्त्वाचा प्रत्यक्ष लाभ व्हावा; म्हणून साडेतीन मुहूर्त साजरे केले जातात.<br />- एक ज्ञानी (श्री. निषाद देशमुख यांच्या माध्यमातून, ११.१०.२००६, दुपारी १.५२)<br /><b>३.</b> इच्छा, क्रिया आणि ज्ञानशक्ती यांच्या बलावर प्राप्त झालेल्या कालाला पूर्णकता कालचक्राच्या व्यासाला पूर्णत्वातून उच्चपूर्णत्वाकडे नेते; म्हणून तीन मुहूर्त हे पूर्ण दिवसाचे गणले जातात, तर धर्मशक्ती ही परिपूर्णत्व वाचकसंज्ञेतून अपूर्णत्व वाचकतेशी निगडित संज्ञेकडे, म्हणजेच ईश्वराकडे कालाच्या व्यासाला नेत असल्यामुळे त्या दिवसाला अर्धा म्हणून साजरा केला जातो.<br />- एक ज्ञानी (श्री. निषाद देशमुख यांच्या माध्यमातून, ११.१०.२००६, दुपारी २.०७)<br /><br /><b>इ. कालचक्राचा प्रवास </b><br /><b>श्री. निषाद देशमुख :</b> इच्छाशक्तीतून कालचक्राचा प्रवास सुरू होऊन तो क्रियाशक्तीद्वारे पूर्णत्वाला गेला, क्रियाशक्तीतून सुरू झालेला कालचक्राचा प्रवास ज्ञानशक्तीतून पूर्णत्वाकडे गेला व ज्ञानशक्तीतून सुरू झालेला कालचक्राचा प्रवास धर्मशक्तीतून पूर्णतेकडे गेला, असे आहे का ?<br /><b>एक ज्ञानी :</b> नाही.<br /><b>१.</b> सत्ययुगाची सुरुवात : ईश्वराच्या इच्छाशक्तीने संकल्पशक्तीचे सगुण कार्यजन्यात्मक स्वरूप धरून सृष्टीउत्पत्ती ईश्वराच्या निर्गुणात्मक सगुण इच्छाशक्तीच्या प्रत्यक्ष प्रभावलयतेच्या आधारभूतात्मकतेच्या वर गेली व सत्ययुगाची सुरुवात झाली.<br /><b>२.</b> त्रेतायुगाची सुरुवात : पुढे सगुणातून कार्यरत झालेल्या इच्छाशक्तीने सगुण-निर्गुण, निर्गुण-सगुण, निर्गुण आणि निर्गुणातीत रूपाच्या एकानंतर एक, अशा श्रेष्ठतम स्तरावर त्या त्या स्तरावरच्या स्वरूपात्मक बोधतेतील कार्यजन्यता घेऊन निर्गुणात्मकता, म्हणजेच शून्यकतेवर आधारित असलेल्या निर्गुणजन्यात्मकतेप्रमाणे सगुणात्मक चालनात्मकतेशी निगडित स्तरावर सत्ययुगाची पूर्णता करून प्रभावलयतेच्या स्वरूपात क्रियाशक्तीच्या निर्गुणावर आधारलेले स्वरूप घेऊन त्रेतायुगाची सुरुवात झाली.<br /><b>३.</b> द्वापारयुगाची सुरुवात : त्यानंतर शक्तीतील त्या त्या उच्चकता कालाच्या प्रवाहमानकतेच्या आधारे घेऊन ज्ञानशक्तीच्या स्वरूपात द्वापारयुगाची सुरुवात झाली.<br /><b>४.</b> कलीयुगाची सुरुवात : त्यानंतर धर्मशक्तीच्या स्वरूपात कलीयुगाची सुरुवात केली.<br />(श्री. निषाद देशमुख यांच्या माध्यमातून, ११.१०.२००६, दुपारी २.२१)<br /><br /><b>इच्छा, क्रिया आणि ज्ञानशक्ती या पूर्णत्वाशी, तर धर्मशक्ती अपूर्णत्वाशी संबंधित असणे : </b>प्रत्यक्ष इच्छा, क्रिया आणि ज्ञानशक्ती या पूर्णत्वाशी, म्हणजेच उत्पत्ती, स्थिती आणि लय या प्रकारच्या पूर्णत्वाशी निगडित प्रत्यक्ष उपात्मक (म्हणजेच उप-उप स्वरूपावर त्या त्या स्तराला धरून कार्य करणारी) स्वरूपाचे कार्य करण्यासही सक्षम असल्याने त्या त्या स्वरूपात कार्य करून प्रत्यक्ष कालाला पूर्णत्वाची परिपूर्णता प्रदत्त केली. याउलट धर्माची अपूर्णात्मकता (अपूर्ण म्हणजेच ज्याला पूर्णत्वाने व्यापू शकत नाही, अशा ईश्वरापासून निर्मिती झालेली असल्यामुळे) हाच गुणधर्म असल्यामुळे धर्मशक्तीच्या बलावर कलीयुगाची समाप्ती होऊन पूर्ण कालचक्र ईश्वरात विलीन होईल. (श्री. निषाद देशमुख यांच्या माध्यमातून, ११.१०.२००६, दुपारी २.२१)<br /><br /><b>ई. कलीयुगाच्या समाप्तीच्या दिवस बलिप्रतिपदा असेल :</b> सध्याच्या सत्ययुगातून कलीयुगापर्यंतच्या समाप्तीचा दिवस बलिप्रतिपदा, म्हणजेच धर्मशक्तीच्या स्वरूपातून निर्गुणकतेकडे नेणारा दिवस असेल. या दिवशी श्रीविष्णूचा दहावा अवतार कल्की आसुरी शक्तीचा शेवट करून पूर्ण सृष्टीला ईश्वरात विलीन करील.<br />- एक ज्ञानी (श्री. निषाद देशमुख यांच्या माध्यमातून, ११.१०.२००६ दुपारी २.२१)<br /><br /><b>उ. धर्मपालनामुळे ईश्वराच्या क्रियास्वरूपात्मक ऊर्जेचे प्रक्षेपण होऊन ईश्वर जिवाला उच्च स्थानावर नेतो !</b>विश्वाच्या स्थितीधारकतेसाठी कार्यरत होणार्या प्रत्यक्ष मानवबलामध्ये ईश्वरी शक्तीची जागृती होऊन कर्माच्या फलनिष्पतीत जिवाला प्रत्यक्ष ईश्वराशी सहज स्तरावर एकरूपता गाठता यावी, यासाठी बुद्धीगम्य कर्माच्या माध्यमातून बुद्धीअगम्य कार्य करणार्या स्थूल घटकाशी निगडित विधींचा समावेश केला आहे. धर्म स्वत:च्या प्रत्यक्ष कर्मस्वरूपमय वलयातून ईश्वराच्या क्रियास्वरूपात्मक ऊर्जेचे प्रक्षेपण करून प्रत्यक्ष मानवाची जागृती आणि विश्वाच्या स्थितीतील प्रत्यक्ष ईश्वरी ऊर्जेचे माध्यमदर्शक प्रक्षेपण ही दोन्ही कर्मे जिवात करून जिवाला उच्च स्तरावर नेतो; म्हणून हिंदु धर्मामध्ये धर्मपालनाचे अनन्यसाधारण महत्त्व सांगण्यात आले आहे.<br />- एक ज्ञानी (श्री. निषाद देशमुख यांच्या माध्यमातून, ११.१०.२००६ दुपारी ९.३४)<br /></p><a href="http://www.sanatan.org/marathi/dainik/visheshank/diwali/deepavali05.htm#top" style="font-size: 10pt; color: rgb(0, 0, 0); text-decoration: none; "><img src="http://dainik.sanatan.org/images/menu/top.gif" style="border-top-style: none; border-right-style: none; border-bottom-style: none; border-left-style: none; border-width: initial; border-color: initial; " /></a><p style="font-size: 10pt; color: rgb(0, 0, 0); padding-bottom: 1px; padding-top: 1px; text-align: center; line-height: 19px; "><img width="267" src="http://www.sanatan.org/marathi/dainik/visheshank/diwali/images/panati.jpg" style="border-top-style: none; border-right-style: none; border-bottom-style: none; border-left-style: none; border-width: initial; border-color: initial; " /><img width="267" src="http://www.sanatan.org/marathi/dainik/visheshank/diwali/images/panati.jpg" style="border-top-style: none; border-right-style: none; border-bottom-style: none; border-left-style: none; border-width: initial; border-color: initial; " /></p><br /><a name="4"></a><h1 style="font-size: 11pt; color: rgb(0, 0, 128); margin-top: 0px; margin-right: 0px; margin-bottom: 0px; margin-left: 0px; padding-bottom: 5px; padding-top: 5px; text-align: center; "><span style="color:#FF0000;">४. वामनाने केलेले बलीराजाचे खरे हित !</span></h1><p style="font-size: 10pt; color: rgb(0, 0, 0); padding-bottom: 1px; padding-top: 1px; text-align: left; line-height: 19px; ">`विष्णूने अनन्य भक्त असुराधिपती बलीवर अन्याय केला. असा कसा तो परमात्मा विष्णु ? त्याला करुणामय कसे म्हणावे ? बलीने अश्वमेध यज्ञ केला. त्या यज्ञात सर्व भुवन तृप्त झाले. देव व ऋषी यांनी त्या यज्ञाची विलक्षण प्रशंसा केली; पण बली हा भोगार्थी नाही, तर मोक्षार्थी आहे, असा निर्णय करून त्याचे इष्ट करण्याकरिता सिद्धी देणारा विष्णु (बटुवामन) त्याच्या यज्ञात आला आणि केवळ भोगाकरिता दीन झालेल्या व त्यामुळे अथवा असे करण्यास योग्य असलेल्या वडील बंधू इंद्राला जगताचा तुकडा देण्याच्या उद्देशाने, बलीला बाह्यदृष्ट्या फसवून; पण अंतरदृष्ट्या त्याचे कोटीकल्याण करून, त्या पापहारक हरीने, मायाबलाने तीन पावलांनी तिन्ही भुवने त्याच्यापासून हिरावून घेतली व त्याला पाताळातले राज्य दिले; पण बलीचे प्रारब्ध त्याला इंद्रत्व देणार आहे. तो त्याकरिता शरीर धारण करून जीवन्मुक्त स्थितीत आहे.'<br />- गुरुदेव डॉ. काटेस्वामीजी<br /><a href="http://www.sanatan.org/marathi/dainik/visheshank/diwali/deepavali05.htm#top" style="font-size: 10pt; color: rgb(0, 0, 0); text-decoration: none; "><img src="http://dainik.sanatan.org/images/menu/top.gif" style="border-top-style: none; border-right-style: none; border-bottom-style: none; border-left-style: none; border-width: initial; border-color: initial; " /></a></p><p style="font-size: 10pt; color: rgb(0, 0, 0); padding-bottom: 1px; padding-top: 1px; text-align: center; line-height: 19px; "><img width="267" src="http://www.sanatan.org/marathi/dainik/visheshank/diwali/images/panati.jpg" style="border-top-style: none; border-right-style: none; border-bottom-style: none; border-left-style: none; border-width: initial; border-color: initial; " /><img width="267" src="http://www.sanatan.org/marathi/dainik/visheshank/diwali/images/panati.jpg" style="border-top-style: none; border-right-style: none; border-bottom-style: none; border-left-style: none; border-width: initial; border-color: initial; " /></p><br /><a name="5"></a><h1 style="font-size: 11pt; color: rgb(0, 0, 128); margin-top: 0px; margin-right: 0px; margin-bottom: 0px; margin-left: 0px; padding-bottom: 5px; padding-top: 5px; text-align: center; "><span style="color:#FF0000;">५. ।। मंगलाचरण ।।</span></h1><p style="font-size: 10pt; color: rgb(0, 0, 0); padding-bottom: 1px; padding-top: 1px; text-align: left; line-height: 19px; ">`आपले कल्याण असो !'<br /><br />`आपले स्वागत आहे !!'<br /><br />`मी याचक आहे.'<br /><br />`प्रभू ! मी आपली काय सेवा करू ?'<br /><br />`मला जमीन हवी !'<br /><br />`किती ?'<br /><br />`माझ्या पावलाने, ...तीन पावले !'<br /><br />`दिली !!'<br /><br />`संकल्प जल हातावर द्या !'<br /><br />शुक्राचार्य सांगतात, `बलीराजा देऊ नको !...याचक भिक्षुक नाही, साक्षात् `विष्णु' आहे.'<br /><br />बली म्हणाले, `साक्षात विष्णूपेक्षा श्रेष्ठ असा दान देण्याला पात्र कोण असू शकतो ?'<br /><br />अशा प्रकारे राजा बलीच्या यज्ञारंभी पूजीत झालेला वामन भगवंत आम्हा सर्वांचे नेहमी रक्षण करो !!<br /><br /><b>(श्रीमहाविष्णूचा पाचवा वामन अवतार, पृ. ३ गुरुदेव डॉ. काटेस्वामीजी (नारायणानंदनाथ))</b></p></span>Unknownnoreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-7209986744126224407.post-83407172507550694092009-10-17T22:04:00.000-07:002009-10-17T22:05:14.442-07:00भाऊबीज (यमद्वितीया)(कार्तिक शुद्ध द्वितीया)<span class="Apple-style-span" style="font-family: 'Times New Roman'; font-size: 12px; -webkit-border-horizontal-spacing: 2px; -webkit-border-vertical-spacing: 2px; "><h1 style="font-size: 11pt; color: rgb(0, 0, 128); margin-top: 0px; margin-right: 0px; margin-bottom: 0px; margin-left: 0px; padding-bottom: 5px; padding-top: 5px; text-align: center; "><span class="Apple-style-span" style="font-size:100%;color:#000000;"><span class="Apple-style-span" style="font-size: 13px; font-weight: normal; line-height: 19px;"><br /><span class="Apple-style-span" style="font-size:130%;color:#FF0000;"><span class="Apple-style-span" style="font-size: 15px; line-height: normal;"><b><br /></b></span></span></span></span></h1><a href="http://www.sanatan.org/marathi/dainik/visheshank/diwali/deepavali06.htm#top" style="font-size: 10pt; color: rgb(0, 0, 0); text-decoration: none; "></a><table width="75%" align="center" style="font-size: 12px; "><tbody><tr><td style="padding-top: 1px; padding-right: 1px; padding-bottom: 1px; padding-left: 1px; "><h2 style="font-size: 10pt; color: rgb(0, 0, 128); text-align: center; ">अनुक्रमणिका</h2><ul style="margin-top: 0px; margin-bottom: 0px; margin-left: 8px; padding-left: 8px; "><li type="square" style="font-size: 10pt; margin-top: 0px; margin-right: 0px; margin-bottom: 0px; margin-left: 0px; padding-top: 0px; padding-right: 0px; padding-bottom: 0px; padding-left: 0px; "><a href="http://www.sanatan.org/marathi/dainik/visheshank/diwali/deepavali06.htm#1" style="font-size: 10pt; color: rgb(0, 0, 0); text-decoration: none; "><h2 style="font-size: 10pt; color: rgb(0, 0, 128); text-align: left; ">१. कथा व विधी</h2></a></li><li type="square" style="font-size: 10pt; margin-top: 0px; margin-right: 0px; margin-bottom: 0px; margin-left: 0px; padding-top: 0px; padding-right: 0px; padding-bottom: 0px; padding-left: 0px; "><a href="http://www.sanatan.org/marathi/dainik/visheshank/diwali/deepavali06.htm#2" style="font-size: 10pt; color: rgb(0, 0, 0); text-decoration: none; "><h2 style="font-size: 10pt; color: rgb(0, 0, 128); text-align: left; ">२. बहीण नसलेल्या भावाने अन्य स्त्रीच्या घरी जाऊन जेवण्यामागील शास्त्र</h2></a></li><li type="square" style="font-size: 10pt; margin-top: 0px; margin-right: 0px; margin-bottom: 0px; margin-left: 0px; padding-top: 0px; padding-right: 0px; padding-bottom: 0px; padding-left: 0px; "><a href="http://www.sanatan.org/marathi/dainik/visheshank/diwali/deepavali06.htm#3" style="font-size: 10pt; color: rgb(0, 0, 0); text-decoration: none; "><h2 style="font-size: 10pt; color: rgb(0, 0, 128); text-align: left; ">३. यमलहरींना प्रत्यक्ष ऊर्जाबलता न पुरवल्यास जिवाला होणारे तोटे</h2></a></li><li type="square" style="font-size: 10pt; margin-top: 0px; margin-right: 0px; margin-bottom: 0px; margin-left: 0px; padding-top: 0px; padding-right: 0px; padding-bottom: 0px; padding-left: 0px; "><a href="http://www.sanatan.org/marathi/dainik/visheshank/diwali/deepavali06.htm#4" style="font-size: 10pt; color: rgb(0, 0, 0); text-decoration: none; "><h2 style="font-size: 10pt; color: rgb(0, 0, 128); text-align: left; ">४. भारतीय संस्कृतीत साजरे केले जाणारे सण ....</h2></a></li></ul></td></tr></tbody></table><br /><p style="font-size: 10pt; color: rgb(0, 0, 0); padding-bottom: 1px; padding-top: 1px; text-align: center; line-height: 19px; "><img width="267" src="http://www.sanatan.org/marathi/dainik/visheshank/diwali/images/panati.jpg" style="border-top-style: none; border-right-style: none; border-bottom-style: none; border-left-style: none; border-width: initial; border-color: initial; " /><img width="267" src="http://www.sanatan.org/marathi/dainik/visheshank/diwali/images/panati.jpg" style="border-top-style: none; border-right-style: none; border-bottom-style: none; border-left-style: none; border-width: initial; border-color: initial; " /></p><br /><a name="1"></a><h1 style="font-size: 11pt; color: rgb(0, 0, 128); margin-top: 0px; margin-right: 0px; margin-bottom: 0px; margin-left: 0px; padding-bottom: 5px; padding-top: 5px; text-align: center; "><span style="color:#FF0000;">१. कथा व विधी</span></h1><p style="font-size: 10pt; color: rgb(0, 0, 0); padding-bottom: 1px; padding-top: 1px; text-align: left; line-height: 19px; ">`कार्तिक शुद्ध द्वितीयेला यमद्वितीया हे नाव आहे. हा दिवस भाऊबीज या नावानेही प्रसिद्ध आहे. या दिवशी यम आपली बहीण यमुना हिच्या घरी जेवायला गेला, म्हणून या दिवसाला यमद्वितीया असे नाव मिळाले. या दिवशी कोणत्याही पुरुषाने स्वत:च्या घरी पत्नीच्या हातचे अन्न घ्यायचे नसते. त्याने बहिणीच्या घरी जावे आणि तिला वस्त्रालंकार वगैरे देऊन तिच्या घरी भोजन करावे. सख्खी बहीण नसेल तर कोणत्याही बहिणीकडे किंवा अन्य कोणत्याही स्त्रीला भगिनी मानून तिच्याकडे जेवावे, असे सांगितले आहे.<br /></p><div style="float: left; padding-left: 5px; padding-right: 5px; padding-top: 25px; "><img width="100" src="http://www.sanatan.org/marathi/dainik/visheshank/diwali/images/32_Baubeej.jpg" style="border-top-style: solid; border-right-style: solid; border-bottom-style: solid; border-left-style: solid; border-width: initial; border-color: initial; border-top-width: 1px; border-right-width: 1px; border-bottom-width: 1px; border-left-width: 1px; " /><br /></div><p style="font-size: 10pt; color: rgb(0, 0, 0); padding-bottom: 1px; padding-top: 1px; text-align: left; line-height: 19px; ">या दिवशी यमराज आपली बहीण यमुना हिच्या घरी जेवायला जातो व त्या दिवशी नरकात पिचत पडलेल्या जीवांना त्या दिवसापुरते मोकळे करतो.' एखाद्या स्त्रीला भाऊ नसेल तर तिने कोणाही परपुरुषाला भाऊ मानून ओवाळावे. ते शक्य नसल्यास चंद्राला भाऊ मानून ओवाळतात. अपमृत्यु येऊ नये म्हणून धनत्रयोदशी, नरक चतुर्दशी व यमद्वितीयेस मृत्यूची देवता यमधर्म याचे पूजन करून त्याच्या चौदा नावांनी तर्पण करण्यास सांगितले आहे. त्यामुळे अपमृत्यु येत नाही. अपमृत्यु निवारणार्थ `श्री यमधर्मप्रीत्यर्थं यमतर्पणं करिष्ये ।' असा संकल्प करून तर्पण करावयाचे. हा विधि पंचांगात दिला आहे, तो पहावा.<br />(संदर्भ : सनातन-निर्मित ग्रंथ `सण, धार्मिक उत्सव व व्रते')<br /></p><a href="http://www.sanatan.org/marathi/dainik/visheshank/diwali/deepavali06.htm#top" style="font-size: 10pt; color: rgb(0, 0, 0); text-decoration: none; "><img src="http://dainik.sanatan.org/images/menu/top.gif" style="border-top-style: none; border-right-style: none; border-bottom-style: none; border-left-style: none; border-width: initial; border-color: initial; " /></a><p style="font-size: 10pt; color: rgb(0, 0, 0); padding-bottom: 1px; padding-top: 1px; text-align: center; line-height: 19px; "><img width="267" src="http://www.sanatan.org/marathi/dainik/visheshank/diwali/images/panati.jpg" style="border-top-style: none; border-right-style: none; border-bottom-style: none; border-left-style: none; border-width: initial; border-color: initial; " /><img width="267" src="http://www.sanatan.org/marathi/dainik/visheshank/diwali/images/panati.jpg" style="border-top-style: none; border-right-style: none; border-bottom-style: none; border-left-style: none; border-width: initial; border-color: initial; " /></p><br /><a name="2"></a><h1 style="font-size: 11pt; color: rgb(0, 0, 128); margin-top: 0px; margin-right: 0px; margin-bottom: 0px; margin-left: 0px; padding-bottom: 5px; padding-top: 5px; text-align: center; "><span style="color:#FF0000;">२. बहीण नसलेल्या भावाने अन्य स्त्रीच्या घरी जाऊन जेवण्यामागील शास्त्र</span></h1><p style="font-size: 10pt; color: rgb(0, 0, 0); padding-bottom: 1px; padding-top: 1px; text-align: left; line-height: 19px; "><b>यमलहरींना प्रत्यक्ष संचारण्यासाठी बल देणे, हे प्रत्येकाचे धर्मकर्तव्य असल्यामुळे शास्त्रात बहीण नसलेल्या भावालाही अन्य स्त्रीच्या घरी जाऊन जेवण्यासाठी सांगितलेले असणे </b><br /><br />धर्मात सांगण्यात आलेले कर्तव्य हे जिवाच्या व्यष्टी, तसेच समाजाच्या समष्टी या दोन्ही घटकांना प्रत्यक्ष ऊर्जाबल पुरवून त्याची ऐहिक आणि पारलौकिक उन्नती करत असल्यामुळे धर्मात सांगण्यात आलेले कर्म करणे, हे प्रत्येक जिवाचे कर्तव्य ठरते. यमलहरींना प्रत्यक्ष संचार करण्यासाठी बल देणे, म्हणजेच प्रत्यक्ष सृष्टीकर्मात ईश्वराने ठरवलेले आपले कर्तव्य पार पडणे असल्यामुळे `भाऊबिजेच्या दिवशी बहीण नसलेल्या भावानेही अन्य स्त्रीला बहीण समजून तिच्या घरी जेवण्यासाठी जावे', असे धर्माने सांगितले आहे. बहीण नसलेल्या पुरुषाद्वारे अन्य स्त्रीला बहीण मानून तिच्या घरी जाऊन भोजन करणे म्हणजेच `मनुष्याने धर्मासाठी आपले पूर्ण कर्तव्य पार पाडणे', असे म्हटले जाते. अशा प्रकारे धर्मासाठी पूर्ण प्राणपणाने कर्म करणार्या जिवाची उन्नती लवकर होते.<br />- (श्री. निषाद देशमुख यांना चिंतनाच्या माध्यमातून मिळालेली माहिती, १२.१०.२००६, सकाळी ११.३६)<br /></p><a href="http://www.sanatan.org/marathi/dainik/visheshank/diwali/deepavali06.htm#top" style="font-size: 10pt; color: rgb(0, 0, 0); text-decoration: none; "><img src="http://dainik.sanatan.org/images/menu/top.gif" style="border-top-style: none; border-right-style: none; border-bottom-style: none; border-left-style: none; border-width: initial; border-color: initial; " /></a><p style="font-size: 10pt; color: rgb(0, 0, 0); padding-bottom: 1px; padding-top: 1px; text-align: center; line-height: 19px; "><img width="267" src="http://www.sanatan.org/marathi/dainik/visheshank/diwali/images/panati.jpg" style="border-top-style: none; border-right-style: none; border-bottom-style: none; border-left-style: none; border-width: initial; border-color: initial; " /><img width="267" src="http://www.sanatan.org/marathi/dainik/visheshank/diwali/images/panati.jpg" style="border-top-style: none; border-right-style: none; border-bottom-style: none; border-left-style: none; border-width: initial; border-color: initial; " /></p><br /><a name="3"></a><h1 style="font-size: 11pt; color: rgb(0, 0, 128); margin-top: 0px; margin-right: 0px; margin-bottom: 0px; margin-left: 0px; padding-bottom: 5px; padding-top: 5px; text-align: center; "><span style="color:#FF0000;">३. यमलहरींना प्रत्यक्ष ऊर्जाबलता न पुरवल्यास जिवाला होणारे तोटे</span></h1><p style="font-size: 10pt; color: rgb(0, 0, 0); padding-bottom: 1px; padding-top: 1px; text-align: left; line-height: 19px; "><b>अ.</b> प्रत्यक्ष संचार करणार्या यमलहरींना पुढे नेणारे क्रियाबल न पुरवल्यामुळे जिवाचा लिंगदेह खूप काळासाठी अडकलेल्या अवस्थेत भुवलोक किंवा अन्य योनी यांत रहातो.<br /><b>आ.</b> जिवावर यमदेव रुष्ट झाल्यामुळे त्याच्या प्रकोपस्वरूपी प्रत्यक्ष मृत्यूलहरींचे प्रक्षेपण जिवाच्या कालचक्रावर झाल्यामुळे त्याला अकालमृत्यूचा अंगीकार करावा लागतो किंवा त्याला सतत लयदर्शकात्मक घटनांचा सामना करावा लागतो.<br /><b>इ.</b> जिवाच्या देहात प्रत्यक्ष भोगासाठी आकृष्ट झालेल्या लहरींची तृप्तता न झाल्यामुळे त्या लहरींच्या विघटनजन्य प्रक्षेपणामुळे त्याच्या शरीरात विविध ठिकाणी दाब निर्माण होऊन त्याला शरीरात विविध ठिकाणी दुखणे, हृदयविकार होणे, तो बेशुद्ध पडणे, अशा प्रकाराचे त्रास होतात.<br /><b>ई.</b> जिवाद्वारे प्रत्यक्ष धर्मस्वरूपाची व ईश्वरवाचक संज्ञेची अवज्ञा झाल्यामुळे त्याला धर्मदंड भोगावा लागतो.<br /><b>उ.</b> जिवाने सृष्टीच्या संचालनासाठी सहकार्य न केल्यामुळे त्याला समष्टी पाप भोगावे लागते.<br /><b>ऊ.</b> भाऊबिजेसारख्या सणाच्या माध्यमातून जिवाला समाजऋण व देवऋण फेडता येते. याउलट भाऊबीज साजरी न केल्यास जिवाला समाजऋण व देवऋण फेडण्यासाठी पुन्हा जन्म घ्यावा लागतो.<br />- एक ज्ञानी (श्री. निषाद देशमुख यांच्या माध्यमातून, १२.१०.२००६, सकाळी ११.४९)<br /></p><a href="http://www.sanatan.org/marathi/dainik/visheshank/diwali/deepavali06.htm#top" style="font-size: 10pt; color: rgb(0, 0, 0); text-decoration: none; "><img src="http://dainik.sanatan.org/images/menu/top.gif" style="border-top-style: none; border-right-style: none; border-bottom-style: none; border-left-style: none; border-width: initial; border-color: initial; " /></a><p style="font-size: 10pt; color: rgb(0, 0, 0); padding-bottom: 1px; padding-top: 1px; text-align: center; line-height: 19px; "><img width="267" src="http://www.sanatan.org/marathi/dainik/visheshank/diwali/images/panati.jpg" style="border-top-style: none; border-right-style: none; border-bottom-style: none; border-left-style: none; border-width: initial; border-color: initial; " /><img width="267" src="http://www.sanatan.org/marathi/dainik/visheshank/diwali/images/panati.jpg" style="border-top-style: none; border-right-style: none; border-bottom-style: none; border-left-style: none; border-width: initial; border-color: initial; " /></p><br /><a name="4"></a><h1 style="font-size: 11pt; color: rgb(0, 0, 128); margin-top: 0px; margin-right: 0px; margin-bottom: 0px; margin-left: 0px; padding-bottom: 5px; padding-top: 5px; text-align: center; "><span style="color:#FF0000;">४. भारतीय संस्कृतीत साजरे केले जाणारे सण, धार्मिक कृती आदींच्या माध्यमातून जिवाला सर्व प्रकारचे ऋण फेडणे शक्य होणे</span></h1><p style="font-size: 10pt; color: rgb(0, 0, 0); padding-bottom: 1px; padding-top: 1px; text-align: left; line-height: 19px; ">भारतीय संस्कृतीमध्ये सांगण्यात आलेले विविध सण, विधी आदींच्या माध्यमातून जिवावर असलेले देव, पितर, समाज आणि ऋषी ऋण फेडले जातात. साधना न करणार्या जिवालापण हे सर्व ऋण फेडणे शक्य व्हावे; म्हणून विविध कालखंडांत विविध प्रकाराच्या धार्मिक कृती, सण, धार्मिक विधी साजरे करण्याचे नियम घातले गेले आहेत. - एक ज्ञानी (श्री. निषाद देशमुख यांच्या माध्यमातून, १२.१०.२००६, सकाळी ११.५४)<br /></p><br /><a href="http://www.sanatan.org/marathi/dainik/visheshank/diwali/deepavali06.htm#top" style="font-size: 10pt; color: rgb(0, 0, 0); text-decoration: none; "><img src="http://dainik.sanatan.org/images/menu/top.gif" style="border-top-style: none; border-right-style: none; border-bottom-style: none; border-left-style: none; border-width: initial; border-color: initial; " /></a><p style="font-size: 10pt; color: rgb(0, 0, 0); padding-bottom: 1px; padding-top: 1px; text-align: center; line-height: 19px; "><img width="267" src="http://www.sanatan.org/marathi/dainik/visheshank/diwali/images/panati.jpg" style="border-top-style: none; border-right-style: none; border-bottom-style: none; border-left-style: none; border-width: initial; border-color: initial; " /><img width="267" src="http://www.sanatan.org/marathi/dainik/visheshank/diwali/images/panati.jpg" style="border-top-style: none; border-right-style: none; border-bottom-style: none; border-left-style: none; border-width: initial; border-color: initial; " /></p><div style="text-align: center;"><span class="Apple-style-span" style="font-size:100%;"><span class="Apple-style-span" style="font-size: 13px; line-height: 19px;"><br /></span></span></div></span>Unknownnoreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-7209986744126224407.post-88778051234237379162009-10-15T20:58:00.000-07:002013-10-09T03:04:13.713-07:00नरकचतुर्दशीच्या दिवशी अभ्यंगस्नान करणे<div dir="ltr" style="text-align: left;" trbidi="on">
<span class="Apple-style-span" style="font-family: 'Times New Roman'; font-size: 12px;"></span><br />
<div style="color: black; font-size: 10pt; line-height: 19px; padding-bottom: 1px; padding-top: 1px; text-align: left;">
<span class="Apple-style-span" style="font-family: 'Times New Roman'; font-size: 12px;"><b>अभ्यंगस्नानाचे परिणाम दर्शवणारे चित्र</b></span></div>
<div align="center">
<span class="Apple-style-span" style="font-family: 'Times New Roman'; font-size: 12px;"><br /></span></div>
<div align="center">
<span class="Apple-style-span" style="font-family: 'Times New Roman'; font-size: 12px;"><a href="http://www.sanatan.org/marathi/dainik/images/20091016/abhyangasnan_450.jpg" style="color: black; font-size: 10pt; text-decoration: none;" target="_blank"><img border="1" src="http://www.sanatan.org/marathi/dainik/images/20091016/abhyangasnan_450.jpg" style="border: none;" width="450" /><br /><b></b></a></span></div>
<div style="color: black; font-size: 10pt; line-height: 19px; padding-bottom: 1px; padding-top: 1px; text-align: left;">
</div>
<div style="color: black; font-size: 10pt; line-height: 19px; padding-bottom: 1px; padding-top: 1px; text-align: left;">
<span class="Apple-style-span" style="font-family: 'Times New Roman'; font-size: 12px;"><br /></span></div>
<div style="float: left; padding-bottom: 5px; padding-right: 5px;">
<span class="Apple-style-span" style="font-family: 'Times New Roman'; font-size: 12px;"><a href="http://www.sanatan.org/marathi/dainik/images/20091016/page3image2_200.jpg" style="color: black; font-size: 10pt; text-decoration: none;" target="_blank"><img border="1" src="http://www.sanatan.org/marathi/dainik/images/20091016/page3image2_200.jpg" style="border: none;" width="150" /><br /><b></b></a></span></div>
<div style="color: black; font-size: 10pt; line-height: 19px; padding-bottom: 1px; padding-top: 1px; text-align: left;">
<span class="Apple-style-span" style="font-family: 'Times New Roman'; font-size: 12px;"><br /><b>कृती :</b> व्यक्तीला प्रथम कुंकवाचा टिळा लावण्यात येतो. तिच्या अंगाला शरिराच्या वरच्या भागाकडून खालच्या भागाकडे तेल लावण्यात येते. नंतर तेल आणि उटणे यांचे मिश्रण एकत्रित करून अंगाला लावण्यात येते. मग तिला ओवाळण्यात येते. त्यानंतर तिने दोन तांबे उष्ण पाणी अंगावर घेतल्यावर तिच्यावरून आघाडा किंवा टाकळा यांची फांदी मंत्र म्हणत तीनदा फिरवावी.<br /><br /><b>इतर सूत्रे</b><br /><b>१.</b> प्रथम शरिराला तेल लावल्यामुळे त्वचेतील रंध्रांतून शक्तीचे कण देहात पसरतात.<br /><b>२.</b> देहाला तेलमिश्रीत उटणे लावल्यामुळे देहात शक्तीची स्पंदने अधिक प्रमाणात निर्माण होतात, तर अभ्यंगस्नान करतांना चैतन्याची स्पंदने अधिक प्रमाणात निर्माण होतात आणि त्यांचे वातावरणात प्रक्षेपण होते.<br /><b>३.</b> नेहमीच्या आंघोळीपेक्षा नरकचतुर्दशीच्या दिवशी अभ्यंगस्नान केल्याने ५ टक्के अधिक लाभ होतो आणि वरील स्पंदने अधिक काळ देहात टिकून रहातात.</span></div>
<div style="color: black; font-size: 10pt; line-height: 19px; padding-bottom: 1px; padding-top: 1px; text-align: left;">
<span class="Apple-style-span" style="font-family: 'Times New Roman'; font-size: 12px;"><span class="Apple-style-span" style="-webkit-border-horizontal-spacing: 2px; -webkit-border-vertical-spacing: 2px; font-size: 12px; line-height: normal;"></span></span></div>
<ul style="margin-bottom: 0px; margin-left: 8px; margin-top: 0px; padding-left: 8px;">
<li style="font-size: 10pt; margin-bottom: 0px; margin-left: 0px; margin-right: 0px; margin-top: 0px; padding-bottom: 0px; padding-left: 0px; padding-right: 0px; padding-top: 0px;" type="square"><h2 style="color: navy; font-size: 10pt; text-align: left;">
<span class="Apple-style-span" style="font-family: 'Times New Roman'; font-size: 12px;"><a href="http://www.sanatan.org/mr/a/cid_144.html" style="color: black; font-size: 10pt; text-decoration: none;"><span style="color: red;">दीपावली</span></a></span></h2>
</li>
<li style="font-size: 10pt; margin-bottom: 0px; margin-left: 0px; margin-right: 0px; margin-top: 0px; padding-bottom: 0px; padding-left: 0px; padding-right: 0px; padding-top: 0px;" type="square"><h2 style="color: navy; font-size: 10pt; text-align: left;">
<span class="Apple-style-span" style="font-family: 'Times New Roman'; font-size: 12px;"><a href="http://www.sanatan.org/mr/a/805.html" style="color: black; font-size: 10pt; text-decoration: none;"><span style="color: red;">वसुबारस / गुरुद्वादशी</span></a></span></h2>
</li>
<li style="font-size: 10pt; margin-bottom: 0px; margin-left: 0px; margin-right: 0px; margin-top: 0px; padding-bottom: 0px; padding-left: 0px; padding-right: 0px; padding-top: 0px;" type="square"><h2 style="color: navy; font-size: 10pt; text-align: left;">
<span class="Apple-style-span" style="font-family: 'Times New Roman'; font-size: 12px;"><a href="http://www.sanatan.org/marathi/dainik/visheshank/diwali/deepavali02.htm" style="color: black; font-size: 10pt; text-decoration: none;"><span style="color: red;">धनत्रयोदशी</span></a></span></h2>
</li>
<li style="font-size: 10pt; margin-bottom: 0px; margin-left: 0px; margin-right: 0px; margin-top: 0px; padding-bottom: 0px; padding-left: 0px; padding-right: 0px; padding-top: 0px;" type="square"><h2 style="color: navy; font-size: 10pt; text-align: left;">
<span class="Apple-style-span" style="font-family: 'Times New Roman'; font-size: 12px;"><a href="http://www.sanatan.org/mr/a/686.html" style="color: black; font-size: 10pt; text-decoration: none;"><span style="color: red;">नरक चतुर्दशी</span></a></span></h2>
</li>
<li style="font-size: 10pt; margin-bottom: 0px; margin-left: 0px; margin-right: 0px; margin-top: 0px; padding-bottom: 0px; padding-left: 0px; padding-right: 0px; padding-top: 0px;" type="square"><h2 style="color: navy; font-size: 10pt; text-align: left;">
<span class="Apple-style-span" style="font-family: 'Times New Roman'; font-size: 12px;"><a href="http://www.sanatan.org/mr/a/785.html" style="color: black; font-size: 10pt; text-decoration: none;"><span style="color: red;">लक्ष्मीपूजन</span></a></span></h2>
</li>
<li style="font-size: 10pt; margin-bottom: 0px; margin-left: 0px; margin-right: 0px; margin-top: 0px; padding-bottom: 0px; padding-left: 0px; padding-right: 0px; padding-top: 0px;" type="square"><h2 style="color: navy; font-size: 10pt; text-align: left;">
<span class="Apple-style-span" style="font-family: 'Times New Roman'; font-size: 12px;"><a href="http://www.sanatan.org/mr/a/800.html" style="color: black; font-size: 10pt; text-decoration: none;"><span style="color: red;">बलिप्रतिपदा</span></a></span></h2>
</li>
<li style="font-size: 10pt; margin-bottom: 0px; margin-left: 0px; margin-right: 0px; margin-top: 0px; padding-bottom: 0px; padding-left: 0px; padding-right: 0px; padding-top: 0px;" type="square"><h2 style="color: navy; font-size: 10pt; text-align: left;">
<span class="Apple-style-span" style="font-family: 'Times New Roman'; font-size: 12px;"><a href="http://www.sanatan.org/mr/a/801.html" style="color: black; font-size: 10pt; text-decoration: none;"><span style="color: red;">भाऊबीज (यमद्वितीया)</span></a></span></h2>
</li>
<li style="font-size: 10pt; margin-bottom: 0px; margin-left: 0px; margin-right: 0px; margin-top: 0px; padding-bottom: 0px; padding-left: 0px; padding-right: 0px; padding-top: 0px;" type="square"><h2 style="color: navy; font-size: 10pt; text-align: left;">
<span class="Apple-style-span" style="font-family: 'Times New Roman'; font-size: 12px;"><a href="http://www.sanatan.org/mr/a/806.html" style="color: black; font-size: 10pt; text-decoration: none;"><span style="color: red;">तुळशीविवाह</span></a></span></h2>
</li>
<li style="font-size: 10pt; margin-bottom: 0px; margin-left: 0px; margin-right: 0px; margin-top: 0px; padding-bottom: 0px; padding-left: 0px; padding-right: 0px; padding-top: 0px;" type="square"><h2 style="color: navy; font-size: 10pt; text-align: left;">
<span class="Apple-style-span" style="font-family: 'Times New Roman'; font-size: 12px;"><a href="http://www.sanatan.org/marathi/dainik/visheshank/diwali/deepavali08.htm" style="color: black; font-size: 10pt; text-decoration: none;"><span style="color: red;">फटाक्यांचे दुष्परिणाम</span></a></span></h2>
</li>
<li style="font-size: 10pt; margin-bottom: 0px; margin-left: 0px; margin-right: 0px; margin-top: 0px; padding-bottom: 0px; padding-left: 0px; padding-right: 0px; padding-top: 0px;" type="square"><h2 style="color: navy; font-size: 10pt; text-align: left;">
<span class="Apple-style-span" style="font-family: 'Times New Roman'; font-size: 12px;"><a href="http://www.sanatan.org/marathi/dainik/visheshank/diwali/deepavali09.htm" style="color: black; font-size: 10pt; text-decoration: none;"><span style="color: red;">सनातनच्या उत्पादनांची वैशिष्ट्ये</span></a></span></h2>
</li>
<li style="font-size: 10pt; margin-bottom: 0px; margin-left: 0px; margin-right: 0px; margin-top: 0px; padding-bottom: 0px; padding-left: 0px; padding-right: 0px; padding-top: 0px;" type="square"><h2 style="color: navy; font-size: 10pt; text-align: left;">
<span class="Apple-style-span" style="font-family: 'Times New Roman'; font-size: 12px;"><a href="http://www.sanatan.org/marathi/dainik/visheshank/diwali/deepavali10.htm" style="color: black; font-size: 10pt; text-decoration: none;"><span style="color: red;">दिवाळीतील विधींचे सूक्ष्म-परीक्षण</span></a></span></h2>
</li>
<li style="font-size: 10pt; margin-bottom: 0px; margin-left: 0px; margin-right: 0px; margin-top: 0px; padding-bottom: 0px; padding-left: 0px; padding-right: 0px; padding-top: 0px;" type="square"><h2 style="color: navy; font-size: 10pt; text-align: left;">
<span class="Apple-style-span" style="font-family: 'Times New Roman'; font-size: 12px;"><a href="http://www.sanatan.org/marathi/dainik/visheshank/diwali/deepavali11.htm" style="color: black; font-size: 10pt; text-decoration: none;"><span style="color: red;">शंकानिरसन</span></a></span></h2>
</li>
<li style="font-size: 10pt; margin-bottom: 0px; margin-left: 0px; margin-right: 0px; margin-top: 0px; padding-bottom: 0px; padding-left: 0px; padding-right: 0px; padding-top: 0px;" type="square"><h2 style="color: navy; font-size: 10pt; text-align: left;">
<span class="Apple-style-span" style="font-family: 'Times New Roman'; font-size: 12px;"><a href="http://www.sanatan.org/marathi/dainik/visheshank/diwali/deepavali12.htm" style="color: black; font-size: 10pt; text-decoration: none;"><span style="color: red;">दीपावलीविषयक ध्वनिचित्रपट</span></a></span></h2>
</li>
<li style="font-size: 10pt; margin-bottom: 0px; margin-left: 0px; margin-right: 0px; margin-top: 0px; padding-bottom: 0px; padding-left: 0px; padding-right: 0px; padding-top: 0px;" type="square"><h2 style="color: navy; font-size: 10pt; text-align: left;">
<span class="Apple-style-span" style="font-family: 'Times New Roman'; font-size: 12px;"><a href="http://www.sanatan.org/marathi/dainik/visheshank/prashnamanjusha/zprashna_deepavali_08.htm" style="color: black; font-size: 10pt; text-decoration: none;"><span style="color: red;">दीपावलीविषयक प्रश्नमंजुषा</span></a></span></h2>
</li>
<li style="font-size: 10pt; margin-bottom: 0px; margin-left: 0px; margin-right: 0px; margin-top: 0px; padding-bottom: 0px; padding-left: 0px; padding-right: 0px; padding-top: 0px;" type="square"><h2 style="color: navy; font-size: 10pt; text-align: left;">
<span class="Apple-style-span" style="font-family: 'Times New Roman'; font-size: 12px;"><span style="color: red;"><a href="http://www.sanatan.org/mr/a/810.html">सनातनची सात्विक शुभेच्छापत्रे</a></span></span></h2>
<div>
<span class="Apple-style-span" style="font-family: 'Times New Roman'; font-size: 12px;"><br /></span></div>
</li>
</ul>
<div style="padding-bottom: 1px; padding-top: 1px; text-align: left;">
<span style="color: #0000ee;"><span style="font-size: 12px; line-height: 19px;"><u>http://www.sanatan.org/mr/a/cid_144.html</u></span></span></div>
</div>
Unknownnoreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-7209986744126224407.post-82864893870553871362009-09-21T02:50:00.000-07:002009-09-21T02:52:24.286-07:00नवरात्र विशेष : देवीच्या पूजेची कृती आणि महत्त्व, तसेच कुमारिका पूजन<span class="Apple-style-span" style="font-family: 'Times New Roman'; font-size: 12px; line-height: 19px; "><h2 style="font-size: 10pt; color: rgb(0, 0, 128); text-align: center; ">नवरात्र विशेष</h2><p style="font-size: 10pt; color: rgb(0, 0, 0); padding-bottom: 1px; padding-top: 1px; text-align: left; line-height: 19px; ">आश्विन शु. प्रतिपदा (१९ सप्टेंबर २००९) या दिवसापासून नवरात्रोत्सवास प्रारंभ झाला आहे. त्यानिमित्त आज देवीच्या पूजेची कृती आणि महत्त्व, तसेच कुमारिका पूजन केल्यामुळे होणारा परिणाम यांविषयी जाणून घेऊया.<b></b></p><div align="center"><a target="_blank" href="http://www.sanatan.org/marathi/dainik/images/20090921/navratra_300.jpg" style="font-size: 10pt; color: rgb(0, 0, 0); text-decoration: none; "><img src="http://www.sanatan.org/marathi/dainik/images/20090921/navratra_300.jpg" width="300" border="1" style="border-top-style: none; border-right-style: none; border-bottom-style: none; border-left-style: none; border-width: initial; border-color: initial; " /><br /><b></b></a></div><p style="font-size: 10pt; color: rgb(0, 0, 0); padding-bottom: 1px; padding-top: 1px; text-align: left; line-height: 19px; "><br /><b>देवीच्या पूजेची कृती आणि महत्त्व</b><br />देवीपूजनाची सांगता खण अन् साडी देवीला अर्पण करून करावी. देवीला साडी अर्पण करतांना ती सुती किंवा रेशमी असावी. या धाग्यांमध्ये देवतेकडून येणार्या सात्त्विक लहरी ग्रहण करण्याची आणि धरून ठेवण्याची क्षमता इतर धाग्यांपेक्षा अधिक असते. दोन्ही हातांच्या ओंजळीत साडी ठेवून त्यावर खण आणि त्यावर नारळाची शेंडी देवीकडे ठेवून देवीला चैतन्य देण्याविषयी आणि आध्यात्मिक उन्नतीसाठी भावपूर्ण प्रार्थना करून सगुण देवीतत्त्व जागृत करावे आणि खण-नारळ देवीच्या चरणांवर अर्पण करावा. त्यानंतर देवतेच्या चरणांवरील वस्त्र देवतेचा प्रसाद म्हणून परिधान करावे आणि नारळाचाही प्रसाद म्हणून उपयोग करावा.<br /><br /><b>महत्त्व </b><br /><b>अ. नारळ :</b> नारळाच्या शेंडीकडे देवतेचे तत्त्व आकृष्ट होते आणि ते खण अन् साडी यांमध्ये संक्रमित होण्यास मदत होते. नारळाच्या शेंडीतून प्रक्षेपित होणार्या लहरींमुळे जिवाच्या शरिराभोवती संरक्षण कवच निर्माण होते.<br /><br /><b>आ. वस्त्र :</b> वस्त्रातून पृथ्वीतत्त्वाच्या साहाय्याने प्रक्षेपित होणार्या लहरी या नारळातून आपतत्त्वाच्या साहाय्याने प्रक्षेपित होणार्या सात्त्विक लहरींमुळे गतिमान बनतात व या लहरींचे जिवाच्या देहाभोवती संरक्षण कवच निर्माण होण्यास मदत होते.<br />(संदर्भ : सनातनचा ग्रंथ `शक्ती')<br /><br /><b>कुमारिका-पूजन केल्यामुळे होणारा परिणाम </b><br /><b>सूक्ष्मातील स्पंदनांचे प्रमाण (टक्के)</b><br /><b>ईश्वरी तत्त्व :</b> १.२५<br /><b>चैतन्य :</b> २<br /><b>शक्ती (अप्रकट) :</b> ४<br /><br /><b>१. </b>`यजमान पत्नीसह कुमारिकेचे पूजन करतात, त्या वेळी त्यांनी `प्रत्यक्ष देवीचेच पूजन करत आहोत', असा भाव ठेवल्याने त्यांच्या ठिकाणी भावाचे वलय निर्माण होते.<br /><br /><b>२.</b> यजमानांनी भावपूर्ण पूजन केल्यामुळे कुमारिकेमध्ये ईश्वरी तत्त्व आकृष्ट होते.<br /><br /><b>२ अ.</b> ईश्वरी तत्त्वाचे वलय कुमारिकेमध्ये निर्माण होते.<br /><br /><b>चैतन्य</b><br /><b>३.</b> चैतन्याचा प्रवाह आकृष्ट होतो.<br /><b>३ अ.</b> चैतन्याचे वलय कार्यरत स्वरूपात फिरते.<br /><b>३ आ.</b> चैतन्याच्या कणांचे वातावरणात प्रक्षेपण होते.<br /><br /><b>शक्ती </b><br />नवरात्रीमध्ये श्री दुर्गादेवीच्या पूजनानंतर कुमारिकेचे पूजन केले जाते.<br /><b>४.</b> देवीतत्त्वाच्या अप्रकट शक्तीचा प्रवाह कुमारिकेकडे आकृष्ट होतो.<br /><b>४ अ.</b> अप्रकट शक्तीचे वलय निर्माण होते.<br /><b>४ आ.</b> या वलयातून शक्तीच्या प्रवाहाचे प्रक्षेपण पूजन करणारे यजमान आणि पत्नी यांच्याकडे होते.<br /><b>४ इ.</b> अप्रकट शक्तीचे वलय यजमान पती आणि पत्नी यांच्यामध्ये निर्माण होते.<br /><b>४ ई.</b> कुमारिकेकडून शक्तीचे कण वातावरणात, तसेच यजमान आणि त्यांची पत्नी यांच्या देहात पसरतात.<br /><br /><b>इतर सूत्रे</b><br /><b>१. </b>कुमारिकेत मनावरील संस्कार आणि अहं यांचे प्रमाण न्यून असल्यामुळे ईश्वरी चैतन्य आकृष्ट होण्याचे प्रमाण अधिक असल्याचे जाणवले.<br /><br /><b>२.</b> सवाषिणीच्या पूजनातून प्रकट शक्तीचे प्रक्षेपण होते आणि कुमारिकेच्या पूजनातून अप्रकट शक्तीचे पूजन होते. त्यामुळे सवाषिणीच्या पूजनातून शक्तीच्या प्रक्षेपणाचे कार्य कुमारिकेकडून प्रक्षेपित होणार्या शक्तीपेक्षा अधिक असते.<br /><br /><b>३.</b> कुमारिकेच्या पूजनातून आनंदाची स्पंदने अधिक प्रमाणात जाणवतात.<br /><br /><b>४.</b> त्यानंतर कुमारिकेला सौंदर्यप्रसाधने (पावडर, फणी, कुंकू, आरसा इत्यादी.), दूध, वस्त्र, फळे आणि द्रव्य देऊन तिचे पूजन केले जाते.<br /></p><div align="center"><a target="_blank" href="http://www.sanatan.org/marathi/dainik/images/20090921/pg3tab_300.jpg" style="font-size: 10pt; color: rgb(0, 0, 0); text-decoration: none; "><img src="http://www.sanatan.org/marathi/dainik/images/20090921/pg3tab_300.jpg" width="300" border="1" style="border-top-style: none; border-right-style: none; border-bottom-style: none; border-left-style: none; border-width: initial; border-color: initial; " /><br /><b></b></a></div><p style="font-size: 10pt; color: rgb(0, 0, 0); padding-bottom: 1px; padding-top: 1px; text-align: left; line-height: 19px; "><br />हे देवीच्या तारक रूपाची भक्ती केल्याप्रमाणे असल्याचे जाणवले.'- कु. प्रियांका लोटलीकर, सनातन संस्था, गोवा. (भाद्रपद कृ. नवमी, कलियुग वर्ष ५१११ (१३.९.२००९)</p></span>Unknownnoreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-7209986744126224407.post-78531063265819898682009-09-20T03:03:00.000-07:002009-09-20T03:04:53.287-07:00नवरात्र विशेष : घटस्थापना, वेदीवर सप्तधान्य पेरणे आणि कलशाचे पूजन करणे यांविषयी जाणून घेऊया.<span class="Apple-style-span" style="font-family: 'Times New Roman'; font-size: 12px; -webkit-border-horizontal-spacing: 2px; -webkit-border-vertical-spacing: 2px; "><table class="tblborder_yelw" width="100%" cellpadding="0" cellspacing="0" style="font-size: 12px; border-top-width: 1px; border-right-width: 1px; border-bottom-width: 1px; border-left-width: 1px; border-top-style: solid; border-right-style: solid; border-bottom-style: solid; border-left-style: solid; border-top-color: rgb(255, 204, 0); border-right-color: rgb(255, 204, 0); border-bottom-color: rgb(255, 204, 0); border-left-color: rgb(255, 204, 0); background-color: rgb(254, 254, 203); "><tbody><tr><td class="tblbkgnd" style="padding-top: 1px; padding-right: 1px; padding-bottom: 1px; padding-left: 1px; background-color: rgb(255, 204, 0); background-repeat: repeat-x, repeat-y; "><h1 style="font-size: 11pt; color: rgb(0, 0, 128); margin-top: 0px; margin-right: 0px; margin-bottom: 0px; margin-left: 0px; padding-bottom: 5px; padding-top: 5px; text-align: center; ">नवरात्र विशेष</h1></td></tr><tr><td style="padding-top: 1px; padding-right: 1px; padding-bottom: 1px; padding-left: 1px; "><h2 style="font-size: 10pt; color: rgb(0, 0, 128); text-align: center; "></h2><h2 style="font-size: 10pt; color: rgb(0, 0, 128); text-align: center; "></h2><p style="font-size: 10pt; color: rgb(0, 0, 0); padding-bottom: 1px; padding-top: 1px; text-align: left; line-height: 19px; ">आश्विन शु. प्रतिपदा (१९ सप्टेंबर २००९) या दिवसापासून नवरात्रोत्सवास प्रारंभ होत आहे. त्यानिमित्त घटस्थापना, वेदीवर सप्तधान्य पेरणे आणि कलशाचे पूजन करणे यांविषयी जाणून घेऊया.</p><div align="center"><a target="_blank" href="http://www.sanatan.org/marathi/dainik/images/20090919/Navratri_250.jpg" style="font-size: 10pt; color: rgb(0, 0, 0); text-decoration: none; "><img src="http://www.sanatan.org/marathi/dainik/images/20090919/Navratri_250.jpg" width="250" border="1" style="border-top-style: none; border-right-style: none; border-bottom-style: none; border-left-style: none; border-width: initial; border-color: initial; " /><br /><b></b></a></div><p style="font-size: 10pt; color: rgb(0, 0, 0); padding-bottom: 1px; padding-top: 1px; text-align: left; line-height: 19px; "><br /><b>घटस्थापना </b><br />घटस्थापना करतांना ज्या पदार्थांत देवतांकडून सात्त्विक लहरी आकर्षित करून घेण्याची क्षमता जास्त असते, ते पदार्थ घटात वापरतात. त्यामुळे ईश्वराकडून आकर्षित झालेली शक्ती त्यात साठवली जाऊन ती शस्त्रपूजेच्या वेळी मिळते. शास्त्रानुसार घटस्थापना केली, तर देवतेचे ३० टक्के तत्त्व (शक्ती) मिळते. - श्री गणेश (श्री. भरत मिरजे यांच्या माध्यमातून, १२.९.२००५, दुपारी ४)<br />(संदर्भ : सनातनचा ग्रंथ `शक्ती')<br /><br /><b>घटस्थापना : वेदीवर सप्तधान्य पेरणे आणि कलशाचे पूजन करणे<br />सूक्ष्मातील स्पंदनांचे प्रमाण (टक्के)<br />ईश्वरी तत्त्व :</b> २<br /><b>आनंद :</b> ०.७५<br /><b>चैतन्य :</b> ३<br /><b>शक्ती :</b> ४<br /><b>कृती : </b>`चाळलेल्या मातीची वेदी सिद्ध करण्यात येते. या भूमीला प्रार्थना करण्यात येते. वेदीच्या मध्यभागी जव घालण्यात येतात आणि त्यावर कलश ठेवण्यात येतो. त्यात जल, दूर्वा, गंध घालून मग पंचपल्लव घालतात. (वड, पिंपळ, आंबा, जांभूळ आणि औदुंबर यांची पाने ठेवतात.) थोडी माती, सुपार्या, पंचरत्ने (सोने, हिरा, पाचू, नीलमणी आणि मोती), चांदीचे नाणे कलशात घालतात. कलशाच्या कंठाला दोरा गुंडाळतात. त्यावर ताम्हनात तांदूळ ठेवून कलशात वरुणदेवाचे आवाहन करून पूजन करतात. वेदीवर माती पसरतात. त्यावर अंकुरणारी धान्ये पसरण्यात येतात. जव, तांदूळ, दोन प्रकारच्या चवळी, दोन प्रकारचे वाटाणे आणि मूग पेरतात. त्यावर पर्जन्यस्वरूप पाण्याचा वर्षाव करतात. धान्याला प्रार्थना करतात. त्यानंतर कलशाचे पूजन आणि प्रार्थना करतात.<br /><br />१. चाळलेल्या मातीपासून सिद्ध करण्यात आलेल्या वेदीला, म्हणजेच भूमीला प्रार्थना केल्यावर शक्तीचा प्रवाह वेदीकडे आकृष्ट होतो.<br />१ अ. शक्तीच्या वलयांची वेदीमध्ये निर्मिती होणे आणि त्यांचे वातावरणात प्रक्षेपण होते.<br /><br />२. शक्तीची स्पंदने वेदीच्या मध्यभागी घातलेल्या जवाच्या ठिकाणी निर्माण होतात.<br />जवाच्या वर आधी दिल्याप्रमाणे विविध वस्तू घालून सिद्ध केलेला तांब्याचा कलश आणि ताम्हन ठेवून वरुणदेवतेला आवाहन केल्यानंतर कलशात पुढीलप्रमाणे प्रवाह आकृष्ट होतात.<br />३. ईश्वरी तत्त्व<br />४. आनंद<br />५. चैतन्य<br /><b><br />कलशात पुढीलप्रमाणे वलये निर्माण होऊन ती कार्यरत स्वरूपात फिरणे </b><br />३ अ. ईश्वरी तत्त्व<br />४ अ. आनंद<br />५ अ. चैतन्य<br />५ आ. चैतन्याच्या प्रवाहांचे वलयातून वातावरणात प्रक्षेपण होणे<br /><br /><b>शक्ती</b><br />६. कलशामध्ये घालण्यात येणार्या वस्तूंमुळे त्यामध्ये शक्तीचा प्रवाह आकृष्ट होतो.<br />६ अ. शक्तीचे वलय कलशामध्ये निर्माण होते.<br />६ आ. शक्तीच्या वलयातून शक्तीच्या प्रवाहांचे वातावरणात प्रक्षेपण होते.<br />६ इ. शक्तीच्या कणांचे कलशातून वातावरणात प्रक्षेपण होते.<br />६ ई. सप्तधान्य पेरल्यामुळे वेदीवर शक्तीचे कण कार्यरत रूपात फिरतात.<br />नवरात्रीतील घटस्थापनेच्या विधीतून शक्तीची स्पंदने अधिक प्रमाणात निर्माण होऊन ती वातावरणात प्रक्षेपित होणे कलशात घालण्यात येणार्या वस्तूंतून निर्माण<br />होणारी स्पंदने, त्यांचे प्रमाण आणि रंग (तत्त्वाच्या स्वरूपात)<br /></p><div align="center"><br /><br /><a target="_blank" href="http://www.sanatan.org/marathi/dainik/images/20090919/pg3_tab1_450.jpg" style="font-size: 10pt; color: rgb(0, 0, 0); text-decoration: none; "><img src="http://www.sanatan.org/marathi/dainik/images/20090919/pg3_tab1_450.jpg" width="350" border="1" style="border-top-style: none; border-right-style: none; border-bottom-style: none; border-left-style: none; border-width: initial; border-color: initial; " /><br /><b></b></a><br /><br /><a target="_blank" href="http://www.sanatan.org/marathi/dainik/images/20090919/pg3_tab2_435.jpg" style="font-size: 10pt; color: rgb(0, 0, 0); text-decoration: none; "><img src="http://www.sanatan.org/marathi/dainik/images/20090919/pg3_tab2_435.jpg" width="350" border="1" style="border-top-style: none; border-right-style: none; border-bottom-style: none; border-left-style: none; border-width: initial; border-color: initial; " /><br /><b></b></a><br /></div><p style="font-size: 10pt; color: rgb(0, 0, 0); padding-bottom: 1px; padding-top: 1px; text-align: left; line-height: 19px; "><br />येथे दिसणे आणि जाणवणे यांची क्रिया एकत्र झाली. म्हणजेच कधी तत्त्वाच्या जाणवण्यावरून त्याचा रंग दिसला, तर कधी रंगाच्या दिसण्यावरून (बुद्धीचा वापर करून) तत्त्व निश्चित केले. पहिल्यांदाच असे झाले आहे, उदा. पिंपळात निळसर रंग दिसला. यावरून `तेथे विष्णुतत्त्व अधिक आहे', असा विचार मनात आला. औदुंबरात दत्ततत्त्व अधिक असल्याने तेथे तांबडा (वैराग्याचा) रंग दिसला. - कु. प्रियांका लोटलीकर<br /><br /><b>इतर सूत्रे</b><br />१. चाळलेल्या मातीपासून सिद्ध केलेल्या वेदीमध्ये पृथ्वीतत्त्वाचे प्रमाण अधिक असते.<br />२. वेदीतील भूमीला प्रार्थना केल्यामुळे तिच्यातील शक्तीस्वरूप तत्त्व प्रकट होते. या शक्तीस्वरूप प्रकट भूमीतत्त्वामुळे पाताळातून आक्रमण करणार्या शक्तींना आळा बसतो.<br />३. वेदीच्या मध्यभागी ठेवलेल्या जवामध्ये शक्तीची स्पंदने कार्यरत स्वरूपात असतात. त्यामुळे वातावरणात मातीच्या गंधाचे (पृथ्वीतत्त्वाचे) प्रक्षेपण होते.<br />४. जवावर कलश ठेवण्यात येतो. त्या वेळी जवामध्ये शक्तीची स्पंदने कार्यरत होतात. त्यामुळे कलशाला आधार मिळतो.<br />५. कलशात पवित्र नद्यांना आवाहन करून जल घालण्यात येते. त्यामुळे जलामध्ये आपतत्त्वात्मक चैतन्य निर्माण होत असल्याचे जाणवले.<br />६. घटस्थापना विधीमध्ये कलशाला दोरा बांधण्यात येतो. त्यामुळे देवतांची कलशात निर्माण झालेली तत्त्वे दीर्घकाळ कार्यरत रहातात.<br />७. कलशाच्या वर ताम्हनात तांदूळ ठेवण्यात येतात. तांदुळामध्ये असणार्या चैतन्यामुळे ताम्हनात देवीला आसन प्रदान करण्यात येते.<br />८. वेदीवर सात प्रकारची धान्ये पेरण्यात येतात.<br />९. `सृष्टीच्या निर्मितीत उत्पत्तीजन्य शक्तीचे प्रतीक म्हणून ही कडधान्ये पेरण्यात येतात', असे जाणवले.<br />१०. कडधान्यांना प्रार्थना करून त्यावर जलस्वरूप पर्जन्याचा वर्षाव करतात. म्हणजेच `सृष्टीच्या आवश्यक शक्तीचे पूजन करून कृपा संपादन करण्यात येते', असे जाणवले.'<br />- कु. प्रियांका लोटलीकर, सनातन संस्था, गोवा. (भाद्रपद कृ. नवमी, कलियुग वर्ष ५१११ (१३.९.२००९))<br /><b><br />आधुनिक शिक्षण नव्हे, तर धर्मशिक्षण घेऊन त्यानुसार आचरण केल्यासच मनुष्यजन्माचे सार्थक होते; कारण धर्मशिक्षणानेच `आचार कसा असावा', हे कळते.</b></p></td></tr></tbody></table></span>Unknownnoreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-7209986744126224407.post-66406558269348855412009-08-21T20:18:00.000-07:002009-08-21T20:20:09.352-07:00श्री गणेश पूजाविधी<span class="Apple-style-span" style="font-family: 'Times New Roman'; font-size: 12px; "><h2 style="font-size: 10pt; color: rgb(0, 0, 128); text-align: center; ">श्री गणेशाची पूजा करतांना अंत:करणात भाव असेल, तर पूजेचा अधिकाधिक लाभ होईल !</h2><p style="font-size: 10pt; color: rgb(0, 0, 0); padding-bottom: 1px; padding-top: 1px; text-align: left; line-height: 19px; ">कोणत्याही देवतेच्या पूजेत देवतेचे आवाहन, स्थापना आणि प्रत्यक्ष पूजाविधी, या गोष्टी अंतर्भूत असतात. यासाठी देवतेला उपचार समर्पित करतांना त्या वेळी करायच्या कृती आणि म्हणायचे मंत्र यांचा अर्थ पूजकाला ज्ञात असल्यास त्याच्याकडून पूजाकर्म अधिक भावपूर्ण होते. त्यामुळे देवतेचे तत्त्व मूर्तीत अधिक प्रमाणात आकृष्ट होऊन पूजकांना (पूजा करणारा अन् त्याचे कुटुंबीय यांना) त्याचा लाभ होतो, म्हणजे पूजकावर त्या देवतेची कृपा होते. याच उद्देशाने श्री गणेश चतुर्थीच्या वेळी करावयाची पूजा, पूजेतील विधी आणि काही मंत्र अर्थासह येथे देत आहोत. अध्यात्मात `भाव तेथे देव' हे तत्त्व महत्त्वाचे आहे. देवतेची पूजा करतांना अंत:करणात भाव नसेल, तर पूजेचा तेवढा लाभ होणार नाही. म्हणून श्री गणेशाची पूजा करतांना `प्रत्यक्ष श्री गणेश पूजास्थळी आला आहे', या भावानेच सर्व उपचार करावेत.</p><p style="font-size: 10pt; color: rgb(0, 0, 0); padding-bottom: 1px; padding-top: 1px; text-align: left; line-height: 19px; "></p><div style="float: left; padding-right: 5px; padding-bottom: 5px; "><a target="_blank" href="http://www.sanatan.org/marathi/dainik/images/20090821/Ganeshpujan_250.jpg" style="font-size: 10pt; color: rgb(0, 0, 0); text-decoration: none; "><img src="http://www.sanatan.org/marathi/dainik/images/20090821/Ganeshpujan_250.jpg" width="250" border="1" style="border-top-style: none; border-right-style: none; border-bottom-style: none; border-left-style: none; border-width: initial; border-color: initial; " /><br /><b></b></a></div><p style="font-size: 10pt; color: rgb(0, 0, 0); padding-bottom: 1px; padding-top: 1px; text-align: left; line-height: 19px; "><br /><b>१. पूजेची सिद्धता</b><br /><b>१ अ. पूजेची सिद्धता (तयारी) करतांना स्तोत्रपठण किंवा नामजप कसा करावा ? :</b> पूजेची सिद्धता करत असतांना स्तोत्रपठण किंवा नामजप करावा. नामजपाच्या तुलनेत स्तोत्रात सगुण तत्त्व जास्त असते; म्हणून स्तोत्र मोठ्याने म्हणावे आणि नामजप मनात करावा. नामजप मनातल्या मनात होत नसल्यास मोठ्याने करण्यास हरकत नाही.<br /><b>१ आ. पूजासाहित्य :</b> १. पिंजर (कुंकू) १०० ग्रॅम, २. हळद १०० ग्रॅम,<br />३. सिंदूर २५ ग्रॅम, ४. अष्टगंध ५० ग्रॅम, ५. रांगोळी पाव किलो,<br />६. अत्तर १ डबी, ७. यज्ञोपवीत (जानवी) २ नग, ८. उदबत्ती २५ नग, ९. कापूर २५ गॅ्रम, १०. वाती ५० नग, ११. कापसाची वस्त्रे ६ (७ मण्यांची), १२. अक्षता (अखंड तांदूळ) १०० ग्रॅम, १३. सुपार्या १५ नग, १४. नारळ ५ नग, १५. विड्याची २५ पाने, १६. तांदूळ १ किलो, १७. १ रुपयाची १० नाणी, १८. तिळाचे तेल १ लिटर, १९. शुद्ध तूप १०० ग्रॅम, २०. फुले १ किलो, २१. फुलांचे ३ हार, २२. तुळशी (२ पाने असलेली) २५ टिक्शा, २३. दोनशे दूर्वा, २४. बेलाची १५ पाने, २५. फळे (प्रत्येकी पाच प्रकारची) १० नग, २६. पत्री, २७. देवाची मूर्ती (गणपति) १, २८. चौरंग १ नग, २९. पाट ४ नग, ३०. कलश १ नग, ३१. ताम्हण ३ नग, ३२. घंटा १ नग,<br />३३. समई २ नग, ३४. निरांजने ४ नग, ३५. पंचपात्री १ नग, ३६. पळी<br />१ नग, ३७. तबक (ताटे) ५ नग, ३८. वाट्या १५ नग, ३९. पातेली<br />१ नग, ४०. आम्रपल्लव ५ टाळे, ४१. एकारती १ नग, ४२. पंचारती<br />१ ाग, ४३. एक काडेपेटी, ४४. पराती १ नग, ४५. मोदक ३५ नग,<br />४६. करंज्या १५ नग, ४७. धूप १०० ग्रॅम, ४८. खण १, ४९. तोरणाचे (माटोळी) साहित्य, ५०. देव पुसण्यासाठी वस्त्र (कापड), ५१. पंचामृत (दूध, दही, तूप, मध आणि साखर प्रत्येकी १ लहान वाटी)<br /><br /><b>१ इ. पूजास्थळाची शुद्धी आणि उपकरणांची जागृती करणे</b><br /><b>१ इ १. पूजास्थळाची शुद्धी</b><br /><b>अ.</b> पूजाघर असलेल्या खोलीचा केर काढावा. शक्यतो पूजा करणार्या जिवानेच केर काढावा.<br /><b>आ.</b> केर काढल्यावर खोलीतील भूमीचा पृष्ठभाग मातीचा असल्यास ती शेणाने सारवावी. भूमीचा पृष्ठभाग मातीचा नसल्यास ती स्वच्छ पाण्याने पुसून घ्यावी.<br /><b>इ.</b> आंब्याच्या किंवा तुळशीच्या पानाने खोलीत गोमूत्र शिंपडावे. गोमूत्र उपलब्ध नसल्यास विभूतीच्या पाण्याचा वापर करावा. त्यानंतर खोलीत धूप दाखवावा.<br /><br /><b>१ इ २. उपकरणांची जागृती :</b> देवपूजेची उपकरणे घासूनपुसून स्वच्छ करून घ्यावी. त्यानंतर त्यांच्यावर तुळशीचे पान किंवा दूर्वा यांनी जलप्रोक्षण करावे.<br /><b>१ ई. रांगोळी काढणे</b><br /><b>१.</b> रांगोळी पुरुषांनी न काढता स्त्रियांनी काढावी.<br /><b>२.</b> रांगोळी शक्यतो मुख्य देवतेचे तत्त्व आकृष्ट करणारी असावी. तसेच एखाद्या विशिष्ट देवतेची पूजा करत असतांना तिच्या तत्त्वाशी संबंधित रांगोळी काढावी.<br /><b>३.</b> देवाच्या नावाची किंवा रूपाची रांगोळी न काढता स्वस्तिक किंवा बिंदू यांनी युक्त असलेली काढावी.<br /><b>४.</b> रांगोळी काढल्यावर तिच्यावर हळदी-कुंकू वहावे.<br /><br /><b>१ उ. शंखनाद करणे </b><br /><b>१.</b> शंखनाद करतांना उभे राहून मान वरच्या दिशेने करून आणि थोडी मागच्या बाजूला झुकवून मनाची एकाग्रता साधण्याचा प्रयत्न करावा.<br /><b>२.</b> श्वास पूर्णत: छातीत भरून घ्यावा.<br /><b>३.</b> त्यानंतर शंखध्वनी करण्यास प्रारंभ करून ध्वनीची तीव्रता वाढवत न्यावी आणि शेवटपर्यंत तीव्र नाद करावा. शक्यतो शंख एका श्वासात वाजवावा.<br /><b>४.</b> शंखिणीचा नाद करू नये.<br /><br /><b>१ ऊ. देवपूजेला बसण्यासाठी आसन घेणे :</b> सर्वसाधारण पूजकाने (३० टक्के पातळीपर्यंतच्या) आसन म्हणून लाकडी पाट घ्यावा. तो दोन फळया जोडून न बनवता अखंड असावा. त्याला लोखंडाचे खिळे मारलेले नसावेत. शक्यतो पाट रंगवलेला नसावा ३० ते ५० टक्के पातळीच्या पूजकाने रेशमी किंवा तत्सम आसन घ्यावे, तर ५० टक्क्यांपेक्षा जास्त पातळीच्या पूजकाने कोणतेही आसन घ्यावे. आसनाखाली रांगोळी काढावी. रेशमी वस्त्र वा तत्सम आसन घेतल्यास त्यांच्या सभोवती रांगोळी काढावी. बसण्यापूर्वी उभे राहून भूमी आणि देव यांना प्रार्थना करावी, `आसनाच्या ठायी आपला चैतन्यमय वास असू दे.'<br /><br /><b>१ ए. पूजासाहित्य आणि पूजास्थळ यांची अन् स्वत:ची शुद्धी :</b> कलश आणि शंख यांतील थोडेसे पाणी पळीमध्ये एकत्र घ्यावे. `पुंडरीकाक्षाय नम: ।' हा नाममंत्र म्हणत तुळशीच्या पानाने ते पाणी पूजासाहित्यावर, आजूबाजूला आणि स्वत:च्या शरिरावर शिंपडावे. त्यानंतर तुळशीचे पान ताम्हनात सोडावे.<br /><br /><b>२. पूजेविषयी महत्त्वाच्या सूचना</b><br /><b>२ अ.</b> पूजेच्या प्रारंभी सोवळे किंवा पीतांबर किंवा धूतवस्त्र (धोतर) आणि उपरणे परिधान करावे.<br /><b>२ आ.</b> पूजा करतांना देवता आपल्यासमोर प्रत्यक्ष प्रगट झाली आहे, आसनस्थ झाली आहे आणि आपण अनन्य शरणागत भावाने करत असलेली पूजा देवता स्वीकारत आहे', असा भाव मनात ठेवावा अन् प्रत्येक उपचार देवाच्या चरणी अर्पण करावा.<br /><b>२ इ.</b> आदल्या दिवशी देवतांना अर्पण केलेली फुले आणि हार (निर्माल्य) काढून त्याचे विसर्जन करावे.<br /><b>२ ई.</b> ज्यांना पूजेतील श्लोक/मंत्र म्हणता येणार नाहीत, त्यांनी केवळ `आवाहयामि, समर्पयामि' असा उल्लेख असलेले नाममंत्र म्हणून देवतेला उपचार समर्पित करावे, उदा. श्री महागणपतये नम: । आसनार्थे अक्षतान् समर्पयामि ।।<br /><br /><b>३. श्री गणेशाची षोडशोपचारपूजा</b><br /><b>।। अथ पूजा प्रारंभ ।।</b><br /><b>कुंकूमतिलक :</b> पूजकाने (यजमानाने) प्रथम स्वत:ला कुंकूमतिलक लावावा.<br /><b>आचमन :</b> उजव्या हाताने आचमनाची मुद्रा करावी. नंतर डाव्या हाताने पळीभर पाणी उजव्या हाताच्या तळव्यावर (मुद्रेच्या स्थितीतच) घ्यावे आणि प्रत्येक नावाच्या शेवटी `नम:' हा शब्द उच्चारून ते पाणी प्यावे.<br />१. श्री केशवाय नम: । २. श्री नारायणाय नम: । ३. श्री माधवाय नम: । चौथे नाव उच्चारतांना `नम:' या शब्दाच्या वेळी उजव्या हातावरून ताम्हणात पाणी सोडावे.<br />४. श्री गोविंदाय नम: ।<br />पूजकाने हात पुसून नमस्काराच्या मुद्रेत छातीजवळ हात जोडावे अन् शरणागतभावासह पुढील नावे उच्चारावीत.<br />५. श्री विष्णवे नम: । ६. श्री मधुसूदनाय नम: । ७. श्री त्रिविक्रमाय नम: । ८. श्री वामनाय नम: । ९. श्री श्रीधराय नम: । १०. श्री हृषीकेशाय नम: । ११. श्री पद्मनाभाय नम: । १२. श्री दामोदराय नम: । १३. श्री संकर्षणाय नम: । १४. श्री वासुदेवाय नम: । १५. श्री प्रद्मुम्नाय नम: । १६. श्री अनिरुद्धाय नम: । १७. श्री पुरुषोत्तमाय नम: । १८. श्री अधोक्षजाय नम: । १९. श्री नारसिंहाय नम: ।<br />२०. श्री अच्युताय नम: । २१. श्री जनार्दनाय नम: । २२. श्री उपेंद्राय नम: । २३. श्री हरये नम: । २४. श्री श्रीकृष्णाय नम: ।।<br />पुन्हा आचमनाची कृती करून २४ नावे म्हणावीत. नंतर पंचपात्रीतील सर्व पाणी ताम्हणात ओतावे अन् दोन्ही हात पुसून छातीशी नमस्काराच्या मुद्रेत हात जोडावेत.<br /><b>देवतास्मरण</b><br />श्रीमन्महागणाधिपतये नम: । इष्टदेवताभ्यो नम: । कुलदेवताभ्यो नम: । ग्रामदेवताभ्यो नम: । स्थानदेवताभ्यो नम: । वास्तुदेवताभ्यो नम: । आदित्यादिनवग्रहदेवताभ्यो नम: । सर्वेभ्यो देवेभ्यो नम: । सर्वेभ्यो ब्राह्मणेभ्यो नमो नम: । अविघ्नमस्तु ।।<br />देशकाल : पूजकाने स्वत:च्या दोन्ही डोळयांना पाणी लावून पुढील `देशकाल' म्हणावा.<br />श्रीमद्भगवतो महापुरुषस्य विष्णोराज्ञया प्रवर्तमानस्य अद्य ब्रह्मणो द्वितीये परार्धे विष्णुपदे श्रीश्वेतवाराहकल्पे वैवस्वतमन्वन्तरे अष्टाविंशतितमे युगे युगचतुष्के कलियुगे प्रथमचरणे जंबुद्वीपे भरतवर्षे भरतखंडे दंडकारण्ये देशे गोदावर्या: दक्षिणे तीरे बौद्धावतारे रामक्षेत्रे अस्मिन् वर्तमाने शालिवाहन शके व्यावहारिके अमुकनाम संवत्सरे, दक्षिणायने वर्षाऋतौ भाद्रपदमासे शुक्लपक्षे चतुर्थ्यां तिथौ अमुकवासरे अमुकदिवसनक्षत्रे शुभयोगे शुभकरणे एवंगुणविशेषेण विशिष्टायां शुभपुण्यतिथौ<br />पंचांग पाहून अमुक या शब्दाच्या ठिकाणी संवत्सर, वार आणि नक्षत्र यांचा उच्चार करावा.<br />ज्यांना वरील देशकाल म्हणणे शक्य नसेल, त्यांनी पुढील श्लोक म्हणावा आणि नंतर संकल्प म्हणावा.<br />`तिथिर्गुरुस्तथा वारं नक्षत्रं गुरुरेव च ।<br />योगश्च करणं चैव सर्वं गुरुमयं जगत् ।।<br />संकल्प : उजव्या हातात अक्षता घेऊन संकल्प म्हणावा.<br /></p><div align="center"><a target="_blank" href="http://www.sanatan.org/marathi/dainik/images/20090821/shlok1.jpg" style="font-size: 10pt; color: rgb(0, 0, 0); text-decoration: none; "><img src="http://www.sanatan.org/marathi/dainik/images/20090821/shlok1.jpg" width="450" border="1" style="border-top-style: none; border-right-style: none; border-bottom-style: none; border-left-style: none; border-width: initial; border-color: initial; " /><br /><b></b></a></div><p style="font-size: 10pt; color: rgb(0, 0, 0); padding-bottom: 1px; padding-top: 1px; text-align: left; line-height: 19px; "><br /><br /><b>श्री महागणपतिपूजन :</b> प्रथम पार्थिव मूर्तीच्या समोर किंवा उपलब्ध स्थानानुसार (जागेनुसार) ताह्मण अथवा केळीचे पान ठेवावे. त्यावर तांदूळाची रास घालावी. त्यावर श्रीफळ (नारळ) ठेवतांना त्याची शेंडी आपल्या दिशेने ठेवावी. नंतर चंदनादी उपचारांनी श्री महागणपतीचे पूजन करावे.<br /><b>ध्यान :</b> नमस्काराची मुद्रा करून हात छातीशी घ्यावे आणि श्री महागणपतीचे रूप डोळे मिटून मनात आठवावे आणि पुढील श्लोक म्हणावा.<br />वक्रतुंड महाकाय कोटिसूर्यसमप्रभ । निर्विघ्नं कुरु मे देव सर्वकार्येषु सर्वदा ।।<br /><b>अर्थ :</b> वाईट मार्गाने जाणार्यांना सरळ मार्गावर आणणार्या, प्रचंड शरीर असलेल्या, कोटी सूर्यांचे तेज सामावलेल्या हे गणपतिदेवा, माझ्या कार्यांतील विघ्ने सदोदित तूच दूर कर. श्री महागणपतीला नमस्कार करून मी तुझे ध्यान करतो.<br />श्री महागणपतये नम: । ध्यायामि ।।<br /><b>आवाहन :</b> उजव्या हातात (मध्यमा, अनामिका आणि अंगठा एकत्र करून) अक्षता घेऊन `आवाहयामि' म्हणतांना श्रीफळरूपी महागणपतीच्या चरणी वहाव्यात.)<br />`श्रीमहागणपतये नम: । महागणपतिं साङ्गं सपरिवारं सायुधं सशक्तिकं आवाहयामि ।।'<br /><b>आसन :</b> उजव्या हातात अक्षता घेऊन `समर्पयामि' म्हणतांना महागणपतीच्या चरणी वहाव्यात.<br />श्री महागणपतये नम: । आसनार्थे अक्षतान् समर्पयामि ।।<br />चंदनादी उपचार : उजव्या हाताच्या अनामिकेने गंध (चंदन) घेऊन देवाला लावा. त्यानंतर पुढील नाममंत्र म्हणतांना `समर्पयामि' हा शब्द उच्चारतांना कंसात दिल्याप्रमाणे उपचार देवाच्या चरणी अर्पण करावेत.<br />श्री महागणपतये नम: । चंदनं समर्पयामि ।। (गंध लावावे.) ऋद्धिसिद्धिभ्यां नम: । हरिद्रां समर्पयामि ।। (हळद वहावी.) ऋद्धिसिद्धिभ्यां नम: । कुंकुमं समर्पयामि ।। (कुंकू वहावे.) श्री महागणपतये नम: । ऋद्धिसिद्धिभ्यां नम: । सिंदूरं समर्पयामि ।। (सिंदूर वहावा.) श्री महागणपतये नम: । अलंकारार्थे अक्षतान् समर्पयामि ।। (अक्षता वहाव्यात.)<br />श्री महागणपतये नम: । पुष्पं समर्पयामि ।। (फूल वहावे.) श्री महागणपतये नम: । दूर्वांकुरान् समर्पयामि ।। (दूर्वा वहाव्यात.) श्री महागणपतये<br />नम: । धूपं समर्पयामि ।। (उदबत्ती ओवाळावी.) श्री महागणपतये<br />नम: । दीपं समर्पयामि ।। (निरांजन ओवाळावे.)<br />उजव्या हातात दूर्वा घेऊन त्यावर पाणी घालावे. नंतर दूर्वांनी ते पाणी नैवेद्यावर प्रोक्षण करून (शिंपडून) दूर्वा हातातच धरून ठेवाव्यात आणि आपल्या डाव्या हाताची बोटे दोन्ही डोळयांवर (पाठभेद : डावा हात छातीवर) ठेवून नैवेद्य समर्पण करतांना पुढील मंत्र म्हणावे.<br />प्राणाय नम: । अपानाय नम: । व्यानाय नम: । उदानाय नम: । समानाय नम: । ब्रह्मणे नम: ।।<br />(<b>टीप -</b> वेदोक्त पूजाविधीमध्ये `प्राणाय नम: ' या ठिकाणी `ॐ प्राणाय स्वाहा ।' अशा प्रकारे म्हणतात.)<br />हातातील एक दूर्वा नैवेद्यावर आणि उर्वरित दूर्वाश्री गणपतीच्या चरणी वहाव्यात. हातावर पाणी घ्यावे अन् पुढील प्रत्येक मंत्र म्हणतांना ते पाणी ताम्हणात सोडावे.<br />श्रीमहागणपतये नम: । नैवेद्यं समर्पयामि ।। मध्ये पानीयं समर्पयामि । उत्तरापोशनं समर्पयामि । हस्तप्रक्षालनं समर्पयामि । मुखप्रक्षालनं<br />समर्पयामि ।। (गंध-फूल वहावे.) करोद्वर्तनार्थे चंदनं समर्पयामि ।।<br />नमस्काराची मुद्रा करून प्रार्थना करावी.<br />कार्यं मे सिद्धिमायातु प्रसन्ने त्वयि धातरि । विघ्नानि नाशमायान्तु सर्वाणि गणनायक ।।<br />अर्थ : हे गणनायका, तू माझ्यावर प्रसन्न हो. तसेच माझ्या कार्यातील सर्व विघ्ने दूर करून तूच माझे कार्य सिद्धीस ने.<br />यानंतर पळीभर पाणी घ्यावे आणि `प्रीयताम्' हा शब्द म्हणतांना ते ताम्हणात सोडावे.<br />अनेन कृतपूजनेन श्री महागणपति: प्रीयताम् ।<br />श्रीविष्णुस्मरण : दोन्ही हात पुसून नमस्काराच्या मुद्रेत छातीशी हात जोडावे. नंतर ९ वेळा `विष्णवे नमो' म्हणावे अन् शेवटी `विष्णवे नम: ।' असे म्हणावे.<br /><br /><b>कलशपूजन</b><br />गंगे च यमुने चैव गोदावरि सरस्वति । नर्मदे सिंधुकावेरि जलेऽस्मिन् सन्निधिं कुरु ।। कलशे गंगादितीर्थान्यावाहयामि ।। कलशदेवताभ्यो नम: । सर्वोपचारार्थे गंधाक्षतपुष्पं समर्पयामि ।।<br />कलशामध्ये गंध, अक्षता अन् फूल एकत्रित वहावे.<br /><b>शंखपूजा </b><br />शंखदेवताभ्यो नम: । सर्वोपचारार्थे गंधपुष्पं समर्पयामि ।।<br />अर्थ : हे शंखदेवते, मी तुला वंदन करून सर्व उपचारांसाठी गंध-फूल समर्पित करतो.<br /><b>घंटापूजा </b><br />आगमार्थं तु देवानां गमनार्थं तु रक्षसाम् । कुर्वे घंटारवं तत्र देवताह्वानलक्षणम् ।।<br />अर्थ : देवतांनी यावे आणि राक्षसांनी निघून जावे, यासाठी देवता-आगमनसूचक असा नाद करणार्या घंटादेवतेला वंदन करून गंध-फूल समर्पित करतो.<br />घंटायै नम: । सर्वोपचारार्थे गंधाक्षतपुष्पं समर्पयामि ।।<br /><b>दीपपूजा</b><br />भो दीप ब्रह्मरूपस्त्वं ज्योतिषां प्रभुरव्यय: ।आरोग्यं देहि पुत्रांश्च मतिं शांतिं प्रयच्छ मे ।। दीपदेवताभ्यो नम: । सर्वोपचारार्थे गंधाक्षतपुष्पं समर्पयामि ।।<br /><b>अर्थ :</b> हे दीपदेवते, तू ब्रह्मस्वरूप आहेस. सर्व ज्योतींचा अव्यय असा स्वामी आहेस. तू मला आरोग्य, पुत्रसौख्य, बुद्धी आणि शांती दे. मी तुला वंदन करून सर्व उपचारांसाठी गंध-फूल समर्पित करतो. (दीपदेवतेला हळदी-कुंकू वहाण्याची पद्धतही आहे.)<br />मंडपपूजन (माटोळीपूजन) : पुढील मंत्र म्हणतांना `समर्पयामि' या शब्दाच्या वेळी मंडपावर (माटोळीवर) गंध, अक्षता आणि फूल वहावे.<br />मंडपदेवताभ्यो नम: । गंधाक्षतपुष्पं समर्पयामि ।।<br /><b>स्थलशुद्धी </b><br />अपवित्र: पवित्रो वा सर्वावस्थाङ्गतोऽपि वा । य: स्मरेत् पुंडरीकाक्षं स बाह्याभ्यंतर: शुचि: ।।<br /><b>अर्थ :</b> अपवित्र किंवा कोणत्याही अवस्थेतील मनुष्य पुंडरीकाक्षाच्या (विष्णूच्या) स्मरणाने अंतर्बाह्य शुद्ध होतो.<br />पूजकाने या मंत्राने तुळशीपत्रावर पाणी घालून ते पाणी पूजासाहित्यावर आणि स्वत:वर प्रोक्षण करावे (शिंपडावे). नंतर तुळशीपत्र ताह्मणात सोडावे.<br /><b>पार्थिव सिद्धिविनायकाच्या मूर्तीची पूजा</b><br /><b>प्राणप्रतिष्ठा :</b> पूजकाने स्वत:चा उजवा हात मूर्तीच्या हृदयाला लावून `या मूर्तीत सिद्धिविनायकाचे प्राण (तत्त्व) आकृष्ट होत आहे', असा भाव ठेवून पुढील मंत्र म्हणावेत.<br />अस्य श्रीप्राणप्रतिष्ठामंत्रस्य ब्रह्माविष्णुमहेश्वरा ऋषय: ऋग्यजु:सामानि छंदांसि पराप्राण-शक्तिर्देवता आं बीजं ह्रीं शक्ति: क्रों कीलकम् । अस्यां मूर्तौ प्राणप्रतिष्ठापने विनियोग: ।। ॐ आंह्रींक्रोंयंरंलंवंशंषंसंहं हंस: सोऽहम् । देवस्य प्राणा इह प्राणा: ।।ॐ आंह्रींक्रोंयंरंलंवंशंषंसंहं हंस: सोऽहम् । देवस्य जीव इह स्थित: ।। ॐ आंह्रींक्रोंयंरंलंवंशंषंसंहं हंस: सोऽहम् । देवस्य सर्वेन्द्रियाणि ।। ॐ आंह्रींक्रोंयंरंलंवंशंषंसंहं हंस: सोऽहम् । देवस्य वाङ्मन:चक्षु:श्रोत्रजिह्वाघ्राणप्राणा इहागत्य सुखं चिरं तिष्ठन्तु स्वाहा ।।<br />(<b>टीप -</b> प्राणप्रतिष्ठेचे वरील मंत्र वेदोक्त आहेत.)<br />अस्यै प्राणा: प्रतिष्ठन्तु अस्यै प्राणा: क्षरन्तु च । अस्यै देवत्वमर्चायै मामहेति च कश्चन ।।<br />नंतर `परमात्मने नम: ।' असे १५ वेळा म्हणावे.<br /><b>ध्यान :</b> हात जोडून नमस्काराची मुद्रा करावी.<br /></p><div align="center"><a target="_blank" href="http://www.sanatan.org/marathi/dainik/images/20090821/shlok2.jpg" style="font-size: 10pt; color: rgb(0, 0, 0); text-decoration: none; "><img src="http://www.sanatan.org/marathi/dainik/images/20090821/shlok2.jpg" width="450" border="1" style="border-top-style: none; border-right-style: none; border-bottom-style: none; border-left-style: none; border-width: initial; border-color: initial; " /><br /><b></b></a></div><p style="font-size: 10pt; color: rgb(0, 0, 0); padding-bottom: 1px; padding-top: 1px; text-align: left; line-height: 19px; "><br />(<b>टीप -</b> हा मंत्र वेदोक्त आहे. )<br />एकदंतं शूर्पकर्णं गजवक्त्रं चतुर्भुजम् । पाशांकुशधरं देवं<br />ध्यायेत् सिद्धिविनायकम् ।। उमामहेश्वरसहितश्रीसिद्धिविनायकाय<br />नम: । ध्यायामि ।।<br /><b>अर्थ :</b> ज्याच्या मुखकमलात एकच दात आहे, कान सुपासारखे मोठे रुंद आहेत, तोंड हत्तीचे आहे, चार हात आहेत, अशा प्रकारे हातांमध्ये अंकुश आणि पाश धारण करणार्या भगवान सिद्धिविनायकदेवाचे मी ध्यान (चिंतन) करतो.<br /><b>१.आवाहन :</b> उजव्या हातात अक्षता घेऊन `आवाहयामि' म्हणतांना महादेव, गौरी आणि सिद्धिविनायक यांच्या चरणी वहा. (अक्षता वहातांना मध्यमा, अनामिका आणि अंगठा एकत्र करून वहाव्यात.)<br />आवाहयामि विघ्नेश सुरराजार्चितेश्वर । अनाथनाथ सर्वज्ञ पूजार्थं गणनायक ।।<br />उमामहेश्वरसहितश्रीसिद्धिविनायकाय नम: । आवाहयामि ।।<br /><b>अर्थ :</b> हे विघ्नेशा, देवगणांनी पूजलेल्या, अनाथांच्या नाथा, सर्वज्ञ गणनायका मी पूजेसाठी तुझे आवाहन करतो.<br /><b>२. आसन :</b> उजव्या हातात अक्षता घेऊन `समर्पयामि' म्हणतांना देवांच्या चरणी वहा.<br />विचित्ररत्नरचितं दिव्यास्तरणसंयुतम् । स्वर्णसिंहासनं चारु गृहाण सुरपूजित उमामहेश्वरसहितश्रीसिद्धिविनायकाय नम: । आसनार्थे अक्षतां समर्पयामि ।।<br /><b>३. पाद्य :</b> उजव्या हाताने पळीभर पाणी घ्या आणि `समर्पयामि' म्हणतांना ते पाणी महादेव, गौरी अन् सिद्धिविनायक यांच्या चरणांवर प्रोक्षण करा.<br />सर्वतीर्थसमुद्भूतं पाद्यं गंधादिभिर्युतम् । विघ्नराज गृहाणेदंभगवन्भक्तवत्सल ।। उमामहेश्वरसहितश्रीसिद्धिविनायकाय नम: । पाद्यं समर्पयामि ।।<br /><b>४. अर्घ्य :</b> डाव्या हाताने पळीभर पाणी घ्या. त्या पाण्यात गंध, फूल आणि अक्षता घाला. उजव्या हातात दूर्वा घेऊन `समर्पयामि' म्हणतांना ते पाणी महादेव, गौरी आणि सिद्धिविनायक यांच्या चरणांवर प्रोक्षण करा.<br /><br />अर्घ्यं च फलसंयुक्तं गंधपुष्पाक्षतैर्युतम् । गणाध्यक्ष नमस्तेऽस्तु गृहाण करुणानिधे ।। उमामहेश्वरसहितश्रीसिद्धिविनायकाय नम: । अर्घ्यं समर्पयामि ।।<br /><br /><b>५.आचमन :</b> डाव्या हातात पळीभर पाणी आणि उजव्या हातात दूर्वा घ्या. नंतर `समर्पयामि' म्हणतांना ते पाणी महादेव, गौरी आणि गणपती यांच्या चरणांवर प्रोक्षण करा.<br />विनायक नमस्तुभ्यं त्रिदशैरभिवन्दितम् । गंगोदकेन देवेश शीघ्रमाचमनं कुरु ।।<br /><b>अर्थ :</b> हे विनायका, देवांनीही अभिवादन केलेल्या देवेशा, या गंगेच्या पाण्याचा आचमनार्थ तू स्वीकार कर.<br />उमामहेश्वरसहितश्रीसिद्धिविनायकाय नम: । आचमनीयं समर्पयामि ।।<br /><br /><b>६. स्नान :</b> पळीभर पाणी घ्या. मग उजव्या हातात दूर्वा घेऊन `समर्पयामि' म्हणतांना ते पाणी महादेव, गौरी अन् सिद्धिविनायक यांच्या चरणांवर प्रोक्षण करा.<br />गंगासरस्वतीरेवापयोष्णीयमुनाजलै: । स्नापितोऽसि मया देव तथा शांतिं कुरुष्व मे ।। उमामहेश्वरसहितश्रीसिद्धिविनायकाय नम: । स्नानं समर्पयामि ।।<br /><b>अर्थ :</b> गंगा, सरस्वती, रेवा, पयोष्णी आणि यमुना या नद्यांच्या पाण्याने मी तुला स्नान घालत आहे. हे देवा, मला शांती प्रदान कर.<br /><b>६ अ. पंचामृत स्नान :</b> पुढीलप्रमाणे दूध, दही, तूप, मध आणि साखर यांचे स्नान घालावे. उजव्या हातात दूर्वा घेऊन `समर्पयामि' म्हणतांना महादेव, गौरी आणि सिद्धिविनायक यांच्या चरणांवर दूध प्रोक्षण करावे. नंतर शुद्धोदक प्रोक्षण करावे. अशा प्रकारे उर्वरित उपचारांनी देवाला स्नान घालावे.<br />उमामहेश्वरसहितश्रीसिद्धिविनायकाय नम: । पयस्नानं समर्पयामि । तदन्ते शुद्धोदकस्नानं समर्पयामि ।। पुढील प्रत्येक स्नानानंतर शुद्धोदकाचा वरील मंत्र म्हणून देवांच्या चरणी पाणी प्रोक्षण करावे. उमामहेश्वरसहितश्रीसिद्धिविनायकाय नम: । दधिस्नानं समर्पयामि ।। उमामहेश्वरसहितश्रीसिद्धिविनायकाय नम: । घृतस्नानं समर्पयामि ।। उमामहेश्वरसहितश्रीसिद्धिविनायकाय नम: । मधुस्नानं समर्पयामि ।।<br />उमामहेश्वरसहितश्रीसिद्धिविनायकाय नम: । दीपं गृहाण देवेश त्रैलोक्यतिमिरापह ।।भक्त्या दीपं प्रयच्छामि देवाय परमात्मने ।<br />त्राहि मां निरयाद् घोराद् दीपोऽयं प्रतिगृह्यताम् ।।<br /><b>अर्थ :</b> हे त्रिभुवनातील अंधार दूर करणार्या देवेशा, मी अग्नीने संयुक्त केलेली तुपाची वात तुला अर्पण करत आहे. हे परमात्मने, हा भक्तीपूर्वक अर्पण केलेल्या या दीपाचा तू स्वीकार कर. हे भगवंता, तूच मला घोर नरकातून सोडव.<br />उमामहेश्वरसहितश्रीसिद्धिविनायकाय नम: । दीपं समर्पयामि ।। (निरांजन ओवाळावे.)<br /><b>६ आ. अभिषेक :</b> पंचपात्रामध्ये पाणी भरून घ्यावे आणि उजव्या हातात दूर्वा घ्याव्या. नंतर पळीतील पाणी देवावर प्रोक्षण करतांना श्रीगणपतिअथर्वशीर्ष किंवा संकटनाशनगणपति स्तोत्र म्हणावे.<br /><br /><b>७.वस्त्र :</b> कापसाची वस्त्रे घ्या अन् `समर्पयामि' म्हणतांना ती देवतांच्या चरणी वहा.<br />रक्तवस्त्रयुगं देव देवतार्हं सुमङ्गलम् । सर्वप्रद गृहाणेदं लंबोदर हरात्मज ।।<br /><b>अर्थ :</b> हे शिवसुता, लंबोदरा, देवतांसाठी सुयोग्य, सुमंगल आणि सर्व गोष्टी प्रदान करणार्या या लाल वस्त्रांच्या जोडीचा तू स्वीकार कर.<br />उमामहेश्वरसहितश्रीसिद्धिविनायकाय नम: । कार्पासनिर्मितं वस्त्रं समर्पयामि ।।<br /><br /><b>८. यज्ञोपवीत :</b> महादेव आणि सिद्धिविनायक यांना यज्ञोपवीत अर्पण करावे अन् देवीला अक्षता वहाव्यात.<br />राजतं ब्रह्मसूत्रं च कांचनस्योत्तरीयकम् । विनायक नमस्तेऽस्तु गृहाण सुरवन्दित ।। उमामहेश्वरसहितश्रीसिद्धिविनायकाय नम: । यज्ञोपवीतं समर्पयामि ।।<br /><b>अर्थ :</b> हे सुरगणपूजित विनायका, सुवर्णाचे उत्तरीय अन् रुप्याप्रमाणे लखलखित यज्ञोपवीताचा तू स्वीकार कर.<br />उमायै नम: । उपवीतार्थे अक्षतान् समर्पयामि ।।<br /><br /><b>९. चंदन :</b> देवांना अनामिकेने गंध लावावे.<br />श्रीखंडं चंदनं दिव्यं गंधाढ्यं सुमनोहरम् । विलेपनं सुरश्रेष्ठ चंदनं प्रतिगृह्यताम् । उमामहेश्वरसहितश्रीसिद्धिविनायकाय नम: । विलेपनार्थे चंदनं समर्पयामि ।<br /><b>अर्थ :</b> हे देवश्रेष्ठा, अत्यंत मनोहर, भरपूर सुगंधाने पुष्ट असणार्या दिव्य अशा श्रीखंड चंदनाच्या लेपाचा तू स्वीकार कर.<br />श्री उमायै नम: । हरिद्रां कुंकुमं समर्पयामि ।। (हळद-कुंकू वहावे.)<br />श्री उमायै नम: । श्रीसिद्धिविनायकाय नम: । सिंदूरं समर्पयामि ।। (गौरी अन् सिद्धिविनायक यांना शेंदूर वहावा.)<br /><b>१०. फुले-पत्री :</b> उपलब्ध असलेली विविध प्रकारची फुले आणि पत्री अर्पण करावी.<br /></p><div align="center"><a target="_blank" href="http://www.sanatan.org/marathi/dainik/images/20090821/shlok3.jpg" style="font-size: 10pt; color: rgb(0, 0, 0); text-decoration: none; "><img src="http://www.sanatan.org/marathi/dainik/images/20090821/shlok3.jpg" width="450" border="1" style="border-top-style: none; border-right-style: none; border-bottom-style: none; border-left-style: none; border-width: initial; border-color: initial; " /><br /><b></b></a></div><p style="font-size: 10pt; color: rgb(0, 0, 0); padding-bottom: 1px; padding-top: 1px; text-align: left; line-height: 19px; "><br /><b>अर्थ :</b> हे प्रभो, मी पूजेसाठी आणलेल्या फुलांच्या माळा, तसेच चमेली आदी सुगंधित फुले आपण घ्यावी. तसेच शेवंती, बकुळ, चाफा, उंडीणकमळे, पुंनाग, जाई, कण्हेर, आंब्याचा मोहर, बेल, तुलसी चमेली आदी फुलांनी मी तुझी पूजा करतो. हे जगदीश्वरा, तू प्रसन्न हो.<br />महादेव आणि गौरी यांना तुळस अन् बेलाचे पान वहावे.<br />श्रीउमामहेश्वराभ्यां नम: ।<br />तुलसीपत्रं बिल्वपत्रं च समर्पयामि ।।<br /><b>अंगपूजा :</b> पुढील नावांनी श्री सिद्धिविनायकाच्या चरणी किंवा देवाच्या त्या त्या अवयवांवर उजव्या हाताने मध्यमा, अनामिका आणि अंगठा एकत्र करून) अक्षता वहाव्यात.<br />श्री गणेशाय नम: । पादौ पूजयामि ।। (चरणांवर) श्री विघ्नराजाय नम: । जानुनी पूजयामि ।। (गुडघ्यांवर) श्री आखुवाहनाय नम: । ऊरू पूजयामि ।। (मांड्यांवर) श्री हेरंबाय नम: । कटिं पूजयामि ।। (कमरेवर) श्री कामारिसूनवे नम: । नाभिं पूजयामि ।। (बेंबीवर) श्री लंबोदराय नम: । उदरं पूजयामि ।। (पोटावर) श्री गौरीसुताय नम: । हृदयं पूजयामि ।। (छातीवर) श्री स्थूलकंठाय नम: । कंठं पूजयामि ।। (गळयावर) श्री स्कंदाग्रजाय नम: । स्कंधौ<br />पूजयामि ।। (खांद्यांवर) श्री पाशहस्ताय नम: । हस्तौ पूजयामि ।। (हातावर)<br />श्री गजवक्त्राय नम: । वक्त्रं पूजयामि ।। (मुखावर)<br />श्री विघ्नहर्त्रे नम: । नेत्रे पूजयामि ।। (डोळयांवर) श्री सर्वेश्वराय नम: । शिर: पूजयामि ।। (मस्तकावर) श्री गणाधिपाय नम: । सर्वांगं पूजयामि ।। (सर्वांगावर)<br />पत्रीपूजा : पुढील नावांनी देठ देवाकडे करून `समर्पयामि' असे म्हणतांना देवाच्या चरणी पत्री वहावी.<br />श्री सुमुखाय नम: । मालतीपत्रं समर्पयामि ।। (चमेलीचे पान) श्री गणाधिपाय नम: । भृंगराजपत्रं समर्पयामि ।। (माका) श्री उमापुत्राय नम: । बिल्वपत्रं समर्पयामि ।। (बेल) श्री गजाननाय नम: । श्वेतदूर्वापत्रं समर्पयामि ।। (पांढर्या दूर्वा) श्री लंबोदराय नम: । बदरीपत्रं समर्पयामि ।। (बोर)<br />श्री हरसूनवे नम: । धत्तूरपत्रं समर्पयामि ।। (धोतरा) श्री गजकर्णाय नम: । तुलसीपत्रं समर्पयामि ।। (तुळस) श्री गुहाग्रजाय नम: । अपामार्गपत्रं<br />समर्पयामि ।। (आघाडा) श्री वक्रतुंडाय नम: । शमीपत्रं समर्पयामि ।। (शमी) श्री एकदंताय नम: । केतकीपत्रं समर्पयामि ।। (केवडा) श्री विकटाय नम: । करवीरपत्रं समर्पयामि ।। (कण्हेर) श्री विनायकाय नम: । अश्मंतकपत्रं समर्पयामि ।। (आपटा) श्री कपिलाय नम: । अर्कपत्रं समर्पयामि ।। (रुई) श्री भिन्नदंताय नम: । अर्जुनपत्रं समर्पयामि ।। (अर्जुनसादडा) श्री पत्नीयुताय नम: । विष्णुक्रांतापत्रं समर्पयामि ।। (गोकर्ण) श्री बटवेनम: । दाडिमीपत्रं समर्पयामि ।। (डाळिंब) श्री सुरेशाय नम: । देवदारूपत्रं समर्पयामि ।। (देवदार) श्री भालचंद्राय नम: । मरूबकपत्रं समर्पयामि ।। (मरवा)<br />श्री हेरंबाय नम: । सिंदुवारपत्रं समर्पयामि ।। (निगडी / लिंगड) श्री शूर्पकर्णाय नम: । जातीपत्रं समर्पयामि ।। (जाई) श्री सर्वेश्वराय नम: । अगस्तिपत्रं समर्पयामि ।। (अगस्ति)<br />यानंतर श्री सिद्धिविनायकाची १०८ नावे म्हणून एकेक दूर्वा अर्पण करावी.<br /><br /><b>११. धूप :</b> उदबत्ती ओवाळावी.<br />वनस्पतिरसोद्भूतो गंधाढ्यो गंध उत्तम: ।<br />आघ्रेय: सर्वदेवानां धूपोऽयं प्रतिगृह्यताम् ।।<br /><b>अर्थ :</b> वनस्पतींच्या रसांतून उत्पन्न झालेला, पुष्कळ सुगंधाने युक्त असलेला, सर्व देवतांनी सुवास घेण्याजोगा असा हा धूप मी तुला दाखवत आहे. हे देवा, तू याचा स्वीकार कर.<br />उमामहेश्वरसहितश्रीसिद्धिविनायकाय नम: ।<br />धूपं समर्पयामि ।।<br /><br /><b>१२. दीप </b><br />आज्यं च वर्तिसंयुक्तं वह्िनना योजितं मया ।<br />दीपं गृहाण देवेश त्रैलोक्यतिमिरापह ।।<br />भक्त्या दीपं प्रयच्छामि देवाय परमात्मने ।<br />त्राहि मां निरयाद् घोराद् दीपोऽयं प्रतिगृह्यताम् ।।<br /><b>अर्थ :</b> हे त्रिभुवनातील अंधार दूर करणार्या देवेशा, मी अग्नीने संयुक्त केलेली तुपाची वात तुला अर्पण करत आहे. हे परमात्मने, हा भक्तीपूर्वक अर्पण केलेल्या या दीपाचा तू स्वीकार कर. हे भगवंता, तूच मला घोर नरकातून सोडव.<br />उमामहेश्वरसहितश्रीसिद्धिविनायकाय नम: ।<br />दीपं समर्पयामि ।। (निरांजन ओवाळावे.)<br /><br /><b>१३. नैवेद्य :</b> उजव्या हातात तुळशीपत्र / बेलाचे पान / दूर्वा घेऊन त्याच्यावर पाणी घालावे. ते पाणी नैवेद्यावर शिंपडून तुळस हातातच धरावी. तुळशीसह पाण्याने नैवेद्याभोवती मंडल करावे. नंतर आपला डावा हात छातीवर ठेवावा (पाठभेद : आपल्या डाव्या हाताची बोटे दोन्ही डोळयांवर ठेवावी). तसेच आपल्या उजव्या हाताच्या बोटांनी देवतेला त्या नैवेद्याचा गंध (नैवेद्य समर्पित करतांना) देतांना पुढील मंत्र म्हणावा.<br />नैवेद्यं गृह्यतां देव भक्तिं मे ह्यचलां कुरु । ईप्सितं मे वरं देहि परत्र च परां गतिम् ।। शर्कराखंडखाद्यानि दधिक्षीरघृतानि च । आहारं भक्ष्यभोज्यं च नैवेद्यं प्रतिगृह्यताम् ।।<br /><b>अर्थ :</b> हे भगवंता, या नैवेद्याचा स्वीकार करावा आणि माझी भक्ती अचल करावी. या लोकांत माझे अभीष्ट, ईप्सित पूर्ण करावे. तसेच परलोकात मला श्रेष्ठ गती प्राप्त व्हावी. खडीसाखर आदि खाद्यपदार्थ दही, दूध, तूप आदि भक्ष्य आणि भोज्य आहाररूप अशा नैवेद्याचा आपण स्वीकार करावा.<br />उमामहेश्वरसहितश्रीसिद्धिविनायकाय नम: ।<br />पुरतस्थापितमधुरनैवेद्यं निवेदयामि ।। प्राणाय नम: ।<br />अपानाय नम: । व्यानाय नम: । उदानाय नम: । समानाय नम: । ब्रह्मणे नम: ।।<br />(<b>टीप - </b>वेदोक्त पूजाविधीमध्ये `प्राणाय नम: ।' या ठिकाणी `ॐ प्राणाय स्वाहा ।' असे म्हणण्यात येते.) पूजकाने हातातील दूर्वा श्री सिद्धिविनायकाच्या चरणी वहाव्या आणि उजव्या हातावर पाणी घेऊन पुढील प्रत्येक मंत्र म्हणून ते पाणी ताम्हणात सोडावे.<br />नैवेद्यं समर्पयामि । मध्ये पानीयं समर्पयामि । उत्तरापोशनं समर्पयामि । हस्तप्रक्षालनं समर्पयामि । मुखप्रक्षालनं समर्पयामि ।।<br />फुलाला गंध लावून देवाला वहावे.<br />उमामहेश्वरसहितश्रीसिद्धिविनायकाय नम: । करोद्वर्तनार्थे चंदनं समर्पयामि ।।<br />यानंतर आरती करून कापूरारती करावी.<br /><b>पाठभेद :</b> शास्त्रात आरतीनंतर `नमस्कार, प्रदक्षिणा आणि मंत्रपुष्प' हा क्रम सांगितला असला, तरी सध्या बर्याच ठिकाणी आरतीनंतर `मंत्रपुष्प, प्रदक्षिणा आणि नमस्कार' या क्रमाने उपचार केले जातात.<br /><br /><b>१४. नमस्कार :</b> नंतर पुढील श्लोक म्हणून देवाला पूर्ण शरणागत भावाने साष्टांग नमस्कार घालावा.<br />नम: सर्वहितार्थाय जगदाधारहेतवे । साष्टांगोऽयं प्रणामस्ते प्रयत्नेन मया कृत: ।। नमोऽस्त्वनंताय सहस्रमूर्तये सहस्रपादाक्षिशिरोरुबाहवे ।।<br />सहस्रनाम्ने पुरुषाय शाश्वते सहस्रकोटीयुगधारिणे नम: ।।<br />अर्थ : सर्व जगाचा आधार आणि कारण असलेल्या, सर्वांचे हित करणार्या देवा, मी तुला साष्टांग प्रणाम करतो. सहस्र शरीरे, पाद (पाय), नेत्र, शिर, मांड्या आणि बाहू असलेल्या, सहस्र नावे असलेल्या, सहस्रकोटी युगांना धारण करणार्या, शाश्वत अन् अनंत अशा महापुरुषाला माझा नमस्कार असो.<br />उमामहेश्वरसहितश्रीसिद्धिविनायकाय नम: । नमस्कारान् समर्पयामि ।।<br /><br /><b>१५. प्रदक्षिणा :</b> नमस्काराच्या मुद्रेत छातीजवळ दोन्ही हात जोडावे आणि घड्याळाच्या काट्याच्या दिशेने स्वत:च्या भोवती गोल फिरून पुढील मंत्र म्हणतांना प्रदक्षिणा घालावी.<br />यानि कानि च पापानि जन्मांतरकृतानि च ।<br />तानि तानि विनश्यन्ति प्रदक्षिणपदे पदे ।।<br />अन्यथा शरणं नास्ति त्वमेव शरणं मम् ।<br />तस्मात्कारुण्यभावेन रक्ष माम् परमेश्वर ।।<br /><b>अर्थ :</b> आतापर्यंत जन्मोजन्मी माझ्याकडून घडलेली पापे, मी तुला प्रदक्षिणा घालतांना पडत असलेल्या पावलागणिक नष्ट होत आहेत. हे देवा, तुझ्याविना मला कोणीही त्राता नाही, तूच माझा आधार आहेस. म्हणून हे भगवंता, करुणामय दृष्टीने माझे रक्षण कर, हीच तुझ्या चरणी प्रार्थना आहे.<br />उमामहेश्वरसहितश्रीसिद्धिविनायकाय नम: ।<br />प्रदक्षिणां समर्पयामि ।।<br />दूर्वायुग्मसमर्पण<br />(<b>पाठभेद :</b> काही ठिकाणी नैवेद्यानंतर दूर्वायुग्म वहातात.)<br />दूर्वांचे देठ देवाकडे आणि अग्र आपल्याकडे करून पुढील प्रत्येक नावांनी दोन दूर्वा एकत्र करून देवाच्या चरणी वहाव्यात, उदा. श्री गणाधिपाय नम: । दूर्वायुग्मं समर्पयामि ।। याप्रमाणे प्रत्येक नाममंत्र उच्चारल्यावर `दूर्वायुग्मं समर्पयामि ।' असे म्हणावे.<br />श्री गणाधिपाय नम: । श्री उमापुत्राय नम: । श्री अघनाशनाय नम: । श्री एकदंताय नम: । श्री इभवक्त्राय नम: । श्री मूषकवाहनाय नम: ।<br />श्री विनायकाय नम: । श्री ईशपुत्राय नम: । श्री सर्वसिद्धिप्रदायकाय नम: । श्री कुमारगुरवे नम: ।।<br /><br />नंतर पुढील श्लोक म्हणून देवाच्या चरणी एकविसावी दूर्वा वहावी.<br />गणाधिप नमस्तेऽस्तु उमापुत्राघनाशन ।<br />एकदंतेभवक्त्रेति तथा मूषकवाहन ।।<br />विनायकेशपुत्रेति सर्वसिद्धिप्रदायक ।<br />कुमारगुरवे तुभ्यं पूजयामि प्रयत्नत: ।।<br />श्री सिद्धिविनायकाय नम: । दूर्वामेकां समर्पयामि ।।<br /><br /><b>१६. मंत्रपुष्प आणि प्रार्थना </b><br />कायेन वाचा मनसेन्द्रियैर्वा बुद्ध्यात्मना वा प्रकृतिस्वभावात् । करोमि यद्यत् सकलं परस्मै नारायणायेति समर्पयेत्तत् ।।<br />अर्थ : हे देवा, पूजा करतांना माझ्याकडून काया-वाचा-मन-बुद्धीने काही चुका झाल्या असल्यास मला क्षमा करावी आणि पूजा परिपूर्ण करून घ्यावी.<br />अनेन देशकालाद्यनुसारत: कृतपूजनेन उमामहेश्वरसहितश्रीसिद्धिविनायकदेवता<br />प्रीयताम् ।। (हातावर पाणी घेऊन ताम्हणात सोडणे.)<br />प्रीतो भवतु । तत्सद्ब्रह्माऽर्पणमस्तु ।।<br /><b>पाठभेद :</b> शास्त्रात `नमस्कार, प्रदक्षिणा आणि मंत्रपुष्प' हा क्रम सांगितला असला, तरी सध्या बर्याच ठिकाणी `मंत्रपुष्प, प्रदक्षिणा आणि नमस्कार' या क्रमाने उपचार केले जातात.<br /><b>मोदक वायनदान मंत्र : </b>पुढील मंत्र म्हणून ब्राह्मणाला मोदकाचे वायनदान द्यावे.<br />विनायक नमस्तुभ्यं सततं मोदकप्रिय ।<br />अविघ्नं कुरु मे देव सर्वकार्येषु सर्वदा ।।<br />दशानां मोदकानां च दक्षिणाफलसंयुतम् ।<br />विप्राय तव तुष्ट्यर्थं वायनं प्रददाम्यहम् ।।<br />यानंतर आचमन करून `विष्णवे नमो विष्णवे नमो विष्णवे नम: ।' असे म्हणावे.<br /><b>मूर्तीविसर्जनाचा मंत्र :</b> पुढील मंत्र मूर्तीचे विसर्जन करण्यापूर्वी म्हणावा.यान्तु देवगणा: सर्वे पूजामादाय पार्थिवात् ।इष्टकामप्रसिद्ध्यर्थं पुनरागमनाय च ।।<br /><b>अर्थ :</b> पार्थिव (मातीच्या) मूर्तीची मी आजपर्यंत केलेली पूजा सर्व देवगणांनी स्वीकारावी आणि ईप्सित कार्याच्या सिद्धीसाठी अन् पुन्हा येण्यासाठी आता प्रस्थान करावे.<br /><br />श्री महागणपतिपूजन केलेल्या नारळावर, तसेच उमामहेश्वर आणि श्री सिद्धिविनायक यांच्यावर अक्षता वाहून मूर्ती स्थानापासून थोडी हलवावी. त्यानंतर जलाशयात तिचे विसर्जन करावे.<br />(संदर्भ : सनातनचा ग्रंथ `गणेश पूजाविधी')</p><div><span class="Apple-style-span" style="font-size:100%;"><span class="Apple-style-span" style="font-size: 13px; line-height: 19px;"><br /></span></span></div></span>Unknownnoreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-7209986744126224407.post-39804799121138679792009-08-01T21:59:00.000-07:002009-08-01T22:06:55.622-07:00रक्षाबंधनामागील उद्देश, अर्थ व कारण तसेच रक्षाबंधनामागील शास्त्र व राख्यांचे महत्त्व<div style="PADDING-RIGHT: 10px; PADDING-LEFT: 10px; FLOAT: left; PADDING-BOTTOM: 5px"><br /><h2><span class="Apple-style-span" style="font-size: 16px; "><img height="248" alt="raksha_bandhan_kruti01" src="http://www.hindujagruti.org/hinduism/festivals/raksha-bandhan/images/raksha_kruti01.jpg" width="360" /></span></h2><div><br /></div><div><br /></div><div><br /></div></div><p><b><span class="Apple-style-span" style="font-weight: normal;"><br /></span></b></p><p><b>१. उद्देश</b><br />`रक्षाबंधन' हा भारतीय संस्कृतीतील अतिशय महत्त्वाचा सण मानला जातो. या दिवशी बहीण भावाला तिचे रक्षण करण्यासाठी अतूट बंधनात बांधते. - श्री गणेश (श्री. भरत मिरजे यांच्या माध्यमातून, १६.८.२००५, सकाळी ७.३०)<br /><br /><b>२. अर्थ व कारण</b><br /><b>२ अ. </b>`बहिणीचे जन्मोजन्मी रक्षण करणार आहे', हे सांगून त्याचे वचन म्हणून भाऊ बहिणीकडून धागा बांधून घेतो व त्याला वचनबद्ध करण्यासाठी बहीण धागा बांधते.<br />`बहीण व भाऊ यांनी नात्याच्या बंधनात रहावे' यासाठी हा दिवस इतिहास कालापासून प्रचलीत आहे.<br /><br /><b>२ आ.</b> राखी हे बहीण व भाऊ यांच्या पवित्र बंधनाचे एक प्रतीक आहे.<br /><br /><b>२ इ.</b> जसे बहिणीच्या रक्षणार्थ भाऊ धागा बांधून घेऊन वचनबद्ध होतो, तसे बहीणही भावाचे रक्षण व्हावे, म्हणून ईश्वराच्या चरणी विनवणी करते.<br /><br /><b>२ ई.</b> बहिणीचा भक्तिभाव, तिची ईश्वराप्रतीची तळमळ व तिच्यावर असलेली गुरुकृपा जितकी अधिक, तितका तिने भावासाठी मारलेल्या हाकेवर परिणाम होऊन भावाची अधिक प्रमाणात प्रगती होते.<br /><br /><b>२ उ.</b> बहिणीच्या पातळीप्रमाणे भावाला ५ तासापर्यंत होणारा फायदा<br /></p> <table id="table1" width="300" border="1"> <tbody> <tr> <td><b><span lang="mr"><span style="font-size:85%;">क्र.</span></span></b></td> <td><b><span style="font-size:85%;">बहिणीच</span><span style="font-size:85%;">ी पातळी<br />(टक्के)</span></b></td> <td><b><span style="font-size:85%;">भावाल</span><span style="font-size:85%;">ा होणारा फायदा<br />(टक्के)</span></b></td></tr> <tr> <td>१. </td> <td>२५ ते ३० </td> <td>१३</td></tr> <tr> <td>२.</td> <td> ३५ ते ४५ </td> <td>१६</td></tr> <tr> <td>३.</td> <td> ४५ ते ५५ </td> <td>२५</td></tr> <tr> <td>४.</td> <td> ५५ ते ७० </td> <td>५०</td></tr> <tr> <td>५.</td> <td> ७० ते ९० </td> <td>८०</td></tr> <tr> <td>६.</td> <td> ९० ते १०० </td> <td>१००</td></tr> <tr> <td colspan="3">- श्रीकृष्ण (सौ. प्रार्थना बुवा यांच्या माध्यमातून, १२.८.२००५, रात्री १.०५ )</td></tr></tbody></table> <p><b>३. रक्षाबंधनामागील शास्त्र काय ?</b><br />(यमलहरींमुळे व पृथ्वीकणांमुळे संयोगाने पृथ्वीवर निर्माण होणार्या आच्छादनाचा, म्हणजे रक्षेचा आसुरी शक्तींना उपयोग होऊ नये, म्हणून त्यांचे स्त्री-शक्तीने पुरुषतत्त्वाच्या माध्यमातून केलेले बंधन म्हणजे रक्षाबंधन)<br /><br />या दिवशी ब्रह्मांडात कार्यरत असणार्या यमलहरींच्या गतिमानतेतून निर्माण होणार्या घर्षणात्मक ऊर्जेतून वायुमंडलात प्रक्षेपित होणार्या तेजकणांना पृथ्वीकणांच्या संयोगाने ज्या वेळी जडत्त्व प्राप्त होते, त्या वेळी हे कण भूमीवर आपले आच्छादन तयार करतात. यालाच `रक्षा' असे संबोधले जाते. बलिराजा हा या रक्षेतून प्रक्षेपित होणार्या रज-तमात्मक लहरींचा आवश्यकतेप्रमाणे आसुरी शक्तींच्या पोषणासाठी उपयोग करून घेतो; म्हणून या दिवशी भूमीला आवाहन करून तिच्या साहाय्याने बलीला बंधन घालण्याचे प्रतीक म्हणून स्त्री-शक्ती कार्यमान पुरुषाला राखी बांधते, म्हणजेच रक्षारूपी कणांना ताब्यात ठेवून वायुमंडलाचे रक्षण करण्यासाठी विनवते. सर्वसमावेशक अशा तांदुळाच्या कणांचा समुच्चय हा राखीचे प्रतीक म्हणून कार्यमान पुरुषाच्या हातात बंधन म्हणून बांधला जातो. - एक विद्वान (सौ. अंजली गाडगीळ यांच्या माध्यमातून १८.८.२००५, सकाळी ९.३३)<br /><br /><b>तांदुळाच्या कणांचा समुच्चय राखी म्हणून रेशमी धाग्याने बांधण्याची पद्धत का आहे ?</b><br />(सर्वसमावेशकतेचे प्रतीक असलेले तांदूळ व सात्त्विक लहरींचे गतिमान वहन करणार्या रेशमी धाग्याने तयार केलेली राखी बांधल्यावर बहिणीतील शक्तीलहरी तांदुळाच्या माध्यमातून भावाकडे संक्रमित झाल्याने त्याची सूर्यनाडी कार्यरत होऊन त्याच्यातील शिवतत्त्व जागृत होणे व वायुमंडलातील रज-तमकणांचे विघटन होणे) तांदूळ हे सर्वसमावेशकतेचे प्रतीक, म्हणजेच ते सर्वांना आपल्यात सामावून घेणारे, तसेच ते सर्व लहरींचे उत्तम आदान-प्रदान करणारे आहे. तांदुळाचा समुच्चय पांढर्या वसनात बांधून तो रेशमाच्या धाग्याने शिवरूपी जिवाच्या उजव्या हातात बांधणे, म्हणजे एक प्रकारे सात्त्विक रेशमी बंधन तयार करणे. रेशमी धागा सात्त्विक लहरींचे गतिमान वहन करण्यात अग्रेसर आहे. कृतीच्या स्तरावर प्रत्यक्ष कर्म घडण्यासाठी हे रेशमी बंधन प्रत्यक्ष तयार केले जाते. राखी बांधणार्या जिवातील शक्तीलहरी तांदुळाच्या माध्यमातून शिवरूपी जिवाकडे संक्रमित झाल्याने त्याची सूर्यनाडी कार्यरत होऊन त्यातील शिवतत्त्व जागृत होते. तांदुळाच्या कणांच्या माध्यमातून शिवातील क्रियाशक्ती कार्यरत होऊन वायुमंडलात कार्यलहरींचे गतिमान प्रक्षेपण करून वायुमंडलातील रज-तमकणांचे विघटन करते. अशा तर्हेने रक्षाबंधनाचा मूळ उद्देश शिव व शक्ती यांच्या संयोगाने साध्य करून या दिवसाचा फायदा मिळवणे मानवजातीच्या दृष्टीने जास्त इष्ट ठरते. - एक विद्वान (१८.८.२००५, दुपारी १२.३६)<br /><br /><b>४. राख्या कशा असाव्यात ?</b><br />राख्यांमधील लहरींचा बहीण व भाऊ या दोघांना फायदा होतो. त्यामुळे दिखाऊ राख्या घेण्यापेक्षा ईश्वरीतत्त्व टिकवून ठेवणार्या राख्या घेतल्या पाहिजेत, अन्यथा त्या राख्यांमधील त्रिगुणांचा जिवांवर परिणाम होऊन त्यांची तशी वृत्ती बनण्यास मदत ठरते.<br />- श्रीकृष्ण (सौ. प्रार्थना बुवा यांच्या माध्यमातून, १२.८.२००५, रात्री १.०५ )<br /><br /><b>५. सनातनने तयार केलेल्या राख्यांचे महत्त्व<br /></b><br /><img src="http://sanatan.org/marathi/dainik/visheshank/shravan_pournima/rakshabandhan/images/06_tab.jpg" /> </p><p>सनातनने तयार केलेल्या राखीतून मिळणार्या लहरींमुळे भावाला होणारा वाईट शक्तींचा त्रास ५ तासापर्यंत २ (१५ *) टक्के व बहिणीचा त्रास २ (१० *) टक्के कमी होतो.<br /><br />राखीतील प्रेमभाव वातावरणात प्रक्षेपित झाल्याने जिवाला त्याच्या भावानुसार फायदा होतो व त्याचा भक्तिभाव वाढण्यास मदत होते. राखीतील चैतन्यामुळे जिवात असणार्या षड्रिपूंचे प्रमाण ५ तासापर्यंत २ (२५ *) टक्क्यांनी कमी होते. - श्रीकृष्ण (सौ. प्रार्थना बुवा यांच्या माध्यमातून, १२.८.२००५, रात्री १.०५ )<br />(याबाबतची अधिक माहिती `सनातन' राखीची उत्पत्ती' या मुद्द्यात दिली आहे.) </p> <p><b>६. राख्यांच्या व्यष्टी व समष्टी स्वरूपात केलेल्या प्रसारामुळे आनंदाच्या लहरी निर्माण होणे आणि त्याचा फायदा पुढे ७ दिवस होणे</b><br />सनातनने तयार केलेल्या राख्यांच्या व्यष्टी व समष्टी स्वरूपात केलेल्या प्रसाराचा साधकाला अधिक प्रमाणात फायदा होतो. त्यामुळे वातावरणातील दाब कमी होऊन आनंदाच्या लहरी निर्माण होतात व जिवाला रक्षाबंधनाच्या दिवसापासून पुढे ७ दिवस त्याचा फायदा होतो. - श्रीकृष्ण (सौ. प्रार्थना बुवा यांच्या माध्यमातून, २.८.२००५, रात्री १.०५ )<br /><br /><b>७. पाटाच्या भोवती रांगोळी काढण्याचा उद्देश</b><br />राखी बांधतांना भावाला बसण्यासाठी ठेवलेल्या पाटाच्या भोवती सात्त्विक रांगोळी काढावी. अशा सात्त्विक रांगोळीतून सात्त्विक स्पंदने प्रक्षेपित होतात. त्यामुळे तेथील वातावरण सात्त्विक बनते. सात्त्विक रांगोळीत ईश्वराकडून मिळणारी सात्त्विक शक्ती १० (२५ ते ३० *) टक्के ग्रहण केली जाते व ती जिवांना मिळते. त्यामुळे वाईट शक्तींच्या त्रासाची तीव्रता कमी होण्यास मदत होते. - श्री गणेश (श्री. भरत मिरजे यांच्या माध्यमातून, १६.८.२००५, सकाळी ७.३०)<br /><br /><b>८. तुपाच्या निरांजनाने ओवाळणे</b><br />राखी बांधल्यावर भावाला तुपाच्या निरांजनाने ओवाळतात. तुपाच्या निरांजनाने ओवाळतांना त्यातून तेज प्रक्षेपित होते. त्यामुळे भावातील तेजतत्त्व वाढायला मदत होते. तुपाच्या ज्योतीत ईश्वराकडून येणारी शक्ती ग्रहण करण्याची क्षमता असते. त्या ज्योतीत १० (५० ते ६० * ) टक्के ईश्वरी चैतन्य कार्यरत असते. (तेलाच्या ज्योतीत ३ (१० ते २० *) टक्के ईश्वरी चैतन्य कार्यरत असते. तेलाच्या ज्योतीमुळे रजोगुण वाढायला मदत होते.) तुपाची ज्योत शांतपणे तेवत रहाते. त्यामुळे भावात शांतपणे विचार करण्याची बुद्धी वाढण्यास मदत होते. - श्री गणेश (श्री. भरत मिरजे यांच्या माध्यमातून, १६.८.२००५, सकाळी ७.३०)<br /><br /><b>९. ओवाळायच्या ताटात मौल्यवान वस्तू न ठेवण्याचे कारण<br /></b>ओवाळायच्या ताटात पैसे अगर मौल्यवान वस्तू ठेवू नयेत. ताटात अशा प्रकारच्या वस्तू ठेवल्याने बहिणीत त्या विषयी अपेक्षा निर्माण होऊन तो संस्कार वाढतो. त्यामुळे तिच्यात रज-तमाच्या संस्कारांचे प्रमाण वाढत जाऊन भाऊ-बहिणीत कलह निर्माण होऊन तिच्यातील प्रेम कमी होते. - श्री गणेश (श्री. भरत मिरजे यांच्या माध्यमातून, १६.८.२००५, सकाळी ७.३०)<br /><br /><b>१०. बहिणीने भावाला राखी बांधतांना द्रौपदीप्रमाणे भाव ठेवावा<br /></b>माझ्या बोटातून वाहणार्या रक्तप्रवाहाला थांबविण्यासाठी द्रौपदीने तिच्या साडीचा पदर फाडून माझ्या बोटाला बांधला. बहीण भावाला होणारा त्रास कदापी सहन करू शकत नाही. त्याच्यावर आलेले संकट दूर करण्यासाठी ती काहीही करू शकते. राखी पौर्णिमेच्या दिवशी प्रत्येक बहिणीने भावाला राखी बांधतांना हाच भाव ठेवला पाहिजे. - श्रीकृष्ण (सौ. प्रार्थना बुवा यांच्या माध्यमातून, १२.८.२००५, रात्री १.०५ )<br /><br /><b>११. रक्षाबंधनाच्या दिवशी बहिणीने कोणतीही अपेक्षा न बाळगता राखी बांधण्याचे महत्त्व<br /></b>रक्षाबंधनाच्या दिवशी बहिणीने भावाकडून वस्तूच्या रूपात कोणतीही अपेक्षा मनात बाळगल्यास ती त्या दिवशी मिळणार्या आध्यात्मिक फायद्यापासून वंचित रहाते. हा दिवस आध्यात्मिकदृष्ट्या देवाण-घेवाण हिशोब कमी करण्यासाठी असतो. अपेक्षा ठेवून वस्तूची प्राप्ती केल्यास देवाण-घेवाण हिशोब ३ पटीने वाढतात.<br /><br /><b>११ अ.</b> अपेक्षेमुळे वातावरणातील प्रेमभाव व आनंद यांच्या लहरींचा फायदा करून घेता येत नाही.<br /><b>११ आ. </b>आध्यात्मिकदृष्ट्या १२ टक्के नुकसान होते. त्यामुळे प्रत्येक बहिणीने आपल्या भावास नि:स्वार्थीपणाने राखी बांधल्यास व त्याचे आशीर्वाद घेतल्यास देवाण-घेवाण हिशोब कमी होण्याचे प्रमाण वाढते.<br />- श्रीकृष्ण (सौ. प्रार्थना बुवा यांच्या माध्यमातून, १२.८.२००५, रात्री १.०५ )<br /><br /><b>१२. रक्षाबंधनाच्या दिवशी ओवाळणी देण्याचे महत्त्व<br /></b>रक्षाबंधनाच्या दिवशी प्रत्येक भाऊ आपल्या बहिणीस ओवाळणीच्या रूपात भेटवस्तू देत असतो. त्याची स्थूल व सूक्ष्म कारणे पुढीलप्रमाणे आहेत.<br /><br /><b>१२ अ. </b>एकमेकांकडे असणार्या स्थूल गोष्टींमुळे एकमेकांची सातत्याने आठवण रहाते.<br /><b>१२ आ.</b> देवाण-घेवाण हिशोब एका टक्क्याने कमी होतात.<br /><b>१२ इ. </b>भावाप्रती बहिणीच्या सातत्याने असणार्या मायेचे मोल भाऊ करू शकत नाही; पण काही प्रमाणात प्रेमाने प्रेम देऊन ते कमी करू शकतो. हे स्थूल माध्यमाद्वारे करण्याचा तो प्रयत्न करतो<br /><b>१२ ई. </b>ओवाळणी देतांना भावाच्या मनात असणार्या ईश्वराप्रतीच्या भावाचा बहिणीवर परिणाम होत असतो. त्यामुळे भावाला ओवाळणी न मागता त्याने स्वेच्छेने दिल्यास ती स्वीकारावी, अन्यथा ती टाळणे हेच सोयीस्कर व उपयुक्त ठरते. - श्रीकृष्ण (सौ. प्रार्थना बुवा यांच्या माध्यमातून, १२.८.२००५, रात्री १.०५ )<br /><br /><b>१३. भावाने सात्त्विक ओवाळणी देण्याचे महत्त्व</b><br /><b><br />१३ अ.</b> सात्त्विक वस्तूंचा जिवांवर व्यावहारिक परिणाम होत नाही.<br /><b>१३ आ.</b> सात्त्विक वस्तू देणार्या जिवाला २० टक्के व घेणार्या जिवाला १८ टक्के लाभ होतो.<br /><b>१३ इ.</b> सात्त्विक कृती केल्याने देवाण-घेवाण हिशोब कमी होऊन त्यातून नवीन देवाण-घेवाण हिशोब निर्माण होत नाही.<br />त्यामुळे साधकबंधूंनो, सात्त्विक ओवाळणी देऊन भगिनींच्या कर्मबंधनातून मुक्त व्हा. - श्रीकृष्ण (सौ. प्रार्थना बुवा यांच्या माध्यमातून, १२.८.२००५, रात्री १.०५ )<br /><br /><b>१४. पुढील काळात प्रत्येक जिवाने करावयाचे प्रयत्न<br /><br />१४ अ.</b> या दिवसाची आठवण ठेवून बहीण-भावाचे बंधन अतूट ठेवण्याचा प्रयत्न करणे<br /><b>१४ आ.</b> समाजातील इतर जिवांशी अतूट बंधन ठेवण्याचा प्रयत्न करणे<br /><b>१४ इ.</b> ईश्वरावरील श्रद्धा वाढवण्याचा प्रयत्न करणे<br /><br /><b>१५. देव व गुरु यांना करावयाची प्रार्थना</b><br />प्रत्येक भावाने `बहिणीच्या रक्षणाबरोबरच समाज, राष्ट्र व धर्म यांच्या रक्षणासाठी माझ्याकडून प्रयत्न होऊ देत', अशी प्रार्थना करावी. - श्री गणेश (श्री. भरत मिरजे यांच्या माध्यमातून, १६.८.२००५, सकाळी ७.३०)<br /><br /><b>( * वाईट शक्तीने सांगितलेली चुकीची माहिती)</b><br /><br /></p><p><span class="Apple-style-span" style="-webkit-border-horizontal-spacing: 2px; -webkit-border-vertical-spacing: 2px; "><a href="http://sanatan.org/marathi/dainik/visheshank/shravan_pournima/rakshabandhan/rakshabandhan.htm#6"></a></span></p><a href="http://sanatan.org/marathi/dainik/visheshank/shravan_pournima/rakshabandhan/rakshabandhan.htm#6"><h2 style="text-align: left; ">अधिक माहिती वाचा</h2></a><p></p><p></p><h1><u><span style="color:#ff0000;">श्रावण पौर्णिमा विशेष - रक्षाबंधन</span></u></h1><br /><table width="400" align="center"> <tbody> <tr> <td> <h2>अनुक्रमणिका</h2> <ul> <li type="square"><a href="http://sanatan.org/marathi/dainik/visheshank/shravan_pournima/rakshabandhan/rakshabandhan.htm#link"> <h2 style="TEXT-ALIGN: left">१. प्रस्तावना</h2></a> </li><li type="square"><a href="http://sanatan.org/marathi/dainik/visheshank/shravan_pournima/rakshabandhan/rakshabandhan.htm#link1"> <h2 style="TEXT-ALIGN: left">२. रक्षाबंधनामागील उद्देश, अर्थ व कारण तसेच रक्षाबंधनामागील शास्त्र व राख्यांचे महत्त्व</h2></a> <p>१. उद्देश<br />२. अर्थ व कारण<br />३. रक्षाबंधनामागील शास्त्र काय ? तसेच तांदुळाच्या कणांचा समुच्चय राखी म्हणून रेशमी धाग्याने बांधण्याची पद्धत का आहे ?<br />४. राख्या कशा असाव्यात ?<br />५. सनातनने तयार केलेल्या राख्यांचे महत्त्व<br />६. राख्यांच्या व्यष्टी व समष्टी स्वरूपात केलेल्या प्रसारामुळे होणारा फायदा<br />७. राखी बांधतांना पाटाच्या भोवती रांगोळी काढण्याचा उद्देश<br />८. राखी बांधल्यावर तुपाच्या निरांजनाने ओवाळणे<br />९. ओवाळायच्या ताटात मौल्यवान वस्तू न ठेवण्याचे कारण<br />१०. बहिणीने भावाला राखी बांधतांना द्रौपदीप्रमाणे भाव ठेवावा<br />११. रक्षाबंधनाच्या दिवशी बहिणीने कोणतीही अपेक्षा न बाळगता राखी बांधण्याचे महत्त्व<br />१२. रक्षाबंधनाच्या दिवशी ओवाळणी देण्याचे महत्त्व<br />१३. भावाने सात्त्विक ओवाळणी देण्याचे महत्त्व<br />१४. पुढील काळात प्रत्येक जिवाने करावयाचे प्रयत्न<br /><br /></p> </li><li type="square"><a href="http://sanatan.org/marathi/dainik/visheshank/shravan_pournima/rakshabandhan/rakshabandhan.htm#1"> <h2 style="TEXT-ALIGN: left">३. `सनातन'ची राखी</h2></a> <p>अ. `सनातन' राखीची उत्पत्ती<br />आ. `सनातन' राखीची वैशिष्ट्ये<br />इ. राखीमुळे सगुण व निर्गुण स्तरावर होणारे लाभ<br />ई. `सनातन' राखीवर वाईट शक्तींचा हल्ला होण्याचे कारण<br />उ. `सनातन' राखीच्या संदर्भात अनुभूती<br /><br /></p> </li><li type="square"><a href="http://sanatan.org/marathi/dainik/visheshank/shravan_pournima/rakshabandhan/rakshabandhan.htm#2"> <h2 style="TEXT-ALIGN: left">४. वाचकांना विनंती</h2></a> <p>अ. साधिकांनो, रक्षाबंधनाच्या दिवशी देवतांना (देवांना) राखी बांधा !<br />आ. राखी पौर्णिमेदिवशी बांधलेली राखी नंतर नामपट्टीप्रमाणे वापरा अगर विसर्जित करा !<br /><br /></p> </li><li type="square"><a href="http://sanatan.org/marathi/dainik/visheshank/shravan_pournima/rakshabandhan/rakshabandhan.htm#3"> <h2 style="TEXT-ALIGN: left">५. रक्षाबंधनाच्या सणामध्ये शिरलेले गैरप्रकार व विरोध</h2></a> <p>अ. राख्यांवर `क्रिश' व `प्रिन्स' हिंदु धर्मातील सणांच्या व्यावसायिकरणाचा कळस !<br />आ. राक्षस व भुते यांचे मुखवटे असलेल्या राख्यांची बाजारात विक्री<br />इ. राखीद्वारे हनुमानाचे विडंबन थांबवणारा बालसाधक कु. सनत<br />ई. मुसलमान युवतीची लाजिरवाणी प्रतिक्रिया<br />उ. धर्मविषयक अज्ञानामुळे भयग्रस्त होऊन फोनाफोनी करणारे हिंदू<br />ऊ. ख्रिश्चन मिशनरी शाळांचे हिंदुधर्माच्या विरोधातील कुटील कारस्थान<br />ए. हिंदु विद्यार्थ्यांचे ख्रिस्तीकरण करण्याचा नियोजनबद्ध प्रयत्न<br /><br /></p> </li><li type="square"><a href="http://sanatan.org/marathi/dainik/visheshank/shravan_pournima/rakshabandhan/rakshabandhan.htm#4"> <h2 style="TEXT-ALIGN: left">६. एक हजारापेक्षा अधिक राख्यांचे वितरण करणार्या सनातनच्या साधिका व त्यांना आलेल्या अनुभूती</h2></a> </li><li type="square"><a href="http://sanatan.org/marathi/dainik/visheshank/shravan_pournima/rakshabandhan/rakshabandhan.htm#5"> <h2 style="TEXT-ALIGN: left">७. रक्षाबंधनाच्या संदर्भातील साधकांना आलेल्या अनुभूती</h2></a> </li></ul></td></tr></tbody></table><b><span class="Apple-style-span" style="color:#FF0000;">Read In English :</span></b> <a href="http://www.hindujagruti.org/hinduism/festivals/raksha-bandhan/">http://www.hindujagruti.org/hinduism/festivals/raksha-bandhan/</a><p></p>Unknownnoreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-7209986744126224407.post-18476872488189790642009-07-24T10:40:00.000-07:002009-07-24T10:43:45.081-07:00नागपंचमीचा पूजाविधी<span class="Apple-style-span" style="font-family: 'Times New Roman'; font-size: 12px; line-height: 19px; "><h1 style="font-size: 11pt; color: rgb(0, 0, 128); margin-top: 0px; margin-right: 0px; margin-bottom: 0px; margin-left: 0px; padding-bottom: 5px; padding-top: 5px; text-align: center; "><span style="color:#FF3300;">नागपंचमीचा पूजाविधी</span></h1><div style="float: left; padding-left: 10px; padding-right: 10px; padding-bottom: 5px; "><img src="http://www.sanatan.org/marathi/dainik/visheshank/naagpanchami/images/10_Damukaka.jpg" width="100" style="border-top-style: solid; border-right-style: solid; border-bottom-style: solid; border-left-style: solid; border-width: initial; border-color: initial; border-top-width: 1px; border-right-width: 1px; border-bottom-width: 1px; border-left-width: 1px; border-top-color: rgb(0, 0, 0); border-right-color: rgb(0, 0, 0); border-bottom-color: rgb(0, 0, 0); border-left-color: rgb(0, 0, 0); " /><br /><h2 style="font-size: 10pt; color: rgb(0, 0, 128); text-align: center; ">संकलक : श्री. दामोदर<br />वझे, फोंडा, गोवा.</h2></div><p style="font-size: 10pt; color: rgb(0, 0, 0); padding-bottom: 1px; padding-top: 1px; text-align: left; line-height: 19px; "><b>पूजेची प्राथमिक तयारी</b><br />चंदनामध्ये हळद घालून भिंतीवर नाग काढावा किंवा दरवाज्याच्या दोन्ही दारांवर मातीने किंवा गाईच्या शेणाने नागपत्नीसह नागाचे चित्र काढावे किंवा कुलाचाराप्रमाणे नागपूजन करावे.<br /><br /><b>संकल्प<br /></b>सुरुवातीला आचमन करावे व देशकाल म्हणून पुढील संकल्प करावा - `मम सकुटुंबस्य सपरिवारस्य सर्वदा सर्वत: सर्पभय निवृत्ति पूर्वकं सर्प प्रसाद सिद्धिद्वारा श्री परमेश्वर प्रीत्यर्थं । श्रावण शुक्ल पंचम्यां यथामिलित उपचारै: नागपूजां करिष्ये ।'<br /><br /><b>अर्थ : </b>माझ्या कुटुंबाचे व परिवारातील सर्वांचे नेहमी व सर्व ठिकाणी सर्पापासूनच्या भयाचे निवारण व्हावे. तसेच सर्पाची (नागराजाची) कृपादृष्टी व्हावी; म्हणून श्री परमेश्वराच्या प्रीतीकरिता श्रावण शुद्ध पंचमीला नागाची पूजा करतो. नेहमीप्रमाणे कलश, घंटा, दीप यांची पूजा करावी व न्यास करावा.<br /><br /><b>नागांचे आवाहन<br /></b>उजव्या हातात अक्षता घेऊन नागांची पुढील एक एक नावे घ्यावी व तेव्हा `नम:'<br />म्हणतांना नागावर अक्षता वहाव्या.<br /><br />१. अनंताय नम: अनंतं आवाहयामि ।<br />२. वासुकये नम: वासुकिं आवाहयामि ।<br />३. शेषाय नम: शेषं आवाहयामि ।<br />४. शंखाय नम: शंखं आवाहयामि ।<br />५. पद्माय नम: पद्मं आवाहयामि ।<br />६. कंबलाय नम: कंबलं आवाहयामि ।<br />७. कर्कोटकाय नम: कर्कोटकं आवाहयामि ।<br />८. अश्वतराय नम: अश्वतरं आवाहयामि ।<br />९. धृतराष्ट्राय नम: धृतराष्ट्रं आवाहयामि ।<br />१०. शंखपालाय नम: शंखपालं आवाहयामि ।<br />११. तक्षकाय नम: तक्षकं आवाहयामि ।<br />१२. कालियाय नम: कालियं आवाहयामि ।<br />१३. कपिलाय नम: कपिलं आवाहयामि ।<br />१४. नागपत्नीभ्यो नम: नागपत्नी: आवाहयामि ।<br />आवाहन झाल्यावर पुढील मंत्राने ध्यान करावे.<br /><br />अनंतोवासुकिश्चैव कालियो मणि भद्रक: ।।<br />शंखश्च शंखपालश्च कर्कोटक धनंजयौ ।।<br />धृतराष्ट्रश्च ये सर्पास्तेभ्यो नित्यं नमो नम: ।।<br /><br />ध्यान झाल्यावर पूजेला सुरुवात करावी.<br /><br />१. अनंतादि नाग देवताभ्यो नम: आवाहयामि ।<br />२. अनंतादि नाग देवताभ्यो नम: आसनार्थे अक्षतां समर्पयामि ।<br />३. अनंतादि नाग देवताभ्यो नम: पाद्यम् समर्पयामि ।<br />४. अनंतादि नाग देवताभ्यो नम: अर्घ्यम् समर्पयामि ।<br />५. अनंतादि नाग देवताभ्यो नम: आचमनीयम् समर्पयामि ।<br />६. अनंतादि नाग देवताभ्यो नम: स्नानम् समर्पयामि । (किंवा `पंचामृत स्नानम् समर्पयामि ।', असे म्हणून पंचामृत घालावे.)<br />७. अनंतादि नाग देवताभ्यो नम: वस्त्रम् समर्पयामि ।<br />८. अनंतादि नाग देवताभ्यो नम: यज्ञोपवितम् समर्पयामि ।<br />९. अनंतादि नाग देवताभ्यो नम: चंदनम् समर्पयामि ।<br />नागपत्नीभ्यो नम: हरिद्रां कुंकूमं समर्पयामि ।<br />(नागपत्नीला हळदकुंकू वहावे व अलंकार वहावे.)<br />१०. अनंतादि नाग देवताभ्यो नम: पुष्पाणि, तुलसीपत्रम्, बिल्वपत्रम्, दुर्वाकुरान् समर्पयामि ।<br />(फुले वाहिल्यावर दही, अक्षता व दूर्वांकूर वहावे.)<br />११. अनंतादि नाग देवताभ्यो नम: धूपम् समर्पयामि ।<br />१२. अनंतादि नाग देवताभ्यो नम: दीपम् समर्पयामि ।<br />(नैवेद्यासाठी दूध, दही, तूप, साखर, पायस व लाह्या हे पदार्थ दाखवावेत. त्यांपैकी एखादे नसल्यास बाकीचे दाखवावेत.)<br />१३. अनंतादि नाग देवताभ्यो नम: नैवेद्यम् समर्पयामि ।<br />नारळ व विडा यांच्यावर पाणी घालावे. मग आरती करावी व कापूर ओवाळावा.<br />१४. अनंतादि नाग देवताभ्यो नम: प्रदक्षिणाम् समर्पयामि ।<br />१५. अनंतादि नाग देवताभ्यो नम: नमस्कारान् समर्पयामि ।<br />१६. अनंतादि नाग देवताभ्यो नम: प्रार्थनाम् समर्पयामि ।<br /><br /><br /><b>प्रार्थना</b><br />श्रावण शुद्ध पंचमीच्या दिवशी केलेल्या नागदेवतेच्या पूजनामुळे नागदेवता संतुष्ट होवो व मला नेहमी सुख प्राप्त होवो. हे नागराजा, पूजा करतांना ज्ञानाने किंवा अज्ञानामुळे कमी किंवा जास्त उपचार झाले असल्यास किंवा काही चुकल्यास मला क्षमा कर. तुमच्या कृपाशीर्वादाने माझे सर्व हेतु, इच्छा पूर्ण होवोत. सदा-सर्वदा तू आमच्या कुळाचे सर्पाच्या विषापासून रक्षण कर.</p><p style="font-size: 10pt; color: rgb(0, 0, 0); padding-bottom: 1px; padding-top: 1px; text-align: left; line-height: 19px; "><b>या दिवशी काय करावे ?</b><br />१. ज्यांना शक्य असेल त्यांनी वारुळाच्या ठिकाणी नागाला दूध पाजावे. दुधामध्ये तूप व साखर घालावी<br />२. वारुळाच्या ठिकाणी पुरुष व स्त्रिया यांनी गायन, भजन करावे.<br />३. भाजलेले चणे, भात, लाह्या इत्यादि पदार्थ सर्वांनी खावेत. (त्यामुळे दात घट्ट होतात.)<br />४. नागदेवता संतुष्ट व्हावी; म्हणून पायस व अन्न वाढून ब्राह्मण-भोजन घालावे.<br />याप्रमाणे दरवर्षी केले असता सर्पाची बाधा होत नाही.<br /><br /><b>या दिवशी काय करू नये ?</b><br />१. लोखंडी तव्यावर पोळया भाजू नयेत.<br />२. जमीन नांगरणे किंवा खणणे टाळावे.</p><p style="padding-bottom: 1px; padding-top: 1px; text-align: left; "><span class="Apple-style-span" style="font-size:100%;"><span class="Apple-style-span" style="font-size: 13px;"><a href="http://www.sanatan.org/marathi/dainik/visheshank/naagpanchami/"><span class="Apple-style-span" style="font-size: large;"><span class="Apple-style-span" style="color:#000099;">साभार : नागपंचमी विशेषांक</span></span></a> </span></span></p><p style="padding-bottom: 1px; padding-top: 1px; text-align: left; "><span class="Apple-style-span" style="font-size:100%;"><span class="Apple-style-span" style="font-size: 13px;"><br /></span></span></p><p style="padding-bottom: 1px; padding-top: 1px; text-align: left; "><span class="Apple-style-span" style="font-size:100%;"><span class="Apple-style-span" style="font-size: 13px;"><span class="Apple-style-span" style="font-size: 12px; "><table width="400" align="center" style="font-size: 12px; "><tbody><tr><td style="padding-top: 1px; padding-right: 1px; padding-bottom: 1px; padding-left: 1px; "><ul style="margin-top: 0px; margin-bottom: 0px; margin-left: 8px; padding-left: 8px; "><h1 style="font-size: 11pt; color: rgb(0, 0, 128); margin-top: 0px; margin-right: 0px; margin-bottom: 0px; margin-left: 0px; padding-bottom: 5px; padding-top: 5px; text-align: center; "><span style="color:#FF0000;">नागपंचमी</span></h1><br /><li type="square" style="font-size: 10pt; margin-top: 0px; margin-right: 0px; margin-bottom: 0px; margin-left: 0px; padding-top: 0px; padding-right: 0px; padding-bottom: 0px; padding-left: 0px; "><a href="http://www.sanatan.org/marathi/dainik/visheshank/naagpanchami/#1" style="font-size: 10pt; color: rgb(0, 0, 0); text-decoration: none; "><h2 style="font-size: 10pt; color: rgb(0, 0, 128); text-align: left; ">१. प्रस्तावना</h2></a></li><li type="square" style="font-size: 10pt; margin-top: 0px; margin-right: 0px; margin-bottom: 0px; margin-left: 0px; padding-top: 0px; padding-right: 0px; padding-bottom: 0px; padding-left: 0px; "><a href="http://www.sanatan.org/marathi/dainik/visheshank/naagpanchami/#2" style="font-size: 10pt; color: rgb(0, 0, 0); text-decoration: none; "><h2 style="font-size: 10pt; color: rgb(0, 0, 128); text-align: left; ">२. `नाग' या प्रतीकामागील अध्यात्मशास्त्र व नागाचे माहात्म्य</h2></a></li><li type="square" style="font-size: 10pt; margin-top: 0px; margin-right: 0px; margin-bottom: 0px; margin-left: 0px; padding-top: 0px; padding-right: 0px; padding-bottom: 0px; padding-left: 0px; "><a href="http://www.sanatan.org/marathi/dainik/visheshank/naagpanchami/#3" style="font-size: 10pt; color: rgb(0, 0, 0); text-decoration: none; "><h2 style="font-size: 10pt; color: rgb(0, 0, 128); text-align: left; ">३. `नागां'च्या संदर्भात अधिक माहिती</h2></a></li><li type="square" style="font-size: 10pt; margin-top: 0px; margin-right: 0px; margin-bottom: 0px; margin-left: 0px; padding-top: 0px; padding-right: 0px; padding-bottom: 0px; padding-left: 0px; "><a href="http://www.sanatan.org/marathi/dainik/visheshank/naagpanchami/#4" style="font-size: 10pt; color: rgb(0, 0, 0); text-decoration: none; "><h2 style="font-size: 10pt; color: rgb(0, 0, 128); text-align: left; ">४. `नागपंचमी' श्रावण शुद्ध पंचमीलाच का येते ?</h2></a></li><li type="square" style="font-size: 10pt; margin-top: 0px; margin-right: 0px; margin-bottom: 0px; margin-left: 0px; padding-top: 0px; padding-right: 0px; padding-bottom: 0px; padding-left: 0px; "><a href="http://www.sanatan.org/marathi/dainik/visheshank/naagpanchami/#5" style="font-size: 10pt; color: rgb(0, 0, 0); text-decoration: none; "><h2 style="font-size: 10pt; color: rgb(0, 0, 128); text-align: left; ">५. नागपंचमीच्या दिवशी केल्या जाणार्या विविध कृती व त्या करण्यामागची कारणे</h2></a></li>अ. उपवासाचे महत्त्व<br />आ. नागाची पूजा करण्यामागील शास्त्र<br />इ. नवीन वस्त्रे व अलंकार घालण्याचे कारण<br />ई. मेहंदी लावण्याचे महत्त्व<br />उ. झोका खेळण्याचे महत्त्व<br />ऊ. नागपंचमीच्या दिवशी करावयाची प्रार्थना !<br /> <li type="square" style="font-size: 10pt; margin-top: 0px; margin-right: 0px; margin-bottom: 0px; margin-left: 0px; padding-top: 0px; padding-right: 0px; padding-bottom: 0px; padding-left: 0px; "><a href="http://www.sanatan.org/marathi/dainik/visheshank/naagpanchami/#6" style="font-size: 10pt; color: rgb(0, 0, 0); text-decoration: none; "><h2 style="font-size: 10pt; color: rgb(0, 0, 128); text-align: left; ">६. नागपंचमीचे आध्यात्मिक फायदे</h2></a></li><li type="square" style="font-size: 10pt; margin-top: 0px; margin-right: 0px; margin-bottom: 0px; margin-left: 0px; padding-top: 0px; padding-right: 0px; padding-bottom: 0px; padding-left: 0px; "><a href="http://www.sanatan.org/marathi/dainik/visheshank/naagpanchami/#7" style="font-size: 10pt; color: rgb(0, 0, 0); text-decoration: none; "><h2 style="font-size: 10pt; color: rgb(0, 0, 128); text-align: left; ">७. नागपंचमी साजरी करतांना करावयाच्या प्रत्येक कृतीचा आध्यात्मिक फायदा</h2></a></li><li type="square" style="font-size: 10pt; margin-top: 0px; margin-right: 0px; margin-bottom: 0px; margin-left: 0px; padding-top: 0px; padding-right: 0px; padding-bottom: 0px; padding-left: 0px; "><a href="http://www.sanatan.org/marathi/dainik/visheshank/naagpanchami/#8" style="font-size: 10pt; color: rgb(0, 0, 0); text-decoration: none; "><h2 style="font-size: 10pt; color: rgb(0, 0, 128); text-align: left; ">८. नागदेवतेचे पूजन</h2></a></li><li type="square" style="font-size: 10pt; margin-top: 0px; margin-right: 0px; margin-bottom: 0px; margin-left: 0px; padding-top: 0px; padding-right: 0px; padding-bottom: 0px; padding-left: 0px; "><a href="http://www.sanatan.org/marathi/dainik/visheshank/naagpanchami/#9" style="font-size: 10pt; color: rgb(0, 0, 0); text-decoration: none; "><h2 style="font-size: 10pt; color: rgb(0, 0, 128); text-align: left; ">९. नागपंचमीचा पूजाविधी</h2></a></li><li type="square" style="font-size: 10pt; margin-top: 0px; margin-right: 0px; margin-bottom: 0px; margin-left: 0px; padding-top: 0px; padding-right: 0px; padding-bottom: 0px; padding-left: 0px; "><a href="http://www.sanatan.org/marathi/dainik/visheshank/naagpanchami/#10" style="font-size: 10pt; color: rgb(0, 0, 0); text-decoration: none; "><h2 style="font-size: 10pt; color: rgb(0, 0, 128); text-align: left; ">१०. अनुभूती</h2></a></li><li type="square" style="font-size: 10pt; margin-top: 0px; margin-right: 0px; margin-bottom: 0px; margin-left: 0px; padding-top: 0px; padding-right: 0px; padding-bottom: 0px; padding-left: 0px; "><a href="http://www.sanatan.org/marathi/dainik/visheshank/naagpanchami/#11" style="font-size: 10pt; color: rgb(0, 0, 0); text-decoration: none; "><h2 style="font-size: 10pt; color: rgb(0, 0, 128); text-align: left; ">११. हिंदु धर्मातील सर्पदोष निवारण विधींची विटंबना</h2></a></li><li type="square" style="font-size: 10pt; margin-top: 0px; margin-right: 0px; margin-bottom: 0px; margin-left: 0px; padding-top: 0px; padding-right: 0px; padding-bottom: 0px; padding-left: 0px; "><h2 style="font-size: 10pt; color: rgb(0, 0, 128); text-align: left; "><a href="http://www.sanatan.org/marathi/dainik/visheshank/naagpanchami/#12" style="font-size: 10pt; color: rgb(0, 0, 0); text-decoration: none; ">१२. अधिक माहिती वाचा</a></h2><div><br /></div></li></ul></td></tr></tbody></table></span></span></span></p><p style="font-size: 10pt; color: rgb(0, 0, 0); padding-bottom: 1px; padding-top: 1px; text-align: left; line-height: 19px; "><br /></p><p align="center" style="font-size: 10pt; color: rgb(0, 0, 0); padding-bottom: 1px; padding-top: 1px; text-align: left; line-height: 19px; "><br /></p></span>Unknownnoreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-7209986744126224407.post-36650961764268440812009-07-20T09:31:00.000-07:002009-07-20T09:40:37.802-07:00श्रावणमासातील व्रतवैकल्ये व ती साजरा करण्याची पद्धत<span class="Apple-style-span" style="font-family: arial; border-collapse: collapse; font-size: 13px; "><div align="left"><strong><span style="color:#3333ff;"><p style="text-align: center;"><img src="http://www.sanatan.org/marathi/dainik/images/20090719/shravan.jpg" /></p><p><br /></p><p>श्रावणमास म्हटलं की डोळयासमोर येतात ती व्रतवैकल्ये. श्रावणमास म्हटलं की आठवतात ती व्रत आणि व्रत म्हटलं की आठवतो श्रावण. असे होण्याची दोन कारणे आहेत. श्रावण ज्या चातुर्मासात येतो, ते चातुर्मास म्हणजे स्वत:च एक व्रत आहे ! आणि दुसरे कारण म्हणजे वर्षातील बारा महिन्यांपैकी या विशिष्ट चार महिन्यांमध्ये व्रते अधिक प्रमाणात आहेत. आषाढ शुद्ध एकादशीपासून कार्तिक शुद्ध एकादशीपर्यंत किंवा आषाढ पौर्णिमेपासून कार्तिक पौर्णिमेपर्यंत येणार्या श्रावण, भाद्रपद, कार्तिक आणि आश्विन या चार महिन्यांच्या काळास `चातुर्मास' असे म्हटले जाते. शारीरिक आणि मानसिक स्तरावरती मनुष्याला बंधनात रहाण्याची शिकवण व्रतामुळे मिळते. चातुमार्साचे आध्यात्मिक महत्त्व या निमित्ताने जाणून घेऊया.</p></span> </strong> </div><div align="center"><div align="center"><span style="font-size:130%;color:#ff0000;">याविषयीच्या अधिक माहितीसाठी व मार्गदर्शनासाठी प्रतिदिन दैनिक सनातन प्रभातचे वाचन करा...</span></div><div align="center"><a href="http://dainik.sanatan.org/" target="_blank" style="color: rgb(42, 93, 176); "><span></span><span style="font-size:130%;color:#ff0000;">http://dainik.sanatan.org</span></a><span style="font-size:130%;color:#ff0000;"> </span></div><div align="center"><span style="font-size:130%;color:#ff0000;"></span> </div><div align="center"><span style="background-color: rgb(255, 255, 153); font-size:130%;">श्रावणमास विशेषांक - दैनिक सनातन प्रभात - आषाढ कृ.१२, रविवार,१९ जुलै २००९</span></div><div align="center"><span style="background-color: rgb(255, 255, 153); font-size:130%;"></span> </div><div align="left"><span style="font-size:130%;"><a href="http://www.sanatan.org/marathi/dainik/news.php?dt=2009-07-19&action=fullnews&catid=9&id=22203" target="_blank" style="color: rgb(42, 93, 176); "><span style="background-color: rgb(255, 255, 255); font-size:85%;color:#3333ff;"><strong>श्रावण..... चातुर्मासातील !</strong></span></a><span style="background-color: rgb(255, 255, 255); color:#3333ff;"><strong></strong></span></span></div><div align="left"><span style="font-size:130%;"></span><strong><span style="color:#3333ff;"> </span></strong></div><div align="left"><a href="http://www.sanatan.org/marathi/dainik/news.php?dt=2009-07-19&action=fullnews&catid=9&id=22205" target="_blank" style="color: rgb(42, 93, 176); "><strong><span style="color:#3333ff;">श्रावणमास म्हणजेच व्रते !</span></strong></a><strong><span style="color:#3333ff;"></span></strong></div><div align="left"><strong><span style="color:#3333ff;"> </span></strong></div><div align="left"><a href="http://www.sanatan.org/marathi/dainik/news.php?dt=2009-07-19&action=fullnews&catid=9&id=22206" target="_blank" style="color: rgb(42, 93, 176); "><strong><span style="color:#3333ff;">व्रतकालातील भोजननियम !</span></strong></a></div><div align="left"><strong><span style="color:#3333ff;"> </span></strong></div><div align="left"><a href="http://www.sanatan.org/marathi/dainik/news.php?dt=2009-07-19&action=fullnews&catid=9&id=22207" target="_blank" style="color: rgb(42, 93, 176); "><strong><span style="color:#3333ff;">व्रताचा संकल्प करणे का महत्त्वाचे ?</span></strong></a><strong><span style="color:#3333ff;"> </span></strong></div><div align="left"><strong><span style="color:#3333ff;"> </span></strong></div><div align="left"><a href="http://www.sanatan.org/marathi/dainik/news.php?dt=2009-07-19&action=fullnews&catid=9&id=22224" target="_blank" style="color: rgb(42, 93, 176); "><strong><span style="color:#3333ff;">व्रतांचे महत्व</span></strong></a><strong><span style="color:#3333ff;"></span></strong></div><div align="left"><strong><span style="color:#3333ff;"> </span></strong></div><div align="left"><a href="http://www.sanatan.org/marathi/dainik/news.php?dt=2009-07-19&action=fullnews&catid=9&id=22225" target="_blank" style="color: rgb(42, 93, 176); "><strong><span style="color:#3333ff;">कर्मकांड हे अध्यात्मातील प्रयोगच होत !</span></strong></a><strong><span style="color:#3333ff;"> </span></strong></div><div align="left"><strong><span style="color:#3333ff;"> </span></strong></div><div align="left"><a href="http://www.sanatan.org/marathi/dainik/news.php?dt=2009-07-19&action=fullnews&catid=9&id=22226" target="_blank" style="color: rgb(42, 93, 176); "><strong><span style="color:#3333ff;">व्रते</span></strong></a><strong><span style="color:#3333ff;"></span></strong></div><div align="left"><strong><span style="color:#3333ff;"> </span></strong></div><div align="left"><a href="http://www.sanatan.org/marathi/dainik/news.php?dt=2009-07-19&action=fullnews&catid=9&id=22227" target="_blank" style="color: rgb(42, 93, 176); "><strong><span style="color:#3333ff;">व्रतांचे नियम न पाळल्यास व्रत निष्फळ होते !</span></strong></a><strong><span style="color:#3333ff;"> </span></strong></div><div align="left"><strong><span style="color:#3333ff;"> </span></strong></div><div align="left"><a href="http://www.sanatan.org/marathi/dainik/news.php?dt=2009-07-19&action=fullnews&catid=3&id=22212" target="_blank" style="color: rgb(42, 93, 176); "><strong><span style="color:#3333ff;">नागपंचमीचा लाभ कसा घ्यावा ?</span></strong></a><strong><span style="color:#3333ff;"></span></strong></div><div align="left"><strong><span style="color:#3333ff;"> </span></strong></div><div align="left"><a href="http://www.sanatan.org/marathi/dainik/news.php?dt=2009-07-19&action=fullnews&catid=3&id=22213" target="_blank" style="color: rgb(42, 93, 176); "><strong><span style="color:#3333ff;">नारळी पौर्णिमा</span></strong></a></div><div align="left"><strong><span style="color:#3333ff;"> </span></strong></div><div align="left"><a href="http://www.sanatan.org/marathi/dainik/news.php?dt=2009-07-19&action=fullnews&catid=3&id=22218" target="_blank" style="color: rgb(42, 93, 176); "><strong><span style="color:#3333ff;">स्त्रियांची दहीहंडी म्हणजे कलियुगातील घोर अधर्म !</span></strong></a><strong><span style="color:#3333ff;"> </span></strong></div><div align="left"><strong><span style="color:#3333ff;"> </span></strong></div><div align="left"><a href="http://www.sanatan.org/marathi/dainik/news.php?dt=2009-07-19&action=fullnews&catid=3&id=22219" target="_blank" style="color: rgb(42, 93, 176); "><strong><span style="color:#3333ff;">धर्मप्रेमींनो, दहीहंडीच्या बाजारी स्वरूपाचा निषेध करा !</span></strong></a><strong><span style="color:#3333ff;"> </span></strong></div><div align="left"><strong><span style="color:#3333ff;"> </span></strong></div><div align="left"><a href="http://www.sanatan.org/marathi/dainik/news.php?dt=2009-07-19&action=fullnews&catid=3&id=22221" target="_blank" style="color: rgb(42, 93, 176); "><strong><span style="color:#3333ff;">हिंदूंनो, व्रत किंवा धार्मिक विधि यांच्या वेळी हे कराच !</span></strong></a></div><div align="left"><strong><span style="color:#3333ff;"> </span></strong></div><div align="left"><a href="http://www.sanatan.org/marathi/dainik/news.php?dt=2009-07-19&action=fullnews&catid=11&id=22210" target="_blank" style="color: rgb(42, 93, 176); "><strong><span style="color:#3333ff;">अशा पूजेचा कोणाला फायदा होईल का ?</span></strong></a><strong><span style="color:#3333ff;"> </span></strong></div><div align="left"><strong><span style="color:#3333ff;"> </span></strong></div><div align="left"><a href="http://www.sanatan.org/marathi/dainik/news.php?dt=2009-07-19&action=fullnews&catid=11&id=22215" target="_blank" style="color: rgb(42, 93, 176); "><strong><span style="color:#3333ff;">भगिनींनो, सात्त्विक राख्या बांधा !</span></strong></a> </div><div align="left"> </div><h1 align="center"><span style="font-size:130%;color:#ff0000;">विशेषांक</span></h1><div align="left"> </div><div align="left"><a href="http://www.sanatan.org/marathi/dainik/news.php?dt=2009-07-19&action=fullnews&catid=7&id=22208" target="_blank" style="color: rgb(42, 93, 176); "><span style="color:#3333ff;"><strong>आषाढ व श्रावणातील व्रते !</strong></span></a></div><div align="left"><span style="color:#3333ff;"><strong></strong></span> </div><div align="left"><a href="http://www.sanatan.org/marathi/dainik/news.php?dt=2009-07-19&action=fullnews&catid=7&id=22209" target="_blank" style="color: rgb(42, 93, 176); "><span style="color:#3333ff;"><strong>भाद्रपदातील व्रते !</strong></span></a></div><div align="left"><span style="color:#3333ff;"><strong></strong></span> </div><div align="left"><a href="http://www.sanatan.org/marathi/dainik/news.php?dt=2009-07-19&action=fullnews&catid=7&id=22211" target="_blank" style="color: rgb(42, 93, 176); "><span style="color:#3333ff;"><strong>नागपंचमी</strong></span></a><span style="color:#3333ff;"><strong></strong></span></div><div align="left"><span style="color:#3333ff;"><strong></strong></span> </div><div align="left"><a href="http://www.sanatan.org/marathi/dainik/news.php?dt=2009-07-19&action=fullnews&catid=7&id=22214" target="_blank" style="color: rgb(42, 93, 176); "><span style="color:#3333ff;"><strong>रक्षाबंधन</strong></span></a><span style="color:#3333ff;"><strong></strong></span></div><div align="left"><span style="color:#3333ff;"><strong></strong></span> </div><div align="left"><a href="http://www.sanatan.org/marathi/dainik/news.php?dt=2009-07-19&action=fullnews&catid=7&id=22216" target="_blank" style="color: rgb(42, 93, 176); "><span style="color:#3333ff;"><strong>गोकुळाष्टमी !</strong></span></a></div><div align="left"><span style="background-color: rgb(255, 255, 153); font-size:130%;"></span> </div><div align="center"><span style="background-color: rgb(255, 255, 153); font-size:130%;"></span> </div><div align="center"><div align="center"><span style="font-size:130%;color:#ff0000;">ही माहिती आपल्या मित्रमंडळींना पाठवून धर्मप्रसारात सहभागी होऊ या...</span><div align="left"><span style="color:#ff0000;"> </span></div><div align="left"><span class="Apple-style-span" style="font-size:180%;color:#FF0000;"><span class="Apple-style-span" style="font-size: 18px; "><br /></span></span></div></div></div></div></span>Unknownnoreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-7209986744126224407.post-59206327384146932582009-07-05T11:51:00.000-07:002009-07-05T11:52:19.399-07:00गुरुपौर्णिमाविषयक माहिती<span class="Apple-style-span" style="font-family: 'Times New Roman'; "><div style="font-size: 10pt; color: rgb(0, 0, 0); padding-bottom: 1px; padding-top: 1px; text-align: center; line-height: 150%; background-color: rgb(192, 192, 192); "><form><table width="780" border="0" cellpadding="0" cellspacing="0" class="maintbl" style="font-size: 12px; border-top-width: 2px; border-right-width: 2px; border-bottom-width: 2px; border-left-width: 2px; border-top-style: solid; border-right-style: solid; border-bottom-style: solid; border-left-style: solid; border-top-color: rgb(0, 0, 0); border-right-color: rgb(0, 0, 0); border-bottom-color: rgb(0, 0, 0); border-left-color: rgb(0, 0, 0); background-color: rgb(255, 255, 170); "><tbody><tr><td colspan="2" bgcolor="#99CCFF" style="padding-top: 1px; padding-right: 1px; padding-bottom: 1px; padding-left: 1px; "><p style="font-size: 10pt; color: rgb(0, 0, 0); padding-bottom: 1px; padding-top: 1px; text-align: center; line-height: 19px; "><img src="http://sanatan.org/marathi/dainik/visheshank/gurupournima/images/header.jpg" style="border-top-style: none; border-right-style: none; border-bottom-style: none; border-left-style: none; border-width: initial; border-color: initial; " /></p></td></tr><tr><td colspan="2" bg height="75px" style="padding-top: 1px; padding-right: 1px; padding-bottom: 1px; padding-left: 1px; color:#99CCFF;"><h1 style="font-size: 11pt; color: rgb(0, 0, 128); margin-top: 0px; margin-right: 0px; margin-bottom: 0px; margin-left: 0px; padding-bottom: 5px; padding-top: 5px; text-align: center; "><span style="font-size:6;color:#FF0000;">गुरुपौर्णिमा<span lang="mr">विषयक</span> <span lang="mr"></span>माहिती</span></h1></td></tr><tr><td colspan="2" width="85%" bgcolor="#000099" style="padding-top: 1px; padding-right: 1px; padding-bottom: 1px; padding-left: 1px; "><p style="font-size: 10pt; color: rgb(0, 0, 0); padding-bottom: 1px; padding-top: 1px; text-align: center; line-height: 19px; "><a class="toplink" href="http://www.sanatan.org/marathi/dainik/" style="font-size: 10pt; color: rgb(255, 255, 255); text-decoration: none; ">दैनिक मुख्य पान</a> <span style="color:#FFFFFF;"> |</span> <a class="toplink" href="http://www.sanatan.org/marathi/" style="font-size: 10pt; color: rgb(255, 255, 255); text-decoration: none; ">मराठी मुख्य पान</a></p></td></tr><tr><td width="25%" valign="top" style="padding-top: 1px; padding-right: 1px; padding-bottom: 1px; padding-left: 1px; background-color: rgb(240, 240, 240); "><ul style="margin-top: 0px; margin-bottom: 0px; margin-left: 8px; padding-left: 8px; "><li type="square" style="font-size: 10pt; margin-top: 0px; margin-right: 0px; margin-bottom: 0px; margin-left: 0px; padding-top: 0px; padding-right: 0px; padding-bottom: 0px; padding-left: 0px; "><h2 style="font-size: 10pt; color: rgb(0, 0, 128); text-align: left; "><a href="http://marathi.sanatan.org/dainik/visheshank/prashnamanjusha/zprashna_gurupournima_08.htm" style="font-size: 10pt; color: rgb(0, 0, 0); text-decoration: none; ">गुरुपौर्णिमेनिमित्त प्रश्नमंजुषा</a></h2></li></ul><hr style="color: rgb(0, 51, 102); height: 1px; width: 199px; "><h2 align="center" style="font-size: 10pt; color: rgb(0, 0, 128); text-align: center; "><a href="http://dainik.sanatan.org/visheshank/gurupournima/gurupujan/pujan.zip" style="font-size: 10pt; color: rgb(0, 0, 0); text-decoration: none; "><span style="font-size:100%;color:#FF0000;">गुरुपूजन संहिता</span></a></h2><h2 align="center" style="font-size: 10pt; color: rgb(0, 0, 128); text-align: center; "><a href="http://dainik.sanatan.org/visheshank/gurupournima/gurupujan/Mpujan.zip" style="font-size: 10pt; color: rgb(0, 0, 0); text-decoration: none; "><span style="font-size:100%;color:#FF0000;">गुरुपूजन (मराठी) - mp3</span></a></h2><h2 align="center" style="font-size: 10pt; color: rgb(0, 0, 128); text-align: center; "><a href="http://dainik.sanatan.org/visheshank/gurupournima/gurupujan/Hpujan.zip" style="font-size: 10pt; color: rgb(0, 0, 0); text-decoration: none; "><span style="font-size:100%;color:#FF0000;">गुरुपूजन (हिदी) - mp3</span></a></h2><h1 style="font-size: 11pt; color: rgb(0, 0, 128); margin-top: 0px; margin-right: 0px; margin-bottom: 0px; margin-left: 0px; padding-bottom: 5px; padding-top: 5px; text-align: center; ">माझे सद्गुरु</h1><p style="font-size: 10pt; color: rgb(0, 0, 0); padding-bottom: 1px; padding-top: 1px; text-align: justify; line-height: 19px; ">संसारात जीव जळत आहे, शांतीचे स्थान सत्पुरुषच आहे, कुठलाही पापी जीव असला तरीही त्याला मोक्ष मार्गाला चढवतात, तसे हे माझे सद्गुरु आहेत !</p><hr style="color: rgb(0, 51, 102); height: 1px; width: 199px; "><h1 style="font-size: 11pt; color: rgb(0, 0, 128); margin-top: 0px; margin-right: 0px; margin-bottom: 0px; margin-left: 0px; padding-bottom: 5px; padding-top: 5px; text-align: center; ">गुरुकृपायोगानुसार साधनेचे टप्पे</h1><p style="font-size: 10pt; color: rgb(0, 0, 0); padding-bottom: 1px; padding-top: 1px; text-align: justify; line-height: 19px; ">स्वभावदोष-निर्मूलनासाठी प्रयत्न, नामजप, सत्संग, सत्सेवा, अहं-निर्मूलनासाठी प्रयत्न, सत्साठी त्याग, भावजागृतीसाठी प्रयत्न आणि साक्षीभाव हे गुरुकृपायोगानुसार साधनेचे टप्पे आहेत.</p><hr style="color: rgb(0, 51, 102); height: 1px; width: 199px; "><h1 style="font-size: 11pt; color: rgb(0, 0, 128); margin-top: 0px; margin-right: 0px; margin-bottom: 0px; margin-left: 0px; padding-bottom: 5px; padding-top: 5px; text-align: center; ">ईश्वर</h1><p style="font-size: 10pt; color: rgb(0, 0, 0); padding-bottom: 1px; padding-top: 1px; text-align: justify; line-height: 19px; ">भक्तांचाच नाही तर इतरांचाही योगक्षेम ईश्वर वहातो; पण अहंकारामुळे त्यांना ते कळत नाही.</p><hr style="color: rgb(0, 51, 102); height: 1px; width: 199px; "><h1 style="font-size: 11pt; color: rgb(0, 0, 128); margin-top: 0px; margin-right: 0px; margin-bottom: 0px; margin-left: 0px; padding-bottom: 5px; padding-top: 5px; text-align: center; ">संतांच्या ठिकाणी भेदभाव नाही.</h1><p style="font-size: 10pt; color: rgb(0, 0, 0); padding-bottom: 1px; padding-top: 1px; text-align: justify; line-height: 19px; ">`मेघ हा सर्वत्र सारखाच वर्षाव करीत असतो; पण सखोल जागी पाणी साठते व ताठरपणे उभे असलेले डोंगर कोरडेच रहातात. त्याचप्रमाणे संतांच्या ठिकाणी भेदभाव नाही. त्यांची दयादृष्टी सर्वांवर सारखीच असते, पण जो शुद्ध अंत:करणाने त्यांचे ठिकाणी लीन असतो, त्याला श्रद्धेनुसार यथोचित फलप्राप्ती होते.'</p><hr style="color: rgb(0, 51, 102); height: 1px; width: 199px; "><h1 style="font-size: 11pt; color: rgb(0, 0, 128); margin-top: 0px; margin-right: 0px; margin-bottom: 0px; margin-left: 0px; padding-bottom: 5px; padding-top: 5px; text-align: center; ">शिक्षकदिन नव्हे गुरुपौर्णिमा साजरी करा !</h1><p style="font-size: 10pt; color: rgb(0, 0, 0); padding-bottom: 1px; padding-top: 1px; text-align: justify; line-height: 19px; ">भारतीय संस्कृतीनुसार कोणतेही सण किंवा उत्सव साजरे करण्यामागे काही विशिष्ट तत्त्व असते व त्याप्रमाणे ते साजरे करणार्यास त्याचा फायदा होत असतो. ईश्वरी राज्यात शिक्षकदिन हा गुरुपौर्णिमेदिवशी साजरा करण्यात येईल; कारण या दिवशी पृथ्वीवर जास्त प्रमाणात येणार्या गुरुतत्त्वाचा विद्यार्थ्यांना लाभ होईल. तसेच शिक्षक हे ठराविक वेळ व केवळ शब्दांच्या माध्यमातून शिकवितात, तर गुरु हे चोवीस तास शब्द व शब्दातीत या दोन्ही माध्यमांतून शिष्यास सतत मार्गदर्शन करीत असतात. ईश्वरी राज्यातीलशिक्षक हे गुरूंप्रमाणेच विद्यार्थ्यांना मार्गदर्शन करणारे असतील. त्यामुळे ईश्वरी राज्यात गुरुपौर्णिमा व शिक्षकदिन हे वेगवेगळे साजरे न करता, ते गुरुपौर्णिमेच्या दिवशी साजरे करण्यात येतील !</p><hr style="color: rgb(0, 51, 102); height: 1px; width: 199px; "><h1 style="font-size: 11pt; color: rgb(0, 0, 128); margin-top: 0px; margin-right: 0px; margin-bottom: 0px; margin-left: 0px; padding-bottom: 5px; padding-top: 5px; text-align: center; "><span lang="mr">ग्रंथ - अध्यात्मशास्त्रीय माहिती</span></h1><h1 style="font-size: 11pt; color: rgb(0, 0, 128); margin-top: 0px; margin-right: 0px; margin-bottom: 0px; margin-left: 0px; padding-bottom: 5px; padding-top: 5px; text-align: center; ">१. भावाचे प्रकार व जागृती</h1><p style="font-size: 10pt; color: rgb(0, 0, 0); padding-bottom: 1px; padding-top: 1px; text-align: center; line-height: 19px; "><a href="http://sanatan.org/marathi/dainik/visheshank/gurupournima/images/bhav3_405.jpg" target="_blank" style="font-size: 10pt; color: rgb(0, 0, 0); text-decoration: none; "><img src="http://sanatan.org/marathi/dainik/visheshank/gurupournima/images/bhav3_105.jpg" width="105" style="border-top-style: solid; border-right-style: solid; border-bottom-style: solid; border-left-style: solid; border-width: initial; border-color: initial; border-top-width: 1px; border-right-width: 1px; border-bottom-width: 1px; border-left-width: 1px; border-top-color: rgb(0, 0, 0); border-right-color: rgb(0, 0, 0); border-bottom-color: rgb(0, 0, 0); border-left-color: rgb(0, 0, 0); " /></a></p><h1 style="font-size: 11pt; color: rgb(0, 0, 128); margin-top: 0px; margin-right: 0px; margin-bottom: 0px; margin-left: 0px; padding-bottom: 5px; padding-top: 5px; text-align: center; ">२. संत भक्तराज महाराज यांचे चरित्र : खंड १</h1><p style="font-size: 10pt; color: rgb(0, 0, 0); padding-bottom: 1px; padding-top: 1px; text-align: center; line-height: 19px; "><a href="http://sanatan.org/marathi/dainik/visheshank/gurupournima/images/charitra-1_405.jpg" target="_blank" style="font-size: 10pt; color: rgb(0, 0, 0); text-decoration: none; "><img src="http://sanatan.org/marathi/dainik/visheshank/gurupournima/images/charitra-1_105.jpg" width="105" style="border-top-style: solid; border-right-style: solid; border-bottom-style: solid; border-left-style: solid; border-width: initial; border-color: initial; border-top-width: 1px; border-right-width: 1px; border-bottom-width: 1px; border-left-width: 1px; border-top-color: rgb(0, 0, 0); border-right-color: rgb(0, 0, 0); border-bottom-color: rgb(0, 0, 0); border-left-color: rgb(0, 0, 0); " /></a></p><h1 style="font-size: 11pt; color: rgb(0, 0, 128); margin-top: 0px; margin-right: 0px; margin-bottom: 0px; margin-left: 0px; padding-bottom: 5px; padding-top: 5px; text-align: center; ">३. संत भक्तराज महाराज यांचे चरित्र : खंड २</h1><p style="font-size: 10pt; color: rgb(0, 0, 0); padding-bottom: 1px; padding-top: 1px; text-align: center; line-height: 19px; "><a href="http://sanatan.org/marathi/dainik/visheshank/gurupournima/images/charitra-2_405.jpg" target="_blank" style="font-size: 10pt; color: rgb(0, 0, 0); text-decoration: none; "><img src="http://sanatan.org/marathi/dainik/visheshank/gurupournima/images/charitra-2_105.jpg" width="105" style="border-top-style: solid; border-right-style: solid; border-bottom-style: solid; border-left-style: solid; border-width: initial; border-color: initial; border-top-width: 1px; border-right-width: 1px; border-bottom-width: 1px; border-left-width: 1px; border-top-color: rgb(0, 0, 0); border-right-color: rgb(0, 0, 0); border-bottom-color: rgb(0, 0, 0); border-left-color: rgb(0, 0, 0); " /></a></p><h1 style="font-size: 11pt; color: rgb(0, 0, 128); margin-top: 0px; margin-right: 0px; margin-bottom: 0px; margin-left: 0px; padding-bottom: 5px; padding-top: 5px; text-align: center; ">४. संत भक्तराज महाराज यांचे चरित्र : खंड ३</h1><p style="font-size: 10pt; color: rgb(0, 0, 0); padding-bottom: 1px; padding-top: 1px; text-align: center; line-height: 19px; "><a href="http://sanatan.org/marathi/dainik/visheshank/gurupournima/images/charitra-3_405.jpg" target="_blank" style="font-size: 10pt; color: rgb(0, 0, 0); text-decoration: none; "><img src="http://sanatan.org/marathi/dainik/visheshank/gurupournima/images/charitra-3_105.jpg" width="105" style="border-top-style: solid; border-right-style: solid; border-bottom-style: solid; border-left-style: solid; border-width: initial; border-color: initial; border-top-width: 1px; border-right-width: 1px; border-bottom-width: 1px; border-left-width: 1px; border-top-color: rgb(0, 0, 0); border-right-color: rgb(0, 0, 0); border-bottom-color: rgb(0, 0, 0); border-left-color: rgb(0, 0, 0); " /></a></p><h1 style="font-size: 11pt; color: rgb(0, 0, 128); margin-top: 0px; margin-right: 0px; margin-bottom: 0px; margin-left: 0px; padding-bottom: 5px; padding-top: 5px; text-align: center; ">५. संत भक्तराज महाराज यांचे चरित्र : खंड ४</h1><p style="font-size: 10pt; color: rgb(0, 0, 0); padding-bottom: 1px; padding-top: 1px; text-align: center; line-height: 19px; "><a href="http://sanatan.org/marathi/dainik/visheshank/gurupournima/images/charitra-4_405.jpg" target="_blank" style="font-size: 10pt; color: rgb(0, 0, 0); text-decoration: none; "><img src="http://sanatan.org/marathi/dainik/visheshank/gurupournima/images/charitra-4_105.jpg" width="105" style="border-top-style: solid; border-right-style: solid; border-bottom-style: solid; border-left-style: solid; border-width: initial; border-color: initial; border-top-width: 1px; border-right-width: 1px; border-bottom-width: 1px; border-left-width: 1px; border-top-color: rgb(0, 0, 0); border-right-color: rgb(0, 0, 0); border-bottom-color: rgb(0, 0, 0); border-left-color: rgb(0, 0, 0); " /></a></p><h1 style="font-size: 11pt; color: rgb(0, 0, 128); margin-top: 0px; margin-right: 0px; margin-bottom: 0px; margin-left: 0px; padding-bottom: 5px; padding-top: 5px; text-align: center; ">६. संत भक्तराज महाराज यांचे चरित्र : खंड ५</h1><p style="font-size: 10pt; color: rgb(0, 0, 0); padding-bottom: 1px; padding-top: 1px; text-align: center; line-height: 19px; "><a href="http://sanatan.org/marathi/dainik/visheshank/gurupournima/images/charitra-5_405.jpg" target="_blank" style="font-size: 10pt; color: rgb(0, 0, 0); text-decoration: none; "><img src="http://sanatan.org/marathi/dainik/visheshank/gurupournima/images/charitra-5_105.jpg" width="105" style="border-top-style: solid; border-right-style: solid; border-bottom-style: solid; border-left-style: solid; border-width: initial; border-color: initial; border-top-width: 1px; border-right-width: 1px; border-bottom-width: 1px; border-left-width: 1px; border-top-color: rgb(0, 0, 0); border-right-color: rgb(0, 0, 0); border-bottom-color: rgb(0, 0, 0); border-left-color: rgb(0, 0, 0); " /></a></p><h1 style="font-size: 11pt; color: rgb(0, 0, 128); margin-top: 0px; margin-right: 0px; margin-bottom: 0px; margin-left: 0px; padding-bottom: 5px; padding-top: 5px; text-align: center; ">७. गुरुकृपायोग</h1><p style="font-size: 10pt; color: rgb(0, 0, 0); padding-bottom: 1px; padding-top: 1px; text-align: center; line-height: 19px; "><a href="http://sanatan.org/marathi/dainik/visheshank/gurupournima/images/gurukrupa_260.jpg" target="_blank" style="font-size: 10pt; color: rgb(0, 0, 0); text-decoration: none; "><img src="http://sanatan.org/marathi/dainik/visheshank/gurupournima/images/gurukrupa_105.jpg" width="105" style="border-top-style: solid; border-right-style: solid; border-bottom-style: solid; border-left-style: solid; border-width: initial; border-color: initial; border-top-width: 1px; border-right-width: 1px; border-bottom-width: 1px; border-left-width: 1px; border-top-color: rgb(0, 0, 0); border-right-color: rgb(0, 0, 0); border-bottom-color: rgb(0, 0, 0); border-left-color: rgb(0, 0, 0); " /></a></p><h1 style="font-size: 11pt; color: rgb(0, 0, 128); margin-top: 0px; margin-right: 0px; margin-bottom: 0px; margin-left: 0px; padding-bottom: 5px; padding-top: 5px; text-align: center; ">८. शिष्य</h1><p style="font-size: 10pt; color: rgb(0, 0, 0); padding-bottom: 1px; padding-top: 1px; text-align: center; line-height: 19px; "><a href="http://sanatan.org/marathi/dainik/visheshank/gurupournima/images/shishya_105.jpg" target="_blank" style="font-size: 10pt; color: rgb(0, 0, 0); text-decoration: none; "><img src="http://sanatan.org/marathi/dainik/visheshank/gurupournima/images/shishya_105.jpg" width="105" style="border-top-style: solid; border-right-style: solid; border-bottom-style: solid; border-left-style: solid; border-width: initial; border-color: initial; border-top-width: 1px; border-right-width: 1px; border-bottom-width: 1px; border-left-width: 1px; border-top-color: rgb(0, 0, 0); border-right-color: rgb(0, 0, 0); border-bottom-color: rgb(0, 0, 0); border-left-color: rgb(0, 0, 0); " /></a></p><h1 style="font-size: 11pt; color: rgb(0, 0, 128); margin-top: 0px; margin-right: 0px; margin-bottom: 0px; margin-left: 0px; padding-bottom: 5px; padding-top: 5px; text-align: center; ">९. समष्टी साधनेसाठी आवश्यक गुण</h1><p style="font-size: 10pt; color: rgb(0, 0, 0); padding-bottom: 1px; padding-top: 1px; text-align: center; line-height: 19px; "><a href="http://sanatan.org/marathi/dainik/visheshank/gurupournima/images/samasti-sadhana_405.jpg" target="_blank" style="font-size: 10pt; color: rgb(0, 0, 0); text-decoration: none; "><img src="http://sanatan.org/marathi/dainik/visheshank/gurupournima/images/samasti-sadhana_105.jpg" width="105" style="border-top-style: solid; border-right-style: solid; border-bottom-style: solid; border-left-style: solid; border-width: initial; border-color: initial; border-top-width: 1px; border-right-width: 1px; border-bottom-width: 1px; border-left-width: 1px; border-top-color: rgb(0, 0, 0); border-right-color: rgb(0, 0, 0); border-bottom-color: rgb(0, 0, 0); border-left-color: rgb(0, 0, 0); " /></a></p><h1 style="font-size: 11pt; color: rgb(0, 0, 128); margin-top: 0px; margin-right: 0px; margin-bottom: 0px; margin-left: 0px; padding-bottom: 5px; padding-top: 5px; text-align: center; ">१०. व्यष्टी साधनेसाठी आवश्यक गुण</h1><p style="font-size: 10pt; color: rgb(0, 0, 0); padding-bottom: 1px; padding-top: 1px; text-align: center; line-height: 19px; "><a href="http://sanatan.org/marathi/dainik/visheshank/gurupournima/images/vaishti-sadhana_405.jpg" target="_blank" style="font-size: 10pt; color: rgb(0, 0, 0); text-decoration: none; "><img src="http://sanatan.org/marathi/dainik/visheshank/gurupournima/images/vaishti-sadhana_105.jpg" width="105" style="border-top-style: solid; border-right-style: solid; border-bottom-style: solid; border-left-style: solid; border-width: initial; border-color: initial; border-top-width: 1px; border-right-width: 1px; border-bottom-width: 1px; border-left-width: 1px; border-top-color: rgb(0, 0, 0); border-right-color: rgb(0, 0, 0); border-bottom-color: rgb(0, 0, 0); border-left-color: rgb(0, 0, 0); " /></a></p><p style="font-size: 10pt; color: rgb(0, 0, 0); padding-bottom: 1px; padding-top: 1px; text-align: left; line-height: 19px; "><b>वितरणासाठी संपर्क</b></p><ul style="margin-top: 0px; margin-bottom: 0px; margin-left: 8px; padding-left: 8px; "><li type="square" style="font-size: 10pt; margin-top: 0px; margin-right: 0px; margin-bottom: 0px; margin-left: 0px; padding-top: 0px; padding-right: 0px; padding-bottom: 0px; padding-left: 0px; "><p style="font-size: 10pt; color: rgb(0, 0, 0); padding-bottom: 1px; padding-top: 1px; text-align: left; line-height: 19px; ">मुंबईः ३२४३५६९९</p></li><li type="square" style="font-size: 10pt; margin-top: 0px; margin-right: 0px; margin-bottom: 0px; margin-left: 0px; padding-top: 0px; padding-right: 0px; padding-bottom: 0px; padding-left: 0px; "><p style="font-size: 10pt; color: rgb(0, 0, 0); padding-bottom: 1px; padding-top: 1px; text-align: left; line-height: 19px; ">ठाणेः ९३२२६५२५८०</p></li><li type="square" style="font-size: 10pt; margin-top: 0px; margin-right: 0px; margin-bottom: 0px; margin-left: 0px; padding-top: 0px; padding-right: 0px; padding-bottom: 0px; padding-left: 0px; "><p style="font-size: 10pt; color: rgb(0, 0, 0); padding-bottom: 1px; padding-top: 1px; text-align: left; line-height: 19px; ">रायगडः २७४५०३३८</p></li><li type="square" style="font-size: 10pt; margin-top: 0px; margin-right: 0px; margin-bottom: 0px; margin-left: 0px; padding-top: 0px; padding-right: 0px; padding-bottom: 0px; padding-left: 0px; "><p style="font-size: 10pt; color: rgb(0, 0, 0); padding-bottom: 1px; padding-top: 1px; text-align: left; line-height: 19px; ">पुणेः ९४२२४३७१३४</p></li><li type="square" style="font-size: 10pt; margin-top: 0px; margin-right: 0px; margin-bottom: 0px; margin-left: 0px; padding-top: 0px; padding-right: 0px; padding-bottom: 0px; padding-left: 0px; "><p style="font-size: 10pt; color: rgb(0, 0, 0); padding-bottom: 1px; padding-top: 1px; text-align: left; line-height: 19px; ">जळगावः ९४२३०५६४०३</p></li><li type="square" style="font-size: 10pt; margin-top: 0px; margin-right: 0px; margin-bottom: 0px; margin-left: 0px; padding-top: 0px; padding-right: 0px; padding-bottom: 0px; padding-left: 0px; "><p style="font-size: 10pt; color: rgb(0, 0, 0); padding-bottom: 1px; padding-top: 1px; text-align: left; line-height: 19px; ">संभाजीनगरः ९४२२४३७१३१</p></li><li type="square" style="font-size: 10pt; margin-top: 0px; margin-right: 0px; margin-bottom: 0px; margin-left: 0px; padding-top: 0px; padding-right: 0px; padding-bottom: 0px; padding-left: 0px; "><p style="font-size: 10pt; color: rgb(0, 0, 0); padding-bottom: 1px; padding-top: 1px; text-align: left; line-height: 19px; ">नाशिकः ९४२२४४१७८२</p></li><li type="square" style="font-size: 10pt; margin-top: 0px; margin-right: 0px; margin-bottom: 0px; margin-left: 0px; padding-top: 0px; padding-right: 0px; padding-bottom: 0px; padding-left: 0px; "><p style="font-size: 10pt; color: rgb(0, 0, 0); padding-bottom: 1px; padding-top: 1px; text-align: left; line-height: 19px; ">इ-मेलः dainik@sanatan.org</p></li></ul></td><td width="75%" style="padding-top: 1px; padding-right: 1px; padding-bottom: 1px; padding-left: 1px; background-color: rgb(255, 255, 204); "><p align="center" style="font-size: 10pt; color: rgb(0, 0, 0); padding-bottom: 1px; padding-top: 1px; text-align: center; line-height: 19px; "><a name="top"></a></p><table width="400" align="center" style="font-size: 12px; "><tbody><tr><td style="padding-top: 1px; padding-right: 1px; padding-bottom: 1px; padding-left: 1px; "><h1 style="font-size: 11pt; color: rgb(0, 0, 128); margin-top: 0px; margin-right: 0px; margin-bottom: 0px; margin-left: 0px; padding-bottom: 5px; padding-top: 5px; text-align: center; ">अनुक्रमणिका</h1><ul style="margin-top: 0px; margin-bottom: 0px; margin-left: 8px; padding-left: 8px; "><li type="square" style="font-size: 10pt; margin-top: 0px; margin-right: 0px; margin-bottom: 0px; margin-left: 0px; padding-top: 0px; padding-right: 0px; padding-bottom: 0px; padding-left: 0px; "><h2 style="font-size: 10pt; color: rgb(0, 0, 128); text-align: left; ">१. गुरुपौर्णिमा</h2></li><li type="square" style="font-size: 10pt; margin-top: 0px; margin-right: 0px; margin-bottom: 0px; margin-left: 0px; padding-top: 0px; padding-right: 0px; padding-bottom: 0px; padding-left: 0px; "><a href="http://sanatan.org/marathi/dainik/visheshank/gurupournima/#1" style="font-size: 10pt; color: rgb(0, 0, 0); text-decoration: none; "></a><h2 style="font-size: 10pt; color: rgb(0, 0, 128); text-align: left; "><a href="http://sanatan.org/marathi/dainik/visheshank/gurupournima/#1" style="font-size: 10pt; color: rgb(0, 0, 0); text-decoration: none; ">अ. महर्षी व्यास</a></h2></li><li type="square" style="font-size: 10pt; margin-top: 0px; margin-right: 0px; margin-bottom: 0px; margin-left: 0px; padding-top: 0px; padding-right: 0px; padding-bottom: 0px; padding-left: 0px; "><a href="http://sanatan.org/marathi/dainik/visheshank/gurupournima/#2" style="font-size: 10pt; color: rgb(0, 0, 0); text-decoration: none; "></a><h2 style="font-size: 10pt; color: rgb(0, 0, 128); text-align: left; "><a href="http://sanatan.org/marathi/dainik/visheshank/gurupournima/#2" style="font-size: 10pt; color: rgb(0, 0, 0); text-decoration: none; ">आ. `गुरुकृपा ही केवलं शिष्यपरममंङ्लम् ।'</a></h2></li><li type="square" style="font-size: 10pt; margin-top: 0px; margin-right: 0px; margin-bottom: 0px; margin-left: 0px; padding-top: 0px; padding-right: 0px; padding-bottom: 0px; padding-left: 0px; "><a href="http://sanatan.org/marathi/dainik/visheshank/gurupournima/#3" style="font-size: 10pt; color: rgb(0, 0, 0); text-decoration: none; "></a><h2 style="font-size: 10pt; color: rgb(0, 0, 128); text-align: left; "><a href="http://sanatan.org/marathi/dainik/visheshank/gurupournima/#3" style="font-size: 10pt; color: rgb(0, 0, 0); text-decoration: none; ">इ. गुरु-शिष्य परंपरांनी धर्मरक्षणासाठी अधिक कार्यरत व्हावे !</a></h2></li><li type="square" style="font-size: 10pt; margin-top: 0px; margin-right: 0px; margin-bottom: 0px; margin-left: 0px; padding-top: 0px; padding-right: 0px; padding-bottom: 0px; padding-left: 0px; "><a href="http://sanatan.org/marathi/dainik/visheshank/gurupournima/#4" style="font-size: 10pt; color: rgb(0, 0, 0); text-decoration: none; "></a><h2 style="font-size: 10pt; color: rgb(0, 0, 128); text-align: left; "><a href="http://sanatan.org/marathi/dainik/visheshank/gurupournima/#4" style="font-size: 10pt; color: rgb(0, 0, 0); text-decoration: none; ">ई. गुरूंची आवश्यकता</a></h2></li><li type="square" style="font-size: 10pt; margin-top: 0px; margin-right: 0px; margin-bottom: 0px; margin-left: 0px; padding-top: 0px; padding-right: 0px; padding-bottom: 0px; padding-left: 0px; "><a href="http://sanatan.org/marathi/dainik/visheshank/gurupournima/#5" style="font-size: 10pt; color: rgb(0, 0, 0); text-decoration: none; "></a><h2 style="font-size: 10pt; color: rgb(0, 0, 128); text-align: left; "><a href="http://sanatan.org/marathi/dainik/visheshank/gurupournima/#5" style="font-size: 10pt; color: rgb(0, 0, 0); text-decoration: none; ">उ. गुरुपौर्णिमेसाठी केलेल्या सेवेचे व त्यागाचे महत्त्व</a></h2></li><li type="square" style="font-size: 10pt; margin-top: 0px; margin-right: 0px; margin-bottom: 0px; margin-left: 0px; padding-top: 0px; padding-right: 0px; padding-bottom: 0px; padding-left: 0px; "><a href="http://sanatan.org/marathi/dainik/visheshank/gurupournima/#6" style="font-size: 10pt; color: rgb(0, 0, 0); text-decoration: none; "></a><h2 style="font-size: 10pt; color: rgb(0, 0, 128); text-align: left; "><a href="http://sanatan.org/marathi/dainik/visheshank/gurupournima/#6" style="font-size: 10pt; color: rgb(0, 0, 0); text-decoration: none; ">ऊ. साधनेत धन अर्पण करण्याचे महत्त्व व त्याचे परिणाम</a></h2></li><li type="square" style="font-size: 10pt; margin-top: 0px; margin-right: 0px; margin-bottom: 0px; margin-left: 0px; padding-top: 0px; padding-right: 0px; padding-bottom: 0px; padding-left: 0px; "><a href="http://sanatan.org/marathi/dainik/visheshank/gurupournima/#7" style="font-size: 10pt; color: rgb(0, 0, 0); text-decoration: none; "></a><h2 style="font-size: 10pt; color: rgb(0, 0, 128); text-align: left; "><a href="http://sanatan.org/marathi/dainik/visheshank/gurupournima/#7" style="font-size: 10pt; color: rgb(0, 0, 0); text-decoration: none; ">ए. अर्पण करण्याची संधी देणारा गुरुपौर्णिमा हा महान क्षण होय !</a></h2></li><li type="square" style="font-size: 10pt; margin-top: 0px; margin-right: 0px; margin-bottom: 0px; margin-left: 0px; padding-top: 0px; padding-right: 0px; padding-bottom: 0px; padding-left: 0px; "><h2 style="font-size: 10pt; color: rgb(0, 0, 128); text-align: left; ">२. गुरुकृपायोग</h2></li><li type="square" style="font-size: 10pt; margin-top: 0px; margin-right: 0px; margin-bottom: 0px; margin-left: 0px; padding-top: 0px; padding-right: 0px; padding-bottom: 0px; padding-left: 0px; "><a href="http://sanatan.org/marathi/dainik/visheshank/gurupournima/#8" style="font-size: 10pt; color: rgb(0, 0, 0); text-decoration: none; "></a><h2 style="font-size: 10pt; color: rgb(0, 0, 128); text-align: left; "><a href="http://sanatan.org/marathi/dainik/visheshank/gurupournima/#8" style="font-size: 10pt; color: rgb(0, 0, 0); text-decoration: none; ">अ. गुरुकृपायोगाचे महत्त्व</a></h2></li><li type="square" style="font-size: 10pt; margin-top: 0px; margin-right: 0px; margin-bottom: 0px; margin-left: 0px; padding-top: 0px; padding-right: 0px; padding-bottom: 0px; padding-left: 0px; "><a href="http://sanatan.org/marathi/dainik/visheshank/gurupournima/#9" style="font-size: 10pt; color: rgb(0, 0, 0); text-decoration: none; "></a><h2 style="font-size: 10pt; color: rgb(0, 0, 128); text-align: left; "><a href="http://sanatan.org/marathi/dainik/visheshank/gurupournima/#9" style="font-size: 10pt; color: rgb(0, 0, 0); text-decoration: none; ">आ. समष्टी साधनेतील सहजता, सुंदरता व सानंदता या तीन `स'कारांवर `गुरुकृपायोग' आधारित असणे</a></h2></li><li type="square" style="font-size: 10pt; margin-top: 0px; margin-right: 0px; margin-bottom: 0px; margin-left: 0px; padding-top: 0px; padding-right: 0px; padding-bottom: 0px; padding-left: 0px; "><a href="http://sanatan.org/marathi/dainik/visheshank/gurupournima/#10" style="font-size: 10pt; color: rgb(0, 0, 0); text-decoration: none; "></a><h2 style="font-size: 10pt; color: rgb(0, 0, 128); text-align: left; "><a href="http://sanatan.org/marathi/dainik/visheshank/gurupournima/#10" style="font-size: 10pt; color: rgb(0, 0, 0); text-decoration: none; ">इ. गुरुकृपायोग : आध्यात्मिक उन्नतीचा विहंगम माग</a></h2></li><li type="square" style="font-size: 10pt; margin-top: 0px; margin-right: 0px; margin-bottom: 0px; margin-left: 0px; padding-top: 0px; padding-right: 0px; padding-bottom: 0px; padding-left: 0px; "><a href="http://sanatan.org/marathi/dainik/visheshank/gurupournima/#11" style="font-size: 10pt; color: rgb(0, 0, 0); text-decoration: none; "></a><h2 style="font-size: 10pt; color: rgb(0, 0, 128); text-align: left; "><a href="http://sanatan.org/marathi/dainik/visheshank/gurupournima/#11" style="font-size: 10pt; color: rgb(0, 0, 0); text-decoration: none; ">ई. गुरुकृपायोगानुसार साधना करणारे जीव हे निवृत्तीमार्गी असणे</a></h2></li><li type="square" style="font-size: 10pt; margin-top: 0px; margin-right: 0px; margin-bottom: 0px; margin-left: 0px; padding-top: 0px; padding-right: 0px; padding-bottom: 0px; padding-left: 0px; "><a href="http://sanatan.org/marathi/dainik/visheshank/gurupournima/#12" style="font-size: 10pt; color: rgb(0, 0, 0); text-decoration: none; "></a><h2 style="font-size: 10pt; color: rgb(0, 0, 128); text-align: left; "><a href="http://sanatan.org/marathi/dainik/visheshank/gurupournima/#12" style="font-size: 10pt; color: rgb(0, 0, 0); text-decoration: none; ">उ. `गुर्वाज्ञापालन हेच एकमेव उद्दिष्ट</a></h2></li><li type="square" style="font-size: 10pt; margin-top: 0px; margin-right: 0px; margin-bottom: 0px; margin-left: 0px; padding-top: 0px; padding-right: 0px; padding-bottom: 0px; padding-left: 0px; "><a href="http://sanatan.org/marathi/dainik/visheshank/gurupournima/#13" style="font-size: 10pt; color: rgb(0, 0, 0); text-decoration: none; "></a><h2 style="font-size: 10pt; color: rgb(0, 0, 128); text-align: left; "><a href="http://sanatan.org/marathi/dainik/visheshank/gurupournima/#13" style="font-size: 10pt; color: rgb(0, 0, 0); text-decoration: none; ">ऊ. गुरुकृपायोगानुसार साधना करणार्यांची उन्नती लक्षात न येण्याचे कारण</a></h2></li><li type="square" style="font-size: 10pt; margin-top: 0px; margin-right: 0px; margin-bottom: 0px; margin-left: 0px; padding-top: 0px; padding-right: 0px; padding-bottom: 0px; padding-left: 0px; "><h2 style="font-size: 10pt; color: rgb(0, 0, 128); text-align: left; ">३. गुरुपौर्णिमा महोत्सव</h2></li><li type="square" style="font-size: 10pt; margin-top: 0px; margin-right: 0px; margin-bottom: 0px; margin-left: 0px; padding-top: 0px; padding-right: 0px; padding-bottom: 0px; padding-left: 0px; "><a href="http://sanatan.org/marathi/dainik/visheshank/gurupournima/#14" style="font-size: 10pt; color: rgb(0, 0, 0); text-decoration: none; "></a><h2 style="font-size: 10pt; color: rgb(0, 0, 128); text-align: left; "><a href="http://sanatan.org/marathi/dainik/visheshank/gurupournima/#14" style="font-size: 10pt; color: rgb(0, 0, 0); text-decoration: none; ">अ. यंदाची गुरुपौर्णिमा अशी साजरी करूया !</a></h2></li><li type="square" style="font-size: 10pt; margin-top: 0px; margin-right: 0px; margin-bottom: 0px; margin-left: 0px; padding-top: 0px; padding-right: 0px; padding-bottom: 0px; padding-left: 0px; "><a href="http://sanatan.org/marathi/dainik/visheshank/gurupournima/#15" style="font-size: 10pt; color: rgb(0, 0, 0); text-decoration: none; "></a><h2 style="font-size: 10pt; color: rgb(0, 0, 128); text-align: left; "><a href="http://sanatan.org/marathi/dainik/visheshank/gurupournima/#15" style="font-size: 10pt; color: rgb(0, 0, 0); text-decoration: none; ">आ. साधकांनो, भक्तीमार्गानुसार गुरुपौर्णिमा साजरी करून जास्तीतजास्त गुरुकृपा संपादन करूया !</a></h2></li><li type="square" style="font-size: 10pt; margin-top: 0px; margin-right: 0px; margin-bottom: 0px; margin-left: 0px; padding-top: 0px; padding-right: 0px; padding-bottom: 0px; padding-left: 0px; "><a href="http://sanatan.org/marathi/dainik/visheshank/gurupournima/#16" style="font-size: 10pt; color: rgb(0, 0, 0); text-decoration: none; "></a><h2 style="font-size: 10pt; color: rgb(0, 0, 128); text-align: left; "><a href="http://sanatan.org/marathi/dainik/visheshank/gurupournima/#16" style="font-size: 10pt; color: rgb(0, 0, 0); text-decoration: none; ">इ. गुरुपौर्णिमेच्या कार्यक्रमाची उपस्थिती वाढवण्यासाठी, तसेच कार्यक्रम चुकांविरहित करण्याच्या दृष्टीने प्रयत्न करा !</a></h2></li><li type="square" style="font-size: 10pt; margin-top: 0px; margin-right: 0px; margin-bottom: 0px; margin-left: 0px; padding-top: 0px; padding-right: 0px; padding-bottom: 0px; padding-left: 0px; "><h2 style="font-size: 10pt; color: rgb(0, 0, 128); text-align: left; ">४. इतर</h2></li><li type="square" style="font-size: 10pt; margin-top: 0px; margin-right: 0px; margin-bottom: 0px; margin-left: 0px; padding-top: 0px; padding-right: 0px; padding-bottom: 0px; padding-left: 0px; "><a href="http://sanatan.org/marathi/dainik/visheshank/gurupournima/#17" style="font-size: 10pt; color: rgb(0, 0, 0); text-decoration: none; "></a><h2 style="font-size: 10pt; color: rgb(0, 0, 128); text-align: left; "><a href="http://sanatan.org/marathi/dainik/visheshank/gurupournima/#17" style="font-size: 10pt; color: rgb(0, 0, 0); text-decoration: none; ">अ. गुरूंकडून ज्ञान मिळवण्यापेक्षा त्यांची सेवा करणे जास्त महत्त्वाचे !</a></h2></li><li type="square" style="font-size: 10pt; margin-top: 0px; margin-right: 0px; margin-bottom: 0px; margin-left: 0px; padding-top: 0px; padding-right: 0px; padding-bottom: 0px; padding-left: 0px; "><a href="http://sanatan.org/marathi/dainik/visheshank/gurupournima/#18" style="font-size: 10pt; color: rgb(0, 0, 0); text-decoration: none; "></a><h2 style="font-size: 10pt; color: rgb(0, 0, 128); text-align: left; "><a href="http://sanatan.org/marathi/dainik/visheshank/gurupournima/#18" style="font-size: 10pt; color: rgb(0, 0, 0); text-decoration: none; ">आ. `महर्षी व्यास कोण ?'</a></h2></li><li type="square" style="font-size: 10pt; margin-top: 0px; margin-right: 0px; margin-bottom: 0px; margin-left: 0px; padding-top: 0px; padding-right: 0px; padding-bottom: 0px; padding-left: 0px; "><h2 style="font-size: 10pt; color: rgb(0, 0, 128); text-align: left; ">५. गुरुपौर्णिमेच्या संदर्भातील अनुभूती</h2></li><li type="square" style="font-size: 10pt; margin-top: 0px; margin-right: 0px; margin-bottom: 0px; margin-left: 0px; padding-top: 0px; padding-right: 0px; padding-bottom: 0px; padding-left: 0px; "><a href="http://sanatan.org/marathi/dainik/visheshank/gurupournima/#19" style="font-size: 10pt; color: rgb(0, 0, 0); text-decoration: none; "></a><h2 style="font-size: 10pt; color: rgb(0, 0, 128); text-align: left; "><a href="http://sanatan.org/marathi/dainik/visheshank/gurupournima/#19" style="font-size: 10pt; color: rgb(0, 0, 0); text-decoration: none; ">अनुभूती</a></h2></li></ul></td></tr></tbody></table><hr style="color: rgb(0, 51, 102); height: 1px; width: 579px; "><a name="1"></a><br /><h1 style="font-size: 11pt; color: rgb(0, 0, 128); margin-top: 0px; margin-right: 0px; margin-bottom: 0px; margin-left: 0px; padding-bottom: 5px; padding-top: 5px; text-align: center; ">अ. महर्षी व्यास</h1><p align="center" style="font-size: 10pt; color: rgb(0, 0, 0); padding-bottom: 1px; padding-top: 1px; text-align: left; line-height: 19px; "></p><div style="float: left; padding-right: 5px; padding-bottom: 5px; "><img src="http://sanatan.org/marathi/dainik/visheshank/gurupournima/images/01_vyas_200.jpg" width="200" style="border-top-style: solid; border-right-style: solid; border-bottom-style: solid; border-left-style: solid; border-width: initial; border-color: initial; border-top-width: 1px; border-right-width: 1px; border-bottom-width: 1px; border-left-width: 1px; border-top-color: rgb(0, 0, 0); border-right-color: rgb(0, 0, 0); border-bottom-color: rgb(0, 0, 0); border-left-color: rgb(0, 0, 0); " /><br /><b>महर्षी व्यास</b></div><p style="font-size: 10pt; color: rgb(0, 0, 0); padding-bottom: 1px; padding-top: 1px; text-align: left; line-height: 19px; "><b>व्यासांचे अमाप वाङ्मय </b><br />`व्यासांनी अठरा पुराणे व अठरा उपपुराणे रचली. यांशिवाय व्यासांची पुष्कळशी पुराणे प्रसिद्ध आहेत आणि बरीचशी लुप्त झाली आहेत. व्यासांचा `वेदांत दर्शन' (ब्रह्मसूत्र) ग्रंथ तर प्रतिभा- प्रज्ञेचा अपूर्व विलास आहे. त्यांनी अनेक गीता रचल्या, अनेक प्रकरणी ग्रंथ केले. बृहद्व्यास स्मृति, लघुव्यास स्मृति असे काही ग्रंथ रचले. अनेक ग्रंथांवर भाष्ये (व्यास भाष्ये) लिहिली.'<br /><br /><b>व्यासांचे वाङ्मय नष्ट होण्याला जबाबदार कोण ? </b><br /><br />`व्यासांचे सगळे वाङ्मय या देशाला गोर्यांचे पाय लागण्याआधी परंपरेने साक्षात् उपलब्ध होते. बौद्ध, यवन, मुसलमान आणि इंग्रजी शासनाने ते नष्ट व भ्रष्ट करून टाकले. (आमच्या प्राचीन वाङ्मयासंबधी हीनगंड जोपासल्याने आम्ही त्या वाङ्मय अध्ययनाचा त्याग केला. पुष्कळसे ग्रंथ वाचक नसल्याने गंगार्पण केले.)' - गुरुदेव डॉ. काटेस्वामीजी</p><a href="http://sanatan.org/marathi/dainik/visheshank/gurupournima/#top" style="font-size: 10pt; color: rgb(0, 0, 0); text-decoration: none; "><img src="http://dainik.sanatan.org/images/menu/top.gif" style="border-top-style: none; border-right-style: none; border-bottom-style: none; border-left-style: none; border-width: initial; border-color: initial; " /></a><div align="center"><img src="http://sanatan.org/marathi/dainik/visheshank/gurupournima/images/border.jpg" style="border-top-style: solid; border-right-style: solid; border-bottom-style: solid; border-left-style: solid; border-width: initial; border-color: initial; border-top-width: 1px; border-right-width: 1px; border-bottom-width: 1px; border-left-width: 1px; border-top-color: rgb(0, 0, 0); border-right-color: rgb(0, 0, 0); border-bottom-color: rgb(0, 0, 0); border-left-color: rgb(0, 0, 0); " /></div><a name="2"></a><br /><h1 style="font-size: 11pt; color: rgb(0, 0, 128); margin-top: 0px; margin-right: 0px; margin-bottom: 0px; margin-left: 0px; padding-bottom: 5px; padding-top: 5px; text-align: center; ">आ. `गुरुकृपा ही केवलं शिष्यपरममंङ्लम् ।'</h1><p align="center" style="font-size: 10pt; color: rgb(0, 0, 0); padding-bottom: 1px; padding-top: 1px; text-align: left; line-height: 19px; "></p><div style="float: left; padding-right: 5px; padding-bottom: 5px; "><img src="http://sanatan.org/marathi/dainik/visheshank/gurupournima/images/Guru3.jpg" width="250" style="border-top-style: solid; border-right-style: solid; border-bottom-style: solid; border-left-style: solid; border-width: initial; border-color: initial; border-top-width: 1px; border-right-width: 1px; border-bottom-width: 1px; border-left-width: 1px; border-top-color: rgb(0, 0, 0); border-right-color: rgb(0, 0, 0); border-bottom-color: rgb(0, 0, 0); border-left-color: rgb(0, 0, 0); " /></div><p style="font-size: 10pt; color: rgb(0, 0, 0); padding-bottom: 1px; padding-top: 1px; text-align: left; line-height: 19px; "><b>१. ईश्वरप्राप्तीच्या ध्येयाने प्रेरित झालेल्यांना `परमकल्याण केवळ गुरुच करू शकतात', याची खात्री पटणे :</b> `गुरुकृपा ही केवलं शिष्यपरममंङ्लम् ।', याचा अर्थ शिष्याचे परममंगल केवळ गुरुकृपेनेच होते. ईश्वरप्राप्तीच्या ध्येयाने प्रेरित झालेले साधक व शिष्य यांनी प्रत्यक्ष गुरुकृपा अनुभवलेली असल्याने त्यांना गुरूंचे अनन्यसाधारण महत्त्व पटलेले असते. त्यामुळे त्यांना `आपल्या गुरूंसाठी काय करू व किती करू', असे वाटत असते. गुरुकृपेचे वर्णन व महत्त्व हे शब्दातीत असल्यामुळे ते शब्दांतून व्यक्त करणे अशक्यच असते. तरीही शिष्यांना गुरूंच्या आलेल्या अनुभूती, गुरूंनी केलेली कृपा, त्यांचे हास्य, त्यांनी आपल्याशी केलेली मधुरवचने, मार्गदर्शन इत्यादींचे नित्य स्मरण शिष्याकडून होत असते व तो गुरूंच्या आठवणीतच सतत रममाण होत असतो. त्याला आता खर्या अर्थाने गुरूंचे वेड लागलेले असते. अंतर्यामी गुरूंचे महत्त्व पटलेले असल्याने व उत्तरोत्तर गुरूंची ओढ वाढत गेल्याने त्याला आता गुरूंशिवाय चैन पडत नाही. आपले परमकल्याण केवळ गुरुच करू शकतात याची खात्री पटल्याने तो पूर्णपणे गुरूंना समर्पित होतो व गुरुही त्याला जवळ घेतात.<br /><br /><b>२. साधनेत प्रगती होत गेल्यावर `आतापर्यंतचा साधनेतला प्रवास केवळ गुरुकृपेनेच झाला आहे', याची अनुभूती सातत्याने आल्याने व गुरुचरणांशीच सर्व देवता असल्याचे पटल्याने शिष्य फक्त गुरुभक्ती व गुरुसेवा यांत रममाण होणे :</b> खरेतर साधकाने अध्यात्माच्या शाळेत प्रवेश केल्यापासूनच गुरु त्याची साधना करवून घेत असतात; परंतु साधकाला त्याची जाणीव नसते. साधकाची साधनेत जसजशी प्रगती होत जाते, तसतसे त्याला गुरूंचे महत्त्व पटू लागते. `आतापर्यंतचा साधनेतला प्रवास केवळ गुरुकृपेनेच झाला आहे', याची त्याला खात्री पटते. गुरुकृपा सातत्याने मिळवण्यासाठी तो गुरूंच्या मार्गदर्शनानुसार प्रयत्न करतो. शिष्य झाल्यावर गुरुच त्याच्याकडून योग्य प्रकारे साधना करवून घेऊन त्याची साधनेत प्रगती करून घेतात. या स्थितीला `गुरूंचे आज्ञापालन करणे', हा एकच ध्यास शिष्याला लागलेला असतो. `आपली प्रगती गुरूंच्या संकल्पाने होत आहे व तेच सर्वकाही आपल्याकडून करवून घेत आहेत', अशी अनुभूती सातत्याने घेतल्याने शिष्याचा गुरूंप्रती कृतज्ञताभाव व शरणागतभाव वाढू लागतो. आता त्याला देवतांची भक्तीही करावी लागत नाही. गुरुचरणांशीच सर्व देवता असल्याने आता तो फक्त गुरुभक्ती व गुरुसेवा यांत रममाण होतो.<br /><br /><b>३. गुरूंना आपल्या शिष्यासाठी `काय करू व किती करू', असे वाटत असणे, त्यांना आपल्या शिष्याच्या प्रगतीची ओढ वाटत असणे व ते त्याला आपल्यासारखा बनवण्यासाठी अधीर असणे :</b> शिष्याला गुरूंचा काही महिन्यांचा अथवा काही वर्षांचा सहवास लाभला, तरी तो गुरूंसाठी वेडा होतो. ज्या गुरूंनी अनेक जन्मांपासून त्याचे बोट धरून ठेवले आहे व ते त्याला प्रत्येक जन्मात साधनेचे मार्गदर्शन करून पुढे पुढे घेऊन जातात, त्यांना आपल्या शिष्याचे किती वेड असेल ! गुरूंना आपल्या शिष्यासाठी `काय करू व किती करू', असे वाटत असते. त्यांचे प्रेमही शिष्याला भरभरून मिळत असते. त्याला आपल्यासारखा बनवण्यासाठी ते अधीर असतात. शिष्याला जेव्हा गुरुचरणांची व त्यांच्या चरणी स्थान प्राप्त करण्याची ओढ लागते व ती वाढत जाते, त्या वेळी गुरुच त्याला आत्मज्ञान देतात व त्यानंतर स्वत:मध्ये सामावून घेतात. खरेतर हे सर्व गुरूंनीच केलेले असते. त्यासाठी शिष्याला काहीही प्रयत्न करावे लागत नाहीत. जसे आपण काशीला जाणार्या आगगाडीत बसलो की, आपणही काही न करता काशीला पोहोचतो, त्याप्रमाणे एकदा आपण गुरुकृपेच्या गाडीत बसलो की, आपोआपच गुरु आपल्याला योग्य ठिकाणी नेऊन सोडतात. त्यासाठी शिष्याला काहीही करावे लागत नाही. हे अनुभवल्यामुळेच शिष्याला गुरुकृपेचे अनन्यसाधारण महत्त्व माहीत असते व तो गुरुचरणी सतत लीन असतो.' - ईश्वर (सौ. राजश्री अरुण खोल्लम यांच्या माध्यमातून, २४.७.२००७ सायं.५ वाजता)</p><a href="http://sanatan.org/marathi/dainik/visheshank/gurupournima/#top" style="font-size: 10pt; color: rgb(0, 0, 0); text-decoration: none; "><img src="http://dainik.sanatan.org/images/menu/top.gif" style="border-top-style: none; border-right-style: none; border-bottom-style: none; border-left-style: none; border-width: initial; border-color: initial; " /></a><div align="center"><img src="http://sanatan.org/marathi/dainik/visheshank/gurupournima/images/border.jpg" style="border-top-style: solid; border-right-style: solid; border-bottom-style: solid; border-left-style: solid; border-width: initial; border-color: initial; border-top-width: 1px; border-right-width: 1px; border-bottom-width: 1px; border-left-width: 1px; border-top-color: rgb(0, 0, 0); border-right-color: rgb(0, 0, 0); border-bottom-color: rgb(0, 0, 0); border-left-color: rgb(0, 0, 0); " /></div><a name="3"></a><br /><h1 style="font-size: 11pt; color: rgb(0, 0, 128); margin-top: 0px; margin-right: 0px; margin-bottom: 0px; margin-left: 0px; padding-bottom: 5px; padding-top: 5px; text-align: center; ">इ. गुरु-शिष्य परंपरांनी धर्मरक्षणासाठी अधिक कार्यरत व्हावे !</h1><div align="center"><img src="http://sanatan.org/marathi/dainik/visheshank/gurupournima/images/03_PP_Dr_Sandesh.JPG" width="550" style="border-top-style: solid; border-right-style: solid; border-bottom-style: solid; border-left-style: solid; border-width: initial; border-color: initial; border-top-width: 1px; border-right-width: 1px; border-bottom-width: 1px; border-left-width: 1px; border-top-color: rgb(0, 0, 0); border-right-color: rgb(0, 0, 0); border-bottom-color: rgb(0, 0, 0); border-left-color: rgb(0, 0, 0); " /></div><p style="font-size: 10pt; color: rgb(0, 0, 0); padding-bottom: 1px; padding-top: 1px; text-align: left; line-height: 19px; "></p><p align="center" style="font-size: 10pt; color: rgb(0, 0, 0); padding-bottom: 1px; padding-top: 1px; text-align: left; line-height: 19px; "></p><div style="float: left; padding-right: 5px; padding-bottom: 5px; "><img src="http://sanatan.org/marathi/dainik/visheshank/gurupournima/images/04_PP_Dr.JPG" width="100" style="border-top-style: solid; border-right-style: solid; border-bottom-style: solid; border-left-style: solid; border-width: initial; border-color: initial; border-top-width: 1px; border-right-width: 1px; border-bottom-width: 1px; border-left-width: 1px; border-top-color: rgb(0, 0, 0); border-right-color: rgb(0, 0, 0); border-bottom-color: rgb(0, 0, 0); border-left-color: rgb(0, 0, 0); " /><br /><b>डॉ. जयंत बाळाजी आठवले</b></div><p style="font-size: 10pt; color: rgb(0, 0, 0); padding-bottom: 1px; padding-top: 1px; text-align: left; line-height: 19px; ">`गुरुपौर्णिमेचा दिवस म्हणजे गुरूंच्या पूजनाचा दिवस. गुरूंकडून आपल्याला जे मिळाले व जे मिळत आहे, त्याप्रती पूर्ण कृतज्ञता व्यक्त करण्याचा दिवस. या दिवशी सनातन हिंदु संस्कृतीच्या निर्देशक असणार्या व गुरु-शिष्य परंपरा जपणार्या सर्व विद्याशाखांमधील साधक आपापल्या गुरुपरंपरेचे स्मरण करतात व गुरूंचे पूजन करतात. गुरु-शिष्य परंपरा ही सनातन हिंदु संस्कृतीने जगाला दिलेली देणगी आहे. ती सनातन हिंदु संस्कृतीतील ज्ञानदानाच्या व विद्यादानाच्या पद्धतीचा गाभा आहे. तीमध्ये विद्या देणार्याचे व ती घेणार्याचे संबंध वैशिष्ट्यपूर्ण आहेत. विद्या देणार्यावर केवळ तेवढीच विद्या देण्याची जबाबदारी नाही, तर अन्य जीवनमूल्ये त्या साधकाला शिकवण्याचीही जबाबदारी आहे. विद्या घेणारा पोटार्थी म्हणून ती ग्रहण करणारा विद्यार्थी नसून त्या विद्येचे संवर्धन करणारा साधक आहे. या संस्कृतीत `ज्ञान' ही संज्ञा ईश्वरप्राप्तीशी निगडित आहे. त्याला `सर्वश्रेष्ठ विद्या' ही संज्ञा आहे; कारण हे ज्ञान केवळ त्याचे अधिकारी असणारे गुरुच दुसर्याला देऊ शकतात. जेथे अशा ज्ञानदानाची `गुरु-शिष्य' परंपरा जपणारे पूजन असेल, तेथे या सोहळयाचे वैभव काय सांगावे ! असे सर्व असतांना ज्या सनातन हिंदु धर्माने जगाला अशी अत्यंत महत्त्वपूर्ण देणगी दिली, त्याची स्थिती बिकट बनलेली आहे. अलीकडचेच उदाहरण घ्या. `दी लव्ह गुरु' नावाच्या हॉलिवूड-निर्मित चित्रपटात गुरूंचे यथेच्छ विडंबन करण्यात आले आहे. `गुरु-शिष्य' परंपरा या पुण्यभूमीतील आहे', असे आपण म्हणतो; मात्र `ती आपली नाही', हे आपल्याला सांगण्यासाठी `ही संस्कृती आर्यांची आहे व आर्य हे बाहेरून आले होते. त्यामुळे ही संस्कृती येथील नव्हे', असा खोटा इतिहास सांगितला जातो. मध्यंतरी केरळमधील देवस्वम्मंत्री सुधाकरन यांनी `गुरु अंतर्वस्त्रे घालत नाहीत. त्यांनी ते घालणे आधी शिकावे', असे संतापजनक विधान केले होते. ईश्वरप्राप्तीचे ज्ञान देणे, म्हणजे धर्माचे ज्ञान देणे. असे कार्य करणार्यांवर धर्मद्रोही वाटेल तसा हल्ला चढवतात, हे वेळोवेळी अनुभवाला आले आहे. सरकार सनातन हिंदु संस्कृतीचे कोणत्याही प्रकारे पोषणकर्ते तर नाहीच; उलट ते ती नष्ट करू पहात आहे, हेही वेळोवेळी प्रत्ययाला आले आहे. - डॉ. जयंत बाळाजी आठवले, संस्थापक, सनातन संस्था.</p><a href="http://sanatan.org/marathi/dainik/visheshank/gurupournima/#top" style="font-size: 10pt; color: rgb(0, 0, 0); text-decoration: none; "><img src="http://dainik.sanatan.org/images/menu/top.gif" style="border-top-style: none; border-right-style: none; border-bottom-style: none; border-left-style: none; border-width: initial; border-color: initial; " /></a><div align="center"><img src="http://sanatan.org/marathi/dainik/visheshank/gurupournima/images/border.jpg" style="border-top-style: solid; border-right-style: solid; border-bottom-style: solid; border-left-style: solid; border-width: initial; border-color: initial; border-top-width: 1px; border-right-width: 1px; border-bottom-width: 1px; border-left-width: 1px; border-top-color: rgb(0, 0, 0); border-right-color: rgb(0, 0, 0); border-bottom-color: rgb(0, 0, 0); border-left-color: rgb(0, 0, 0); " /></div><a name="4"></a><br /><h1 style="font-size: 11pt; color: rgb(0, 0, 128); margin-top: 0px; margin-right: 0px; margin-bottom: 0px; margin-left: 0px; padding-bottom: 5px; padding-top: 5px; text-align: center; ">ई. गुरूंची आवश्यकता</h1><p align="center" style="font-size: 10pt; color: rgb(0, 0, 0); padding-bottom: 1px; padding-top: 1px; text-align: left; line-height: 19px; "></p><div style="float: left; padding-right: 5px; padding-bottom: 5px; "><img src="http://sanatan.org/marathi/dainik/visheshank/gurupournima/images/gurupurnima2.jpg" width="250" style="border-top-style: solid; border-right-style: solid; border-bottom-style: solid; border-left-style: solid; border-width: initial; border-color: initial; border-top-width: 1px; border-right-width: 1px; border-bottom-width: 1px; border-left-width: 1px; border-top-color: rgb(0, 0, 0); border-right-color: rgb(0, 0, 0); border-bottom-color: rgb(0, 0, 0); border-left-color: rgb(0, 0, 0); " /></div><p style="font-size: 10pt; color: rgb(0, 0, 0); padding-bottom: 1px; padding-top: 1px; text-align: left; line-height: 19px; "><b>१.</b> शहरात एखाद्याचा पत्ता माहीत नसेल, तर तो कोणीतरी सांगावा लागतो. त्याचप्रमाणे ईश्वराचा पत्ता गुरुच सांगू शकतात.<br /><b>२.</b> स्वत:ला पोहता येत नसेल, तर नदीपार होण्यासाठी भोपळयाची आवश्यकता असते. त्याचप्रमाणे संसारसागर तरून जाण्यासाठी गुरुरूपी भोपळयाची आवश्यकता असते.<br /><b>३.</b> शिष्याला स्वत:च्या प्रयत्नांनी आपली उन्नती करून घेता येत नाही, असे नाही; पण चांगल्या गुरूंच्या उपदेशाने व मार्गदर्शनाने शिष्याचा आत्मोन्नतीचा मार्ग सुगम होतो. एक आगबोट एके ठिकाणी ४ तासांत जाऊन पोहोचत असेल, तर तिच्यामागे तिला दोरीने बांधलेली होडी चारच तासांत त्या स्थळी पोहोचते; पण ती होडी आगबोटीपासून वेगळी केली आणि एकटीच चालवण्यात आली, तर ती त्या ठिकाणी जाण्यास तिला १२ तास लागतील. आध्यात्मिक उन्नतीच्या मार्गात आपण स्वत:च प्रयत्न करू लागलो, तर आपल्यातील दोषांमुळे व चुकांमुळे आपली उन्नती होण्यास फार काळ लागतो; पण योग्य गुरूंच्या मार्गदर्शनाने १२ तासांचा मार्ग ४ तासांत आक्रमिता येतो. थोडक्यात म्हणजे `महाजनो येन गत: स पंथा: ।' (मोठी मोणसे ज्या मार्गाने गेली त्या मार्गाने जावे.) या न्यायाने गुरूंकडे जावे.<br /><b>४.</b> ईश्वराकडे जाण्याचा मार्ग गुरूच सांगू शकतात<br />अ. आपल्या एका मित्राला भेटायला आपण त्याच्या गावात आलो; पण त्याचा पत्ता माहीत नसेल, तर तो कोणाला तरी विचारावा लागतो. त्याचा पत्ता कळल्यावर आपण ते ठिकाण शोधू शकतो. त्याचप्रमाणे `मी'चा म्हणजे आत्मारामाचा पत्ता गुरुच सांगू शकतात.<br />आ. आपण वाळवंटात वाट चुकल्यावर आपल्याला मार्गदर्शक वाटाड्या मिळाला नाही, तर इकडून तिकडे व तिकडून इकडे, असे भटकून आपण दमून जाऊ. अन्न-पाणी न मिळाल्याने आपण मरून जाऊ. त्याचप्रमाणे मार्गदर्शक गुरु भेटले नाहीत, तर आपल्यातील दोष आणि आपल्या हातून होणार्या चुका यांमुळे आपल्याला ८४ लक्ष योनींतून भटकत रहावे लागेल.<br />इ. आपण मित्राला दूरध्वनी केला व तो लागला नाही, तर दूरध्वनीचालक आपल्याला दूरध्वनी लावून देतो. त्याचप्रमाणे आपला संपर्क देवाशी होत नसला, तर गुरु मधल्या अडचणी दूर करून आपला संपर्क देवाशी करून देतात. अडचणी कोणत्या ? आई-वडील, बंधू-भगिनी, पत्नी, संपत्ती या गोष्टी म्हणजे आपण व ईश्वर या मध्ये मायावी पडदाच आहे. या मोहपाशातून गुरु आपणास सोडवून देवाचे दर्शन घडवतात.<br /><b>`जिज्ञासु :</b> परमेश्वर व मी यांच्या ओळख-संबंधांत हा त्रयस्थ दलाल गुरु कशाला पाहिजे ?<br /><b>प.पू. महाराज :</b> हे पहा, साध्या व्यावहारिक गोष्टीतदेखील, ``हा रस्ता कोठे जातो ?'' यालादेखील मार्गदर्शकाची जरूरी लागते. व्यावहारिक शिक्षण देण्याच्या बाबतीतसुद्धा गुरुजींची जरूरी लागते. कोणीतरी उजेड दाखवावा लागतो. हीच गोष्ट परमेश्वराची ओळख करून देण्याच्या बाबतीत आहे.' - आत्मप्रभा (ब्रह्मीभूत श्री गजानन महाराज, नाशिक यांचे पारमार्थिक विचार. पृष्ठ ५७)</p><a href="http://sanatan.org/marathi/dainik/visheshank/gurupournima/#top" style="font-size: 10pt; color: rgb(0, 0, 0); text-decoration: none; "><img src="http://dainik.sanatan.org/images/menu/top.gif" style="border-top-style: none; border-right-style: none; border-bottom-style: none; border-left-style: none; border-width: initial; border-color: initial; " /></a><div align="center"><img src="http://sanatan.org/marathi/dainik/visheshank/gurupournima/images/border.jpg" style="border-top-style: solid; border-right-style: solid; border-bottom-style: solid; border-left-style: solid; border-width: initial; border-color: initial; border-top-width: 1px; border-right-width: 1px; border-bottom-width: 1px; border-left-width: 1px; border-top-color: rgb(0, 0, 0); border-right-color: rgb(0, 0, 0); border-bottom-color: rgb(0, 0, 0); border-left-color: rgb(0, 0, 0); " /></div><a name="5"></a><br /><h1 style="font-size: 11pt; color: rgb(0, 0, 128); margin-top: 0px; margin-right: 0px; margin-bottom: 0px; margin-left: 0px; padding-bottom: 5px; padding-top: 5px; text-align: center; ">उ. गुरुपौर्णिमेसाठी केलेल्या सेवेचे व त्यागाचे महत्त्व</h1><p align="center" style="font-size: 10pt; color: rgb(0, 0, 0); padding-bottom: 1px; padding-top: 1px; text-align: left; line-height: 19px; "></p><div style="float: left; padding-right: 5px; padding-bottom: 5px; "><img src="http://sanatan.org/marathi/dainik/visheshank/gurupournima/images/charan.jpg" width="100" style="border-top-style: solid; border-right-style: solid; border-bottom-style: solid; border-left-style: solid; border-width: initial; border-color: initial; border-top-width: 1px; border-right-width: 1px; border-bottom-width: 1px; border-left-width: 1px; border-top-color: rgb(0, 0, 0); border-right-color: rgb(0, 0, 0); border-bottom-color: rgb(0, 0, 0); border-left-color: rgb(0, 0, 0); " /></div><p style="font-size: 10pt; color: rgb(0, 0, 0); padding-bottom: 1px; padding-top: 1px; text-align: left; line-height: 19px; ">साधनेत जलद आध्यात्मिक उन्नतीसाठी हळूहळू आपले तन, मन व धन यांचा त्याग होणे आवश्यक असते. मनाचा त्याग नामस्मरणाने, तनाचा त्याग शारीरिक सेवेने आणि धनाचा त्याग ते अर्पण करून होतो. त्यासाठी संत हेच पात्र आहेत. आपल्या आयुष्यातील आर्थिक अडचणी, उदा. आजारपण, धंद्यात येणार्या अडचणी, पैसा न टिकणे, या गोष्टी पूर्वजन्मीच्या देवाण-घेवाण हिशोबामुळे घडतात. संतांना दिलेल्या दानातून विविध अडचणी दूर होतात. याचा अनुभव साधकांनी घेतलेला असतो; म्हणून अनेक साधक क्षेत्रावर अर्पण करत असतात. ईश्वरप्राप्तीसाठी सर्वस्वाचा त्याग करायचा असतो. ते साध्य व्हावे; म्हणून टप्प्याटप्प्याने दानाचे प्रमाण वाढवीत जावे. अर्पण किती केले, यापेक्षा आसक्ती किती कमी झाली, हे महत्त्वाचे आहे. उदा. लाखो रुपये असतांना १० हजार रुपये अर्पण करणे, याऐवजी १०० रुपये असतांना १०० रुपये अर्पण करणे हे जास्त महत्त्वाचे आहे. गुरुपौर्णिमेला गुरुतत्त्व इतर दिवसांपेक्षा एक हजार पटीने जास्त कार्यरत असते. त्यामुळे गुरूंच्या इतर आध्यात्मिक कार्यक्रमांच्या वेळी किंवा एरव्ही केलेल्या सेवा व त्याग याच्यापेक्षा गुरुपौर्णिमेसाठी केलेल्या सेवा व त्याग यांमुळे अनुभूती जास्त प्रमाणात येतात व गुरुकृपा जास्त प्रमाणात होते.</p><a href="http://sanatan.org/marathi/dainik/visheshank/gurupournima/#top" style="font-size: 10pt; color: rgb(0, 0, 0); text-decoration: none; "><img src="http://dainik.sanatan.org/images/menu/top.gif" style="border-top-style: none; border-right-style: none; border-bottom-style: none; border-left-style: none; border-width: initial; border-color: initial; " /></a><div align="center"><img src="http://sanatan.org/marathi/dainik/visheshank/gurupournima/images/border.jpg" style="border-top-style: solid; border-right-style: solid; border-bottom-style: solid; border-left-style: solid; border-width: initial; border-color: initial; border-top-width: 1px; border-right-width: 1px; border-bottom-width: 1px; border-left-width: 1px; border-top-color: rgb(0, 0, 0); border-right-color: rgb(0, 0, 0); border-bottom-color: rgb(0, 0, 0); border-left-color: rgb(0, 0, 0); " /></div><a name="6"></a><br /><h1 style="font-size: 11pt; color: rgb(0, 0, 128); margin-top: 0px; margin-right: 0px; margin-bottom: 0px; margin-left: 0px; padding-bottom: 5px; padding-top: 5px; text-align: center; ">ऊ. साधनेत धन अर्पण करण्याचे महत्त्व व त्याचे परिणाम</h1><p style="font-size: 10pt; color: rgb(0, 0, 0); padding-bottom: 1px; padding-top: 1px; text-align: left; line-height: 19px; ">एकूण साधनेत धन अर्पणाचे महत्त्व पुढीलप्रमाणे आहे.<br />१. देवाण-घेवाण हिशोब फिटण्यास मदत होते.<br />२. प्रारब्ध भोग भोगून संपवण्यात सुरू असलेल्या प्रक्रियेत जलदता येते.<br />३. धनासंदर्भातील आसक्ती कमी होते.<br />४. मायेतून बाहेर पडून साधना करणे सोपे जाते.<br /></p><div align="center"><img src="http://sanatan.org/marathi/dainik/visheshank/gurupournima/images/06_chart.JPG" width="450" style="border-top-style: solid; border-right-style: solid; border-bottom-style: solid; border-left-style: solid; border-width: initial; border-color: initial; border-top-width: 1px; border-right-width: 1px; border-bottom-width: 1px; border-left-width: 1px; border-top-color: rgb(0, 0, 0); border-right-color: rgb(0, 0, 0); border-bottom-color: rgb(0, 0, 0); border-left-color: rgb(0, 0, 0); " /></div><p style="font-size: 10pt; color: rgb(0, 0, 0); padding-bottom: 1px; padding-top: 1px; text-align: left; line-height: 19px; "></p><a href="http://sanatan.org/marathi/dainik/visheshank/gurupournima/#top" style="font-size: 10pt; color: rgb(0, 0, 0); text-decoration: none; "><img src="http://dainik.sanatan.org/images/menu/top.gif" style="border-top-style: none; border-right-style: none; border-bottom-style: none; border-left-style: none; border-width: initial; border-color: initial; " /></a><div align="center"><img src="http://sanatan.org/marathi/dainik/visheshank/gurupournima/images/border.jpg" style="border-top-style: solid; border-right-style: solid; border-bottom-style: solid; border-left-style: solid; border-width: initial; border-color: initial; border-top-width: 1px; border-right-width: 1px; border-bottom-width: 1px; border-left-width: 1px; border-top-color: rgb(0, 0, 0); border-right-color: rgb(0, 0, 0); border-bottom-color: rgb(0, 0, 0); border-left-color: rgb(0, 0, 0); " /></div><a name="7"></a><br /><h1 style="font-size: 11pt; color: rgb(0, 0, 128); margin-top: 0px; margin-right: 0px; margin-bottom: 0px; margin-left: 0px; padding-bottom: 5px; padding-top: 5px; text-align: center; ">ए. अर्पण करण्याची संधी देणारा गुरुपौर्णिमा हा महान क्षण होय !</h1><p align="center" style="font-size: 10pt; color: rgb(0, 0, 0); padding-bottom: 1px; padding-top: 1px; text-align: left; line-height: 19px; "></p><div style="float: left; padding-right: 5px; padding-bottom: 5px; "><img src="http://sanatan.org/marathi/dainik/visheshank/gurupournima/images/GuruShisya_250.jpg" width="150" style="border-top-style: solid; border-right-style: solid; border-bottom-style: solid; border-left-style: solid; border-width: initial; border-color: initial; border-top-width: 1px; border-right-width: 1px; border-bottom-width: 1px; border-left-width: 1px; border-top-color: rgb(0, 0, 0); border-right-color: rgb(0, 0, 0); border-bottom-color: rgb(0, 0, 0); border-left-color: rgb(0, 0, 0); " /></div><p style="font-size: 10pt; color: rgb(0, 0, 0); padding-bottom: 1px; padding-top: 1px; text-align: left; line-height: 19px; ">अध्यात्मजीवन ही सिद्ध व साधक यांची क्रीडा आहे. त्यात एकाने द्यायचे असते व दुसर्याने घ्यायचे असते. जो देतो तोच पुन्हा घेतो व जो घेतो तोच पुन्हा देतो. फक्त देतांना व घेतांना वस्तूच्या स्वरूपात बदल होतो. या क्रीडेतील एकाला `गुरु' म्हणतात व दुसर्याला `शिष्य' म्हणतात. भौतिकातील कुठलेही क्षेत्र याला अपवाद नाही. तथापि आध्यात्मिक व धार्मिक क्षेत्रात गुरु-शिष्य संबंध जास्त प्रभावी असतात. त्याचे माध्यम वाणी तथा वाङ्मय असते. त्याचे संकलन, विषयवार एकीकरण, वर्गनिहाय नियमन, नियोजन व स्वयंभू रचना ज्यांनी वैश्विक आदर्श पद्धतीने बलवत्तर प्रमाणात केली, त्यांना भगवान `श्री व्यास' या नावाने ओळखले जाते. वैश्विक सद्गुरु ही परमश्रेष्ठ उपाधी लोकमानसाच्या हृदयातून त्यांनी प्राप्त करून घेतली आहे. त्यांच्या चिरायू स्वरूपाच्या वाङ्मयकार्यातून ते विश्वाला अखंडपणे देत असतात. त्यांचे हात हजारो आहेत. घेणार्यांची झोळी दुबळी पडू नये म्हणून आणि घेणार्यांकडून कृतज्ञतेचा वारसा जपला जावा म्हणून व्यासपौर्णिमा जी गुरुपौर्णिमा या नावाने ओळखले जाते, तिचे आयोजन केले जाते. भगवान श्री व्यास म्हणजे मूर्तिमंत ज्ञान. त्यांनी ज्ञान ओतून कर्म व भक्ती यांच्या पायांनी सुदृढ केलेले आणि योगाच्या आधारे बळकट केले ते व्यासपिठ ! व्यासपिठावर बसण्याचा अधिकार ज्यांना प्राप्त झाला, ते श्री सद्गुरु होत. अशांना अभिवादन करून त्यांचेकडून प्राप्त झालेल्या अमर अमृतश्रोताला कृतज्ञतेच्या कोंदणात बसवून ते अर्पण करण्याची संधी देणारा गुरुपौर्णिमा हा महान क्षण होय ! देणारा श्री सद्गरु अखंडपणे देत असतो. घेणारा मात्र खंडितपणेच घेत असतो. तेवढ्यानेदेखील घेणार्याच्या जीवनात क्रांति घडून येते. जीवनाची वाटचाल धन्यतेकडे होऊ लागते. ज्याला याची जाण असेल, त्याची कृतज्ञता बुद्धी खचितच जागृत होईल. तीच प्रगट करण्याचा सुवर्णकाल म्हणजे गुरुपौर्णिमा. - प.पू. स्वामी विद्यानंद, पुणे<br /></p><a href="http://sanatan.org/marathi/dainik/visheshank/gurupournima/#top" style="font-size: 10pt; color: rgb(0, 0, 0); text-decoration: none; "><img src="http://dainik.sanatan.org/images/menu/top.gif" style="border-top-style: none; border-right-style: none; border-bottom-style: none; border-left-style: none; border-width: initial; border-color: initial; " /></a><div align="center"><img src="http://sanatan.org/marathi/dainik/visheshank/gurupournima/images/border.jpg" style="border-top-style: solid; border-right-style: solid; border-bottom-style: solid; border-left-style: solid; border-width: initial; border-color: initial; border-top-width: 1px; border-right-width: 1px; border-bottom-width: 1px; border-left-width: 1px; border-top-color: rgb(0, 0, 0); border-right-color: rgb(0, 0, 0); border-bottom-color: rgb(0, 0, 0); border-left-color: rgb(0, 0, 0); " /></div><a name="8"></a><br /><h1 style="font-size: 11pt; color: rgb(0, 0, 128); margin-top: 0px; margin-right: 0px; margin-bottom: 0px; margin-left: 0px; padding-bottom: 5px; padding-top: 5px; text-align: center; ">अ. गुरुकृपायोगाचे महत्त्व</h1><div align="center"><img src="http://sanatan.org/marathi/dainik/visheshank/gurupournima/images/gurupurnimaimage4.jpg" width="450" style="border-top-style: solid; border-right-style: solid; border-bottom-style: solid; border-left-style: solid; border-width: initial; border-color: initial; border-top-width: 1px; border-right-width: 1px; border-bottom-width: 1px; border-left-width: 1px; border-top-color: rgb(0, 0, 0); border-right-color: rgb(0, 0, 0); border-bottom-color: rgb(0, 0, 0); border-left-color: rgb(0, 0, 0); " /></div><p style="font-size: 10pt; color: rgb(0, 0, 0); padding-bottom: 1px; padding-top: 1px; text-align: left; line-height: 19px; "><b>गुरुकृपायोगामुळे अहं लवकर कमी होणे</b><br />`गुरुकृपायोगाची मूल्ये जिवाला सेवाभावातून अहं कमी करण्यासाठी त्या त्या स्तरावर चैतन्य प्रदान करत असल्याने समष्टी साधनेमुळे व्यष्टी साधनेपेक्षा लवकर अहं कमी होण्यास मदत होते, याचे शिक्षण देतात.' - एक विद्वान (सौ. अंजली गाडगीळ यांच्या माध्यमातून, ६.१.२००६, रात्री ८.२५)</p><hr style="color: rgb(0, 51, 102); height: 1px; width: 579px; "><p style="font-size: 10pt; color: rgb(0, 0, 0); padding-bottom: 1px; padding-top: 1px; text-align: left; line-height: 19px; "><b>गुरुकृपायोगानुसार साधना करणारे जीव सप्तपाताळ व सप्तलोक यांत न अडकणे </b><br />`गुरुकृपायोगानुसार समष्टी साधना करणार्या कलीयुगातील जिवाला कमी कालावधीत सप्तपाताळ व सप्तलोक यांत असणार्या अडचणींविषयी, म्हणजेच साधनेत येणार्या प्रत्येक स्तरावरील अडचणींविरुद्ध कसे लढायचे, हे माहीत झाल्याने असे जीव स्थूलात किंवा सूक्ष्मात त्या त्या टप्प्यावर अडकण्याची शक्यता खूप कमी असते.' - एक विद्वान (सौ. अंजली गाडगीळ यांच्या माध्यमातून, १६.४.२००६, दुपारी ३.१९)</p><hr style="color: rgb(0, 51, 102); height: 1px; width: 579px; "><p style="font-size: 10pt; color: rgb(0, 0, 0); padding-bottom: 1px; padding-top: 1px; text-align: left; line-height: 19px; "><b>गुरुकृपायोगानुसार साधना करणारे देवाणघेवाणीच्या स्तरावरून मुक्त झाल्याने त्यांना पुनर्जन्म नसणे</b><br />`गुरुकृपायोगानुसार समष्टी साधना करणारे सर्व जीव ईश्वरी राज्यात परिक्रमणा करणारे असून सर्वच दृष्टीने परिपूर्ण असतात; कारण या कालावधीत कमाल वाईट शक्तींच्या होणार्या त्रासातून ते कृपेच्या बळावर तरून, शिक्षित होऊन, पुढे येणार्या सर्व अडथळयांवर मात कशी करायची याचे प्रशिक्षण घेतलेले असतात. यामुळे प्रत्यक्ष देवाणघेवाणीच्या स्तरावरून ते मुक्त होऊन परत जन्माला न येता पुढची गती धारण करतात.' - एक विद्वान (सौ. अंजली गाडगीळ यांच्या माध्यमातून, १६.४.२००६, दुपारी ३.१९)<br /><a href="http://sanatan.org/marathi/dainik/visheshank/gurupournima/#top" style="font-size: 10pt; color: rgb(0, 0, 0); text-decoration: none; "><img src="http://dainik.sanatan.org/images/menu/top.gif" style="border-top-style: none; border-right-style: none; border-bottom-style: none; border-left-style: none; border-width: initial; border-color: initial; " /></a></p><div align="center"><img src="http://sanatan.org/marathi/dainik/visheshank/gurupournima/images/border.jpg" style="border-top-style: solid; border-right-style: solid; border-bottom-style: solid; border-left-style: solid; border-width: initial; border-color: initial; border-top-width: 1px; border-right-width: 1px; border-bottom-width: 1px; border-left-width: 1px; border-top-color: rgb(0, 0, 0); border-right-color: rgb(0, 0, 0); border-bottom-color: rgb(0, 0, 0); border-left-color: rgb(0, 0, 0); " /></div><a name="9"></a><br /><h1 style="font-size: 11pt; color: rgb(0, 0, 128); margin-top: 0px; margin-right: 0px; margin-bottom: 0px; margin-left: 0px; padding-bottom: 5px; padding-top: 5px; text-align: center; ">आ. समष्टी साधनेतील सहजता, सुंदरता व सानंदता या तीन `स'कारांवर `गुरुकृपायोग' आधारित असणे</h1><p align="center" style="font-size: 10pt; color: rgb(0, 0, 0); padding-bottom: 1px; padding-top: 1px; text-align: left; line-height: 19px; "></p><div style="float: left; padding-right: 5px; padding-bottom: 5px; "><img src="http://sanatan.org/marathi/dainik/visheshank/gurupournima/images/Anjali_gadgil_75.jpg" width="75" style="border-top-style: solid; border-right-style: solid; border-bottom-style: solid; border-left-style: solid; border-width: initial; border-color: initial; border-top-width: 1px; border-right-width: 1px; border-bottom-width: 1px; border-left-width: 1px; border-top-color: rgb(0, 0, 0); border-right-color: rgb(0, 0, 0); border-bottom-color: rgb(0, 0, 0); border-left-color: rgb(0, 0, 0); " /><br /><b>सौ. अंजली गाडगीळ</b></div><p style="font-size: 10pt; color: rgb(0, 0, 0); padding-bottom: 1px; padding-top: 1px; text-align: left; line-height: 19px; "><br /><b>`सहजता, सुंदरता व सानंदता या तीन `स'कारांसह कृती करण्याचा प्रयत्न करणारा तो साधक.</b><br /><br /><br /><b>अ. सहजता (दिसेल ते कर्तव्य) :</b><br />`दिसेल ते कर्तव्य', या भावातून प्रत्येक गोष्ट केली, तर ती सहजपणे होते. सतत वर्तमानकाळात रहाता आल्यामुळे भूतकाळ व भविष्यकाळ यांचे विचार कमी होण्यास, परिणामी संस्कार कमी होण्यास मदत होते.<br /><br /><b>आ. सुंदरता (प्रत्येक गोष्ट सुंदर, परिपूर्ण करण्यास शिकणे व मग ती दुसर्यालाही शिकवणे) :</b><br />कुठलीही कृती करतांना ती नीटनेटकी, सुंदर व दुसर्याला समजेल अशी केल्याने त्या कृतीचे इतरांनाही लगेच आकलन होते व त्या गोष्टीतून इतर जिवांनाही आनंद मिळतो. `ही गोष्ट फक्त मला माझ्यासाठी सुंदर करावयाची नाही, तर ती दुसर्यांना आनंद देण्यासाठी करावयाची आहे', हा झाला जिवाचा समष्टी भाव. समष्टीमध्ये एखादी कृती करून मग ती सोपी करून इतरांना शिकवणे व आपल्यासारखाच दुसरा साधक तयार करणे ईश्वराला अपेक्षित असते. सुंदर गोष्ट नेहमीच चैतन्यदायी व आनंददायी असते.<br /><br /><b>इ. सानंदता (प्रत्येक कृती ही केवळ माझ्या आनंदापुरतीच मर्यादित नसून ती दुसर्याला आनंद देण्यासाठीही आहे.) :</b> सहजता व सुंदरता या टप्प्यांतून जीव हळूहळू सानंदतेकडे जाऊ लागतो. पहिल्या दोन टप्प्यांमध्ये जिवाचे ईश्वराशी द्वैत असते. प्रत्येक कृती सानंदतेने करता करताच जिवाचा प्रवास सायुज्य मुक्तीकडे लवकर होऊ शकतो.' - श्री गुरुतत्त्व (सौ. अंजली गाडगीळ यांच्या माध्यमातून, १६.४.२००४, सकाळी १०.४४)<br />(वरील मुद्याचे संगणकावर टंकलेखन करत असतांना मला माझा उजवा हात प.पू. डॉक्टरांच्या लेखणी धरलेल्या हातासारखा जाणवत होता. - सौ. अंजली गाडगीळ, सनातन आश्रम, रामनाथी, गोवा.) <br /></p><a href="http://sanatan.org/marathi/dainik/visheshank/gurupournima/#top" style="font-size: 10pt; color: rgb(0, 0, 0); text-decoration: none; "><img src="http://dainik.sanatan.org/images/menu/top.gif" style="border-top-style: none; border-right-style: none; border-bottom-style: none; border-left-style: none; border-width: initial; border-color: initial; " /></a><div align="center"><img src="http://sanatan.org/marathi/dainik/visheshank/gurupournima/images/border.jpg" style="border-top-style: solid; border-right-style: solid; border-bottom-style: solid; border-left-style: solid; border-width: initial; border-color: initial; border-top-width: 1px; border-right-width: 1px; border-bottom-width: 1px; border-left-width: 1px; border-top-color: rgb(0, 0, 0); border-right-color: rgb(0, 0, 0); border-bottom-color: rgb(0, 0, 0); border-left-color: rgb(0, 0, 0); " /></div><a name="10"></a><br /><h1 style="font-size: 11pt; color: rgb(0, 0, 128); margin-top: 0px; margin-right: 0px; margin-bottom: 0px; margin-left: 0px; padding-bottom: 5px; padding-top: 5px; text-align: center; ">इ. गुरुकृपायोग : आध्यात्मिक उन्नतीचा विहंगम माग</h1><div align="center"><img src="http://sanatan.org/marathi/dainik/visheshank/gurupournima/images/gurupurnima.jpg" width="350" style="border-top-style: solid; border-right-style: solid; border-bottom-style: solid; border-left-style: solid; border-width: initial; border-color: initial; border-top-width: 1px; border-right-width: 1px; border-bottom-width: 1px; border-left-width: 1px; border-top-color: rgb(0, 0, 0); border-right-color: rgb(0, 0, 0); border-bottom-color: rgb(0, 0, 0); border-left-color: rgb(0, 0, 0); " /></div><p style="font-size: 10pt; color: rgb(0, 0, 0); padding-bottom: 1px; padding-top: 1px; text-align: left; line-height: 19px; "><b>गुरुकृपायोगानुसार साधनेत नामासहित कर्म करतांना प्रार्थना केल्यामुळे जिवाचा भाव वाढणे, कृतज्ञतेमुळे अहं कमी होणे व नामाचे रूपांतर गुणात्मक नामात झाल्याने साधक कमी कालावधीत संतपदाला पोहोचणे :</b><br />`नामासहित कर्म करता करता कर्माला प्रार्थना व कृतज्ञता यांची जोड दिली असता, या नामाचे रूपांतर गुणात्मक नामात होते; कारण जिवाच्या नामामुळे ब्रह्मांडातील सूक्ष्मलहरी, प्रार्थना केल्यामुळे जिवाचा भाव वाढल्याने सूक्ष्मतर लहरी व कृतज्ञतेमुळे अहं कमी झाल्याने सूक्ष्मतम लहरी कार्यरत होतात व जिवाकडे आकृष्ट होतात. त्यामुळे कर्म करतांना एकाच वेळी या तिन्ही लहरींचा फायदा जिवाला मिळतो. यातच गुरुकृपायोगाच्या शिकवणीचे महत्त्व लक्षात येते; कारण इतर संप्रदाय फक्त `नामजप करा', एवढेच सांगतात. त्यामुळे गुरुकृपायोगाप्रमाणे साधना करणारे जीव फक्त नामजप करणार्या जिवांपेक्षा गुणात्मक नामजपाकडे लवकर जातात. साहजिकच इतरांच्या तुलनेत त्यांची उन्नती जलद होते व असे जीव कमी कालावधीत संतपदाला पोहोचतात.' - श्री गुरुतत्त्व (सौ. अंजली गाडगीळ यांच्या माध्यमातून, २६.५.२००४, सायं. ६.५०)<br /><br /><b>गुरुकृपायोगानुसार साधनेने साधकाची आध्यात्मिक उन्नती जलद होऊन त्याला `चौर्ध्वागती' प्राप्त होणे</b><br />गुरुकृपायोगात सर्व प्रकारच्या साधनामार्गांबद्दल स्थूलातून व सूक्ष्मातून मार्गदर्शन होत असल्याने साधकाच्या साधनेच्या अंगानुसार व त्यामुळे त्याला प्राप्त पातळीनुसार आवश्यक साधना करवून घेतली जाते. त्यामुळे साधकाची आध्यात्मिक उन्नती जलद होऊन त्याला `चौर्ध्वागती' प्राप्त होते. गुरुकृपायोगानुसार साधना करणार्यांची विविध तर्हेने होणारी उन्नती गुरुकृपायोगानुसार साधना करणार्या काही साधकांना मोक्ष मिळालेला असेल, काही साधकांची त्या दिशेने वाटचाल सुरू असेल, काहींना स्वर्गप्राप्ती झालेली असेल, काहींना ईश्वरी राज्यातील राजवैभव प्राप्त झालेले असेल, तर काहींना चौर्ध्वागती प्राप्त झाल्याने उच्च लोकांत स्थान प्राप्त होऊन तेथे त्यांची सूक्ष्मातून साधना सुरू असेल. कलीयुगात अवतरलेल्या गुरुकृपायोगानुसार साधना करणार्या सनातनच्या काही साधकांना प.पू. डॉ. जयंत आठवले यांच्या कृपेने चौर्ध्वागती प्राप्त झालेली आहे.' - ब्रह्मतत्त्व (सौ. कविता विक्रमसिंह पाटील यांच्या माध्यमातून, १९.४.२००६, सकाळी ७.४५)<br /><br /><b>गुरुकृपायोगाप्रमाणे साधना केल्याने सात देवतांची उपासना होत असल्यामुळे सातही देवतांप्रती जिवाचा भाव वाढणे, त्यामुळे देवतांनी समष्टी साधना करणार्या जिवाला आपणहून मदत करणे व जिवाची उन्नती झपाट्याने होणे</b><br />`गुरुकृपायोगाप्रमाणे साधना करणार्या जिवाला सप्तदेवतांच्या नामजपाच्या प्रयोगातून आलेला तो तो नामजप करण्याची सवय लागल्याने त्याची सर्व देवतांशी जवळीक होण्यास मदत होते व सातही देवतांप्रती जिवाचा भाव वाढण्यास मदत झाल्यामुळे देवता समष्टी साधना करणार्या जिवाला आपणहून मदत करतात. हे गुरुकृपायोगातील सात उच्च देवतांच्या नामजपाच्या प्रयोगपद्धतीचे महत्त्व असल्याने जिवाची उन्नतीही ते ते तत्त्व मिळाल्यामुळे झपाट्याने होते.' - एक विद्वान (सौ. अंजली गाडगीळ यांच्या माध्यमातून, १९.६.२००४, सायं. ५.०७)<br /></p><a href="http://sanatan.org/marathi/dainik/visheshank/gurupournima/#top" style="font-size: 10pt; color: rgb(0, 0, 0); text-decoration: none; "><img src="http://dainik.sanatan.org/images/menu/top.gif" style="border-top-style: none; border-right-style: none; border-bottom-style: none; border-left-style: none; border-width: initial; border-color: initial; " /></a><div align="center"><img src="http://sanatan.org/marathi/dainik/visheshank/gurupournima/images/border.jpg" style="border-top-style: solid; border-right-style: solid; border-bottom-style: solid; border-left-style: solid; border-width: initial; border-color: initial; border-top-width: 1px; border-right-width: 1px; border-bottom-width: 1px; border-left-width: 1px; border-top-color: rgb(0, 0, 0); border-right-color: rgb(0, 0, 0); border-bottom-color: rgb(0, 0, 0); border-left-color: rgb(0, 0, 0); " /></div><a name="11"></a><br /><h1 style="font-size: 11pt; color: rgb(0, 0, 128); margin-top: 0px; margin-right: 0px; margin-bottom: 0px; margin-left: 0px; padding-bottom: 5px; padding-top: 5px; text-align: center; ">ई. गुरुकृपायोगानुसार साधना करणारे जीव हे निवृत्तीमार्गी असणे</h1><p style="font-size: 10pt; color: rgb(0, 0, 0); padding-bottom: 1px; padding-top: 1px; text-align: left; line-height: 19px; "><b>श्री. निषाद :</b> गुरुकृपायोगानुसार साधना करणारे जीव हे प्रवृत्तीमार्गी आहेत कि निवृत्तीमार्गी ?<br /><b>एक ज्ञानी :</b> गुरुकृपायोगानुसार साधना करणारे जीव मायेमध्ये राहून निवृत्तीमार्ग अनुभवत साधनेतील सर्व अनुभव घेत आहेत. निवृत्तीमार्गी जिवांना देहबुद्धी व संपत्ती यांचा गर्व रहात नाही अथवा खूप अत्यल्प प्रमाणात रहातो. त्याप्रमाणे सनातनचे साधक सर्व अनुभवत आहेत. साधनामार्गाच्या दृष्टीने बघितल्यास गुरुकृपायोग हा प्रवृत्तीमार्ग आहे. साधकांचा स्तर व त्यांच्या अनुभूतींच्या दृष्टीने बघितल्यास सनातनचे साधक हे निवृत्तीमार्गी ठरतात; म्हणून गुरुकृपायोगाने साधना करणारे जीव हे प्रवृत्तीमार्गाने जाणारे निवृत्तीमार्गी जीव आहेत. (श्री. निषाद देशमुख यांच्या माध्यमातून, १५.६.२००६, दुपारी ४.५३)</p><a href="http://sanatan.org/marathi/dainik/visheshank/gurupournima/#top" style="font-size: 10pt; color: rgb(0, 0, 0); text-decoration: none; "><img src="http://dainik.sanatan.org/images/menu/top.gif" style="border-top-style: none; border-right-style: none; border-bottom-style: none; border-left-style: none; border-width: initial; border-color: initial; " /></a><div align="center"><img src="http://sanatan.org/marathi/dainik/visheshank/gurupournima/images/border.jpg" style="border-top-style: solid; border-right-style: solid; border-bottom-style: solid; border-left-style: solid; border-width: initial; border-color: initial; border-top-width: 1px; border-right-width: 1px; border-bottom-width: 1px; border-left-width: 1px; border-top-color: rgb(0, 0, 0); border-right-color: rgb(0, 0, 0); border-bottom-color: rgb(0, 0, 0); border-left-color: rgb(0, 0, 0); " /></div><a name="12"></a><br /><h1 style="font-size: 11pt; color: rgb(0, 0, 128); margin-top: 0px; margin-right: 0px; margin-bottom: 0px; margin-left: 0px; padding-bottom: 5px; padding-top: 5px; text-align: center; ">उ. `गुर्वाज्ञापालन हेच एकमेव उद्दिष्ट</h1><p align="center" style="font-size: 10pt; color: rgb(0, 0, 0); padding-bottom: 1px; padding-top: 1px; text-align: left; line-height: 19px; "></p><div style="float: left; padding-right: 5px; padding-bottom: 5px; "><img src="http://sanatan.org/marathi/dainik/visheshank/gurupournima/images/Guru4.jpg" width="250" style="border-top-style: solid; border-right-style: solid; border-bottom-style: solid; border-left-style: solid; border-width: initial; border-color: initial; border-top-width: 1px; border-right-width: 1px; border-bottom-width: 1px; border-left-width: 1px; border-top-color: rgb(0, 0, 0); border-right-color: rgb(0, 0, 0); border-bottom-color: rgb(0, 0, 0); border-left-color: rgb(0, 0, 0); " /></div><p style="font-size: 10pt; color: rgb(0, 0, 0); padding-bottom: 1px; padding-top: 1px; text-align: left; line-height: 19px; "><b>गुरुकृपायोगाप्रमाणे साधना करणार्या जिवांचे `गुर्वाज्ञापालन हेच एकमेव उद्दिष्ट' असणे व विविध योगमार्गांची ब्रीदवाक्ये</b><br /><br /><b>अज्ञात शक्ती : </b>गुरुकृपायोगानुसार साधना करणार्या जिवांसाठी `गुरुकृपायोगाप्रमाणे साधना करणार्या जिवाला गुर्वाज्ञापालन हेच एकमेव उद्दिष्ट आहे', असाच नियम का आहे ?<br /><b>एक ज्ञानी :</b> प्रत्येक मार्गाप्रमाणे साधना करणार्या जिवांसाठी त्या त्या योगमार्गाच्या विशिष्ट पद्धतीकडे वळता यावे; म्हणून त्या त्या योगमार्गाचे ते ते ब्रीदवाक्य असते.<br /><br /><b>कर्मयोग</b><br /><b>अ. माध्यम : कर्म </b><br /><b>आ. ब्रीदवाक्य :</b><br />`कर्म करा; पण फळाची अपेक्षा करू नका.' म्हणजे कर्मामध्ये (योगमार्गाच्या विशिष्ट पद्धतीमध्ये) सतत सातत्य ठेवा; पण फळाची अपेक्षा करू नका, म्हणजे स्वत:ला लिप्त करून घेऊ नका.<br /><br /><b>ज्ञानयोग</b><br /><b>अ. माध्यम : ज्ञान</b><br /><b>आ. वाक्य :</b><br />`अयं आत्मा ब्रह्म' व `ब्रह्म सत्य जगत् मिथ्या', म्हणजे `स्वत: ब्रह्म आहे, हे सत्य आहे व हे सर्व जगत मायास्वरूप आहे', हे लक्षात ठेवा. `स्वत: ब्रह्म आहे', या ज्ञानाला (जाणिवेला) विसरू नका.<br /><br /><b>गुरुकृपायोग</b><br /><b>अ. माध्यम : गुरूंची प्राप्ती करणे</b><br /><b>आ. वाक्य :</b><br />`गुर्वाज्ञापालन हेच एकमेव उद्दिष्ट', म्हणजे गुरुस्वरूपाचे (तत्त्व किंवा सगुण स्वरूप) पूर्णपणे अनुकरण करावे.<br />वरील माहितीवरून गुरुकृपायोगाचे ब्रीदवाक्य हे गुरूंशी निगडित असलेल्या प्रत्यक्ष देहात्मक जिवाला प्रत्येक क्षण विघटनाच्या प्रक्रियेतून गुरुतत्त्वाकडे नेणारे असले पाहिजे. ही शक्ती वरील वाक्यामध्ये असल्यामुळे हेच वाक्य गुरुकृपायोगाचे ब्रीदवाक्य असणे योग्य आहे. (श्री. निषाद देशमुख यांच्या माध्यमातून, ११.६.२००६, दुपारी ५.०७)</p><a href="http://sanatan.org/marathi/dainik/visheshank/gurupournima/#top" style="font-size: 10pt; color: rgb(0, 0, 0); text-decoration: none; "><img src="http://dainik.sanatan.org/images/menu/top.gif" style="border-top-style: none; border-right-style: none; border-bottom-style: none; border-left-style: none; border-width: initial; border-color: initial; " /></a><div align="center"><img src="http://sanatan.org/marathi/dainik/visheshank/gurupournima/images/border.jpg" style="border-top-style: solid; border-right-style: solid; border-bottom-style: solid; border-left-style: solid; border-width: initial; border-color: initial; border-top-width: 1px; border-right-width: 1px; border-bottom-width: 1px; border-left-width: 1px; border-top-color: rgb(0, 0, 0); border-right-color: rgb(0, 0, 0); border-bottom-color: rgb(0, 0, 0); border-left-color: rgb(0, 0, 0); " /></div><a name="13"></a><br /><h1 style="font-size: 11pt; color: rgb(0, 0, 128); margin-top: 0px; margin-right: 0px; margin-bottom: 0px; margin-left: 0px; padding-bottom: 5px; padding-top: 5px; text-align: center; ">ऊ. गुरुकृपायोगानुसार साधना करणार्यांची उन्नती लक्षात न येण्याचे कारण</h1><p style="font-size: 10pt; color: rgb(0, 0, 0); padding-bottom: 1px; padding-top: 1px; text-align: left; line-height: 19px; "><b>संकलक :</b><br />कलीयुगात जलद आध्यात्मिक उन्नती साधून घेऊन परत जन्माला न येता स्वचैतन्याच्या बळावर पुढील मार्गक्रमणा करणार्या जिवांचे कमाल प्रमाण ३० टक्के आहे, असे आपण सांगितले आहे. एवढे प्रमाण आहे, तर ते स्थूल व सूक्ष्म यांद्वारे जाणवत का नाही ?<br /><b>एक विद्वान : </b>`आताच्या रज-तमयुक्त वाईट शक्तींच्या कमाल प्रभावाखाली ते जाणवत नाही; कारण या अवस्थेत आपल्या अंतर्बाह्य मनाच्या जाणिवांची एकाग्रता चैतन्याच्या दाोतावर केंद्रित न होता वाईट शक्तींचे होणारे हल्ले परतवण्यात गुंतलेली असल्याने सातत्याने पातळीमध्ये चढ-उतार होत असतो. वाईट शक्तींच्या कमाल प्रभावाखाली साधकांचे आताचे वेगळेपण सुस्पष्ट होणारे नाही.' (सौ. अंजली गाडगीळ यांच्या माध्यमातून, १६.४.२००६, दुपारी ३.१९)<br /><br /><b>गुरुकृपायोगानुसार साधना करणार्या साधकांचे वेगळेपण सन २०१२ नंतर सर्वांच्याच लक्षात येणार असणे</b><br />`आता साधकांचा कार्यातील सगुण-निर्गुण असा टप्पा सुरू आहे. पुढे उत्क्रांती होऊन ज्या वेळी निर्गुण स्तरावरील टप्पा सुरू होईल, त्या वेळी साधक ब्राह्म व क्षात्र या दोन्ही तेजांनी भारीत असल्याने, सन २०१२ नंतर त्यांची क्षात्र, म्हणजेच स्थूल व ब्राह्म, म्हणजेच सूक्ष्म या दोन्ही स्तरांवर प्रगती होऊन कमी कालावधीत उन्नती होईल. त्या वेळी त्यांचे वेगळेपण सर्वांच्याच लक्षात येईल.' - एक विद्वान (सौ. अंजली गाडगीळ यांच्या माध्यमातून, १६.४.२००६, दुपारी ३.१९)</p><a href="http://sanatan.org/marathi/dainik/visheshank/gurupournima/#top" style="font-size: 10pt; color: rgb(0, 0, 0); text-decoration: none; "><img src="http://dainik.sanatan.org/images/menu/top.gif" style="border-top-style: none; border-right-style: none; border-bottom-style: none; border-left-style: none; border-width: initial; border-color: initial; " /></a><div align="center"><img src="http://sanatan.org/marathi/dainik/visheshank/gurupournima/images/border.jpg" style="border-top-style: solid; border-right-style: solid; border-bottom-style: solid; border-left-style: solid; border-width: initial; border-color: initial; border-top-width: 1px; border-right-width: 1px; border-bottom-width: 1px; border-left-width: 1px; border-top-color: rgb(0, 0, 0); border-right-color: rgb(0, 0, 0); border-bottom-color: rgb(0, 0, 0); border-left-color: rgb(0, 0, 0); " /></div><a name="14"></a><br /><h1 style="font-size: 11pt; color: rgb(0, 0, 128); margin-top: 0px; margin-right: 0px; margin-bottom: 0px; margin-left: 0px; padding-bottom: 5px; padding-top: 5px; text-align: center; ">अ. यंदाची गुरुपौर्णिमा अशी साजरी करूया !</h1><p align="center" style="font-size: 10pt; color: rgb(0, 0, 0); padding-bottom: 1px; padding-top: 1px; text-align: left; line-height: 19px; "></p><div style="float: left; padding-right: 5px; padding-bottom: 5px; "><img src="http://sanatan.org/marathi/dainik/visheshank/gurupournima/images/gurupoojan.jpg" width="250" style="border-top-style: solid; border-right-style: solid; border-bottom-style: solid; border-left-style: solid; border-width: initial; border-color: initial; border-top-width: 1px; border-right-width: 1px; border-bottom-width: 1px; border-left-width: 1px; border-top-color: rgb(0, 0, 0); border-right-color: rgb(0, 0, 0); border-bottom-color: rgb(0, 0, 0); border-left-color: rgb(0, 0, 0); " /></div><p style="font-size: 10pt; color: rgb(0, 0, 0); padding-bottom: 1px; padding-top: 1px; text-align: left; line-height: 19px; ">गुरुपौर्णिमा, गुरूंप्रती कृतज्ञता व्यक्त करण्याचा दिवस. प्रत्येकच साधक हा दिवस जास्तीतजास्त चांगल्या पद्धतीने साजरा करण्याचा विचार करत असतो. अर्थात या दिवशी गुरुतत्त्व १ हजार पटीने कार्यरत असल्याने साधकांना त्याचा फायदा अधिक प्रमाणात होत असतो. गुरूंना शिष्याकडून अपेक्षा अशी काहीच नसते. शिष्याने त्याची आध्यात्मिक उन्नती करून घेऊन आत्मकल्याण करावे, यासाठीच ते सर्व करीत असतात. जलद आध्यात्मिक उन्नती होण्यासाठी स्वत:त साधकत्व निर्माण करणे गरजेचे असते. साधकाने स्वत:त साधकत्व व कालांतराने शिष्यत्व निर्माण करणे, हीच गुरूंप्रती खर्या अर्थाने कृतज्ञता असते. प.पू. डॉक्टरांनीही साधकांत साधकत्व निर्माण व्हावे, यासाठी सर्वच जिल्ह्यांत साधकत्ववृद्धी शिबिरांचे आयोजन करण्यास मागे सांगितले होते. त्याच दृष्टीने पावले उचलून जास्तीतजास्त प्रयत्न करून आपण स्वत:त साधकत्व निर्माण करून यंदाची गुरुपौर्णिमा साजरी करूया. त्यासाठी `नेमके काय करायला हवे', याची उजळणी या लेखात करूया. संकलक : अँड्. योगेश जलतारे, सनातन आश्रम, रामनाथी, गोवा.</p><p align="center" style="font-size: 10pt; color: rgb(0, 0, 0); padding-bottom: 1px; padding-top: 1px; text-align: left; line-height: 19px; "></p><div style="float: left; padding-right: 5px; padding-bottom: 5px; "><img src="http://sanatan.org/marathi/dainik/visheshank/gurupournima/images/YogeshJaltare_75.jpg" width="75" style="border-top-style: solid; border-right-style: solid; border-bottom-style: solid; border-left-style: solid; border-width: initial; border-color: initial; border-top-width: 1px; border-right-width: 1px; border-bottom-width: 1px; border-left-width: 1px; border-top-color: rgb(0, 0, 0); border-right-color: rgb(0, 0, 0); border-bottom-color: rgb(0, 0, 0); border-left-color: rgb(0, 0, 0); " /><br /><b>अँड्. योगेश जलतारे</b></div><p style="font-size: 10pt; color: rgb(0, 0, 0); padding-bottom: 1px; padding-top: 1px; text-align: left; line-height: 19px; "><br /><b>१. स्वत:त साधकत्व निर्माण करण्यासाठी साधनेच्या पुढील नऊ अंगांचा अंगिकार करूया !<br />१ अ. स्वभावदोष-निर्मूलन :</b> यासाठी चुका स्वीकारून व त्यांच्या मुळाशी जाऊन स्वभावदोष शोधणे, त्यांची नोंद तक्त्यात करणे व त्यांवर स्वयंसूचना देणे आदी बाबी नियमित करूया.<br /><b>१ आ. अहं-निर्मूलन :</b> दिवसभरातील प्रत्येकच कृती जाणीवपूर्वक शरणागतीच्या भावाने करण्याचा प्रयत्न करूया. आपल्या ज्या कृतींतून किंवा लक्षणांतून आपल्या अहंचे प्रकटीकरण होते, त्या कृतींची किंवा लक्षणांची नोंद करून त्याच्या निवारणासाठी प्रयत्न करूया.<br /><b>१ इ. नेतृत्वगुण :</b> सेवेमध्ये जास्तीतजास्त जबाबदार्या घेऊन त्या चांगल्यात चांगल्या प्रकारे पार पाडूया. त्यासाठी नेतृत्वातील विविध पैलूंचा अभ्यास करून त्यांचे आचरण करूया. वरील तीन अंगे आपण प्रामाणिकपणे अंगिकारल्यास पुढील सहा अंगे खर्या अर्थाने अंगिकारल्यासारखे होईल.<br /><b>१ ई. नामजप :</b> अहंविरहित व दशापराधविरहित आणि शरणागतीच्या भावाने केलेला नामजप भावपूर्णच होतो. त्यासाठी निराळे प्रयत्न करावे लागत नाहीत.<br /><b>१ उ. सत्संग :</b> अहंविरहित व दोषविरहित जीवन जगणे व जोडीला नामजप करणे, म्हणजे एकप्रकारचा सत्संगच झाला असे झाल्यास आपण २४ तास सत्संगात राहू व आपल्याला प्रत्येक गोष्टीतून सत्संग मिळवता येईल.<br /><b>१ ऊ. सत्सेवा :</b> नामासहीत व शरणागतीच्या भावाने केलेली सेवा सत्सेवा होईल.<br /><b>१ ए. त्याग :</b> गुरुपौर्णिमेला त्यागाचे खूप महत्त्व आहे. साधनेची सर्व अंगे नियमितपणे आचरणात आणण्यातून तन, मन व धन यांचा त्याग होईल. एरव्ही आपण साधना सुरू करताच गुरुकृपेला सुरुवात होते; परंतु आपले तन, मन व धन यांचा ५५ टक्के इतका त्याग झाल्यावर गुरुकृपेची अनुभूती आपल्याला घेता येते. ही अनुभूती घेण्यासाठी आपल्याला प्रयत्न करायला हवेत. दिवसभरात आपल्याकडून १३ तास शारीरिक सेवा झाल्यास व आपले नामाशी, म्हणजेच ईश्वराशी अनुसंधान राहिल्यास तन व मन यांचा ५५ टक्के त्याग झाला, असे म्हणता येईल. मनाच्या त्यागामध्ये आपल्या मनाविरुद्ध झाले, तरी त्याचा भावनात्मक विचार न करता `गुरूंनी आपल्याला शिकवण्यासाठीच हा प्रसंग आपल्या जीवनात घडवला आहे', असा भावात्मक विचार करणे अंतर्भूत आहे. हा विचार मनात येण्यासाठीच स्वभावदोष व अहं-निर्मूलन प्रक्रिया प्रभावीपणे राबवायला हवी. बुद्धीचा त्याग होण्यासाठी प्रत्येक सेवा `योग: कर्मसु कौशलम्', म्हणजे `कर्म कुशलतेने, परिपूर्णपणे करणे, म्हणजे योग', या नियमाप्रमाणे करायला हवी. लवकरात लवकर मनोलय व बुद्धीलय होणे, हेच अध्यात्मात साध्य करायचे असते. ते त्यागातून साध्य होते. धनाचा त्याग करणे त्यामानाने सोपे असते. पूर्णवेळ साधकांच्या मनात प्रश्न येतो, `आम्ही सर्वच त्याग करून आलो आहोत, तर आमचा धनाचा त्याग कसा होईल ?' त्यांनी गुरूंनी दिलेल्या प्रत्येक गोष्टीचा विनियोग काटकसरीने व योग्य पद्धतीने करायला हवा. त्यातून त्यांना धनाचा त्याग साध्य होईल.</p><div align="center"><img src="http://sanatan.org/marathi/dainik/visheshank/gurupournima/images/Bodhchitra-2.jpg" width="500" style="border-top-style: solid; border-right-style: solid; border-bottom-style: solid; border-left-style: solid; border-width: initial; border-color: initial; border-top-width: 1px; border-right-width: 1px; border-bottom-width: 1px; border-left-width: 1px; border-top-color: rgb(0, 0, 0); border-right-color: rgb(0, 0, 0); border-bottom-color: rgb(0, 0, 0); border-left-color: rgb(0, 0, 0); " /></div><p style="font-size: 10pt; color: rgb(0, 0, 0); padding-bottom: 1px; padding-top: 1px; text-align: left; line-height: 19px; "><br /><b>१ ऐ. प्रीती :</b> वरील सर्व अंगे आपल्याला निरपेक्ष भावाने व प्रेमाने अंगिकारायची आहेत. यातूनच आपल्यात सर्वांप्रती प्रीती निर्माण होईल.<br /><b>१ ओ. भाववृद्धी :</b> वरील आठ अंगांची परिपूर्ण पूर्तता केल्यास भाववृद्धी निश्चित आहे.<br /><br /><b>२. एवढे सगळे कधी करावे ? </b><br />वरील सर्व वाचल्यावर आपल्या मनात प्रश्न येतो, `एवढे सगळे करायचे कधी ?' येथेच आपले प्रयत्न थांबतात. `कसे करायचे', या विचारात आपण काहीच करत नाही. येथे महत्त्वाचा भाग म्हणजे, प.पू. डॉक्टरांनी जर आपल्याला वरीलप्रमाणे करायला सांगितले आहे, तर त्याबाबत त्यांनी विचार केला असेल कि नाही ? साधकाला अशक्यप्राय असलेली गोष्ट प.पू. डॉक्टर करायला सांगतील का ? या गोष्टींचा विचार आपण करायला हवा. आपले दैनंदिन सेवेचे योग्य नियोजन केल्यास वरील सर्व गोष्टी आपणास सहज करता येतील. त्यात काही अडचण असल्यास प्रमुखसेवकांना विचारून घेऊ शकतो.<br /><br /><b>३. अंतर्मुखता कशी साधावी ? </b><br />साधनेची वरील अंगे अंगिकारण्यात आणखी एक अडचण असते, ती म्हणजे अंतर्मुखतेचा अभाव. सर्वसाधारणत: `दिवसभरात सेवा करतांना होणार्या चुका व इतर साधकांविषयी मनात येणार्या प्रतिक्रिया लक्षात येत नाहीत किंवा त्यांवर ताबा मिळवता येत नाही. नामजप करतांना किंवा सेवा करतांना एकाग्रता साधत नाही', अशा प्रकारच्या आपल्या अडचणी असतात. यामध्ये आपण शेवटपर्यंत स्वत:च्या स्तरावर चिंतन करायला कमी पडतो. कुठल्याही प्रसंगात आपण `मी कुठे कमी पडलो', याऐवजी परिस्थिती, नियोजन, सहकारी साधक यांना दोष देतो. येथेच नेमकी चूक होते. ही चूक टाळण्यासाठी नेमकी विचारसरणी कशी असायला हवी, हे पुढील उदाहरणांतून समजून घेऊया.<br /><br />उदा. अ. : `सुनील ऐकत नाही', अशी अनिलची तक्रार आहे. अनिल म्हणतो, ``मी सुनीलच्या चुका वेगवेगळया प्रकारे सांगून पाहिल्या; परंतु तो ऐकतच नाही. त्यामुळे आता मी त्याला सांगणे सोडून दिले. येथे अनिलने हा अभ्यास सुनीलच्या स्तरावर केलेला आहे. त्यामुळे तो `सुनील ऐकत नाही, म्हणजे सुनीलमध्ये ऐकण्याची वृत्ती नाही', या निष्कर्षाप्रत पोहोचला. अनिलने शेवटपर्यंत स्वत:च्या स्तरावर चिंतन केल्यास ते पुढीलप्रमाणे असेल. - सुनील माझे ऐकत नाही; परंतु प.पू. डॉक्टर किंवा डॉ. दुर्गेश सामंत यांनी सांगितलेले ऐकेल. याचा अर्थ `त्याच्यात ऐकण्याची वृत्ती नाही', असे नाही. उलटपक्षी `माझ्यातच काहीतरी कमी आहे. मी प.पू. डॉक्टर किंवा दुर्गेशदादा यांच्यासारखा झाल्यास सुनील माझे ऐकेल. त्यामुळे मलाच माझे प्रयत्न वाढवायला हवेत', असे विचार केल्यास अनिलच्या मनातून सुनीलविषयीच्या नकारात्मक भावना निघून जातील व तो त्याच्यासाठी सकारात्मक विचार व प्रयत्न करू लागेल. येथे सुनील सुधारेल अथवा न सुधारेल; मात्र अनिलमध्ये सुधारणा होऊन तो प.पू. डॉक्टर किंवा दुर्गेशदादा यांच्यासारखा होईल व हेच प.पू. डॉक्टरांना अपेक्षित आहे. उदा. आ. : श्री दत्त मंदिरातील सत्संग बंद पडला. त्या संदर्भात सत्संगसेवक श्री. शिंदे म्हणाले, ``सत्संगातील संख्या कमी झाली आहे. येणारे जिज्ञासू नसून श्रवणभक्त आहेत व काहींना खूपदा बोलावूनही ते येत नाहीत. त्यामुळे सत्संग बंद करावा लागला.'' येथेही श्री. शिंदे यांनी सत्संग बंद पडण्यामागील कारणांचा विचार करतांना इतरांच्या स्तरावरच केला. स्वत:च्या स्तरावर विचार केल्यास त्यांची विचारसरणी पुढीलप्रमाणे असेल, `मी सत्संगात घेत असलेला विषय सगळयांना समजतो का ? सत्संगाची वेळ त्यांना सोयीची आहे का ? त्यांच्या मनातील शंकांचे निरसन मी व्यवस्थित केले आहे का ? सत्संगात येण्यात त्यांना आणखी काही अडचणी नाहीत ना ?' येथेही सत्संग बंद पडला, तरी तो सुरू रहाण्यासाठी श्री. शिंदे यांनी शेवटपर्यंत प्रयत्न केल्याने त्यांची उन्नती निश्चित होईल.<br /><br /><b>४. प्रार्थनेने अशक्य काय आहे ? </b><br />वरील प्रयत्नांच्या जोडीला प्रार्थना केल्यास अंतर्मुखता साधणे व वरील नऊ अंगांनुसार साधना करणे अशक्य नाही. काही वेळा वाईट शक्तींनी काळे आवरण आणल्याने आपल्याकडून हव्या त्या प्रमाणात व नियमितपणे प्रयत्न होत नाहीत. येथेही आपण `काळे आवरण आल्याने प्रयत्न होत नाहीत', असे म्हटले, तर दुसर्या टोकाचाच विचार झाला. प.पू. डॉक्टरांनी सांगितले आहे, ``आपली आध्यात्मिक पातळी वाढली, तर वाईट शक्ती आपल्याला त्रास देऊ शकत नाहीत.'' याचा अर्थ आपणच आपली भक्ती वाढवून आध्यात्मिक बळ वाढवले पाहिजे. त्यासाठी वरील प्रयत्नांच्या जोडीला जास्तीतजास्त प्रार्थना केल्यास ते अशक्य नाही.<br /><br /><b>५. प्रार्थना </b><br />या गुरुपौर्णिमेच्या निमित्ताने वरील ध्येय आम्हा साधकांना लवकरात लवकर प्राप्त होओ, हीच श्री गुरुचरणी प्रार्थना !</p><a href="http://sanatan.org/marathi/dainik/visheshank/gurupournima/#top" style="font-size: 10pt; color: rgb(0, 0, 0); text-decoration: none; "><img src="http://dainik.sanatan.org/images/menu/top.gif" style="border-top-style: none; border-right-style: none; border-bottom-style: none; border-left-style: none; border-width: initial; border-color: initial; " /></a><div align="center"><img src="http://sanatan.org/marathi/dainik/visheshank/gurupournima/images/border.jpg" style="border-top-style: solid; border-right-style: solid; border-bottom-style: solid; border-left-style: solid; border-width: initial; border-color: initial; border-top-width: 1px; border-right-width: 1px; border-bottom-width: 1px; border-left-width: 1px; border-top-color: rgb(0, 0, 0); border-right-color: rgb(0, 0, 0); border-bottom-color: rgb(0, 0, 0); border-left-color: rgb(0, 0, 0); " /></div><a name="15"></a><br /><h1 style="font-size: 11pt; color: rgb(0, 0, 128); margin-top: 0px; margin-right: 0px; margin-bottom: 0px; margin-left: 0px; padding-bottom: 5px; padding-top: 5px; text-align: center; ">आ. साधकांनो, भक्तीमार्गानुसार गुरुपौर्णिमा साजरी करून जास्तीतजास्त गुरुकृपा संपादन करूया !</h1><div style="float: left; padding-right: 5px; padding-bottom: 5px; "><img src="http://sanatan.org/marathi/dainik/visheshank/gurupournima/images/bhushan_100.jpg" width="100" style="border-top-style: solid; border-right-style: solid; border-bottom-style: solid; border-left-style: solid; border-width: initial; border-color: initial; border-top-width: 1px; border-right-width: 1px; border-bottom-width: 1px; border-left-width: 1px; border-top-color: rgb(0, 0, 0); border-right-color: rgb(0, 0, 0); border-bottom-color: rgb(0, 0, 0); border-left-color: rgb(0, 0, 0); " /><br /><b>संकलक :<br />श्री. भूषण कुलकर्णी,<br />नेसाई, गोवा</b></div><p style="font-size: 10pt; color: rgb(0, 0, 0); padding-bottom: 1px; padding-top: 1px; text-align: left; line-height: 19px; "><br /></p><p style="font-size: 10pt; color: rgb(0, 0, 0); padding-bottom: 1px; padding-top: 1px; text-align: left; line-height: 19px; ">सनातन संस्थेतर्फे देशात १९९७ सालापासून व विदेशात २००० सालापासून गुरुपौर्णिमा महोत्सव साजरा होत आहे. यंदाही संस्थेतर्फे सर्वत्र गुरुपौर्णिमेचा प्रसार, निधीसंकलन करणे व जाहिराती मिळवणे, या दृष्टीने प्रयत्न सुरू झाले आहेत. काही वेळेस गुरुपौर्णिमेचे आयोजन करतांना एक प्रकारची मरगळ दिसून येऊ शकते. त्यासाठी कारणीभूत उत्साह, चैतन्य व भाव यांची कमतरता, म्हणजेच भक्तीमार्गाचा अभाव आहे, ही गोष्ट साधकांनी लक्षात घेणे गरजेचे आहे. तसेच गुरुपौर्णिमेच्या संदर्भात करावयाच्या प्रत्येक छोट्या सेवेतूनही आपली देवावरची भक्ती कशी वाढेल, ते पहाणे आवश्यक आहे. गुरुपौर्णिमेच्या निमित्ताने केल्या जाणार्या प्रत्येक सेवेतून आपली व्यष्टी व समष्टी साधना होणार आहे. गुरुपौर्णिमेच्या तयारीचा एक भाग म्हणून आपण विविध समित्या स्थापन करतो, त्याविषयी काही मुद्दे या लेखातून पाहूया. तसेच प्रत्येक साधकाला गुरुतत्त्वाचा १ हजार पटीने फायदा कसा होईल व सातत्याने गुरुकृपा कशी संपादन करता येईल, यांविषयीचे विवेचन येथे केले आहे.</p><hr style="color: rgb(0, 51, 102); height: 1px; width: 579px; "><p style="font-size: 10pt; color: rgb(0, 0, 0); padding-bottom: 1px; padding-top: 1px; text-align: left; line-height: 19px; "><b>१. गुरुपौर्णिमेचा जास्तीतजास्त फायदा मिळवण्यासाठी करावयाचे उपाय </b><br />अ. प्रार्थना, वैयक्तिक नामजप व सातत्याने कृतज्ञता वाढवून गुरुपौर्णिमेच्या वेळी होणार्या वाईट शक्तींच्या त्रासांवर मात करावी.<br />आ. आपण साधना म्हणून सत्सेवेला ३० टक्के महत्त्व द्यावे. जे साधक नोकरी करत असतील, त्यांनी रजेचे नियोजन करून सेवेत जास्तीतजास्त वेळ सहभागी होण्याचा प्रयत्न करावा. पूर्णवेळ साधकांनी उपलब्ध वेळेचा क्षणन्क्षण गुरुपौर्णिमेच्या सेवेसाठी कसा उपयोगात आणता येईल व आपली सेवा ही गुरुसेवा कशी होईल, यांकडे लक्ष द्यावे.<br />इ. त्यागाला ३० टक्के महत्त्व आहे. त्यामुळे तन, मन, धन, वेळ, बुद्धी व अहं यांचा साधनेसाठी जास्तीतजास्त त्याग करावा.<br />गुरुकृपेने गेल्या वर्षभरात आपण जी काही साधना व आध्यात्मिक उन्नती करू शकलो, त्याबद्दल कृतज्ञता व्यक्त करण्याची गुरुपौर्णिमा हीच एकमेव संधी आहे. ही कृतज्ञता गुरुपौर्णिमेनिमित्त उत्कृष्ट सेवा करूनच व्यक्त करू शकतो.<br /><br /><b>२. व्यष्टी व समष्टी साधनेच्या दृष्टीने होणारे फायदे </b><br />अ. ज्या साधकांमध्ये भक्तीभाव, गुरूंच्या कार्याविषयी तळमळ व क्षात्रवृत्ती आहे आणि ज्या साधकांची प्रार्थना व नाम जास्तीतजास्त सुरू आहे, अशा साधकांकडे हे गुरुतत्त्व जास्त प्रमाणात आकृष्ट होणार आहे.<br />आ. साधकांना `सत्पात्रे दानम्' करण्याची ही वर्षभरातील दुर्लभ संधी आहे. गुरुपौर्णिमेच्या निमित्ताने गुरुकार्यासाठी केलेले अर्पण साधकाच्या दृष्टीने सर्वोत्कृष्ट ठरते.<br />इ. समाजात अध्यात्माविषयी तात्त्विक मुद्दे सांगावयाचे असल्यामुळे आपला अभ्यास व बुद्धीचा निश्चय होतो. तशीच आपली श्रद्धाही वाढते.<br />ई. अध्यात्मप्रसार केल्यामुळे आपला अहं कमी होण्यास मदत होते.<br />उ. सेवा करत असतांना आपले स्वभावदोष लक्षात येतात व ते कमी करण्यासाठी गुरुचरणी शरणागतभाव वाढतो.<br /><br /><b>३. समष्टी साधनेच्या दृष्टीने होणारे फायदे </b><br />अ. `संघे: शक्ति कलौयुगे ।' या उक्तीप्रमाणे समष्टी साधनेचा प्रत्येक साधकाला फायदा होण्यासाठी एखाद्या साधकाची चूक जर आपल्या लक्षात आली, तर ती त्याला वेळीच लक्षात आणून द्यावी. यामुळे जितक्या चुका कमी तितका गुरुतत्त्वाचा अधिकाधिक फायदा साधकांना होईल.<br /><br />आ. धर्मसंस्थापनेचे गुरूंचे कार्य हे अवतार कार्य आहे. त्यामुळे या कार्यातील खारीचा वाटा म्हणून समाजात गुरुपौर्णिमा व अध्यात्म यांचा जास्तीतजास्त प्रसार केल्याने धर्मसंस्थापनेच्या कार्याला हातभार लागेल.<br /><br /><b>४. गुरुपौर्णिमेनिमित्त परिणामकारक प्रसार करण्यासाठी न्यावयाचे प्रसारसाहित्य </b><br />अ. संस्थेच्या कार्याची माहिती असलेली प्रसारधारिका<br />आ. ग्रंथ, लघुग्रंथ, ध्वनीफिती व ध्वनीचित्र तबकडी<br />इ. नामपट्ट्या, वास्तू शुद्ध करण्यासाठी करावयाचे नामपट्ट्यांचे सूक्ष्म-छत व त्याबद्दलची माहितीपत्रके, देवतांची सात्त्विक चित्रे<br />ई. सनातनची नियतकालिके, गुरुपौर्णिमेच्या निमित्ताने प्रकाशित करण्यात आलेले विशेषांक<br />उ. गुरुपौर्णिमेचे निमंत्रण व आवाहनपत्रक<br />ऊ. निधीसंकलनाचे पावतीपुस्तक<br />ए. जाहिरातीचे रिलीज ऑर्डर फॉर्म<br /><br /><b>५. गुरुपौर्णिमेनिमित्त जाहिराती किंवा निधीसंकलन करतांना घ्यावयाची काळजी </b><br />अ. ईश्वरी कार्यासाठी केवळ जाहिरात मिळवणे, हा उद्देश नसावा. जाहिरातदारांना व देणगीदारांना या कार्यासाठी जाहिरात किंवा अर्पण दिल्याने गुरुतत्त्वाचा कसा फायदा होतो, हे उदाहरणांसहित समजावून सांगावे.<br />आ. `गुरुपौर्णिमा विशेषांका'च्या माध्यमातून जे ज्ञान आपण समाजाला देत आहोत, ते समजावून सांगावे.<br />इ. जाहिरातदार व देणगीदार साधक कसे होतील, या गोष्टीला जास्त प्राधान्य द्यावे.<br /><br /><b>६. गुरुपौर्णिमा महोत्सवाची पूर्वतयारी </b><br />गुरुपौर्णिमा महोत्सवाची तयारी करतांना विविध समित्यांचे आयोजन करणे आवश्यक आहे. यामध्ये पुढील विविध सेवा करण्यार्या साधकांची नेमणूक करावी.<br />अ. प्रतिष्ठित व्यक्तींना निमंत्रण देणे<br />आ. साफसफाई<br />इ. स्वागत-कक्ष<br />ई. ग्रंथप्रदर्शन<br />उ. अध्यात्मविषयक प्रदर्शन<br />ऊ. नामपट्ट्या व देवतांची सात्त्विक चित्रे यांचे प्रदर्शन<br />ए. सूक्ष्म-जगताविषयी माहिती व त्याविषयी प्रदर्शन<br />ऐ. नियतकालिकांचे प्रदर्शन<br />ओ. आरती म्हणणारे साधक व त्यांचा सराव<br />औ. कापडीफलक लावणे व ते काढणे<br />अं. सूत्रसंचालन करणारे साधक<br />क. पूजा करणारे व सांगणारे साधक<br /><br />गुरुपौर्णिमेची तयारी उत्कृष्ट व गुरूंना अपेक्षित कशी होईल, या दृष्टीने प्रत्येक साधकाने प्रयत्नशील रहावे. याचबरोबर सेवा करतांना होणार्या त्रुटींचे बारकाईने निरीक्षण करणार्या व त्यात बदल सांगणार्या साधकाची निवड करावी. त्यामुळे गुरुपौर्णिमेच्या कार्यक्रमात होणार्या चुका अगोदरच लक्षात येऊन वेळीच दुरुस्त केल्या जातील. असे केल्याने या वर्षी होणारी गुरुपौर्णिमा चुकांविरहित होऊन प्रत्येक साधकाला जास्तीतजास्त आध्यात्मिक लाभ मिळेल.<br /><br /><b>७. गुरुपौर्णिमेची पूर्वतयारी करतांना व प्रसारासाठी बाहेर जातांना घ्यावयाची काळजी </b><br />अ. स्वत:च्या नामजपावर लक्ष केंद्रित करून ते संख्यात्मक व गुणात्मक दृष्ट्या वाढवावे.<br />आ. प्रसाराला निघण्यापूर्वी अर्धा तास नामजप करून निघावे. त्यामुळे आपल्याभोवती संरक्षककवच निर्माण होण्यास मदत होईल. तसेच गुरूंना अपेक्षित अशी सेवा व्हावी व आपल्याभोवती संरक्षककवच असावे, यांसाठी दर अर्ध्या तासाने प्रार्थना करावी व कृतज्ञता व्यक्त करावी.<br />इ. विभूतीचे पाणी जास्तीतजास्त प्राशन करावे व आवश्यकतेनुसार विभूती लावावी.<br />ई. दिवसभर प्रसारामध्ये आपल्याकडून झालेल्या चुका परत होऊ नयेत, यासाठी उपाययोजना करावी. सेवा करतांना आलेल्या अडचणी, वेळेच्या नियोजनातील त्रुटी, लक्षात आलेले स्वभावदोष, तसेच दिवसभरामध्ये झालेले निधीसंकलन, मिळालेल्या जाहिराती व झालेली ग्रंथविक्री यांचा हिशोब या सर्व गोष्टी लिहून ठेवाव्यात. तसेच हे सर्व आपल्या जिल्ह्यातील/विभागातील जबाबदार सेवकाला सांगावे.<br />उ. दुसर्या दिवशी प्रसाराला जाण्याचे नियोजन हे लिखित स्वरूपात असावे. प्रसाराला घेऊन जातांना न्यावयाचे सर्व साहित्य आवश्यकतेप्रमाणे आहे कि नाही, हे तपासावे व आवश्यकतेनुसार त्याची मागणी करावी.<br />ऊ. रात्री झोपण्यापूर्वी १५ मिनिटे नामजप करावा व नामपट्ट्यांचे मंडल करावे.<br /><br /><b>८. गुरुपौर्णिमेच्या दिवशी पुढील गोष्टी कटाक्षाने करा ! </b><br />अ. नामजप करत गुरुपौर्णिमेचे आयोजन केलेल्या वास्तूची स्वच्छता व गोमूत्र शिंपडून शुद्धी करावी.<br />आ. सेवा करत असतांना दर अर्ध्या तासाने सामूहिक प्रार्थना करावी. त्यासाठी घंटा वाजवण्याचे नियोजन करावे.<br />इ. दर एका तासाने भाव असलेल्या साधकाने विभूती फुंकरावी. वाईट शक्तींच्या विरोधात लढण्यासाठी साधकांनी आपला वैयक्तिक नामजप प्रार्थनेसह शरणागतभावाने करावा.<br />ई. सेवा करत असतांना दर अर्ध्या तासाने विभूतीचे पाणी प्यावे. खाद्यपदार्थांमध्ये विभूती घालून प्रार्थना करूनच ते पदार्थ खावेत.<br />उ. साधकांचा भक्तीभाव वाढण्यासाठी प.पू. भक्तराज महाराज यांच्या भजनांची ध्वनीफीत लावावी अथवा एकत्रित नामजप करावा.<br />ऊ. वाईट शक्तींचा तीव्र त्रास असणार्या साधकांना वेगळे बसवण्याची व्यवस्था करावी.<br />ए. उपस्थित जिज्ञासू, साधक व वक्ता यांच्या मन व बुद्धी यांवर आलेले आवरण दूर होण्यासाठी व त्यांना विषयाचे आकलन व्हावे, यांसाठी भाव असलेल्या साधकांनी श्री गणेशाला प्रार्थना करावी.<br />ऐ. प्रत्यक्ष गुरूंचेच पूजन करत आहोत, या भावाने गुरुपूजन करावे व सांगावे.<br />ओ. गुरुपौर्णिमेचे प्रवचन करणार्या व सूत्रसंचालन करणार्या साधकांनी कार्यक्रमाच्या अगोदर आपला ५ तास नामजप पूर्ण होईल, असे पहावे.<br />औ. गुरुपौर्णिमेनिमित्त सेवा करत असतांना आलेल्या अनुभूती व गुरुपौर्णिमा कार्यक्रमानिमित्तचे लिखाण त्वरित नजीकच्या संकलन विभागास पाठवावे.</p><a href="http://sanatan.org/marathi/dainik/visheshank/gurupournima/#top" style="font-size: 10pt; color: rgb(0, 0, 0); text-decoration: none; "><img src="http://dainik.sanatan.org/images/menu/top.gif" style="border-top-style: none; border-right-style: none; border-bottom-style: none; border-left-style: none; border-width: initial; border-color: initial; " /></a><div align="center"><img src="http://sanatan.org/marathi/dainik/visheshank/gurupournima/images/border.jpg" style="border-top-style: solid; border-right-style: solid; border-bottom-style: solid; border-left-style: solid; border-width: initial; border-color: initial; border-top-width: 1px; border-right-width: 1px; border-bottom-width: 1px; border-left-width: 1px; border-top-color: rgb(0, 0, 0); border-right-color: rgb(0, 0, 0); border-bottom-color: rgb(0, 0, 0); border-left-color: rgb(0, 0, 0); " /></div><a name="16"></a><br /><h1 style="font-size: 11pt; color: rgb(0, 0, 128); margin-top: 0px; margin-right: 0px; margin-bottom: 0px; margin-left: 0px; padding-bottom: 5px; padding-top: 5px; text-align: center; ">इ. गुरुपौर्णिमेच्या कार्यक्रमाची उपस्थिती वाढवण्यासाठी, तसेच कार्यक्रम चुकांविरहित करण्याच्या दृष्टीने प्रयत्न करा !</h1><p align="center" style="font-size: 10pt; color: rgb(0, 0, 0); padding-bottom: 1px; padding-top: 1px; text-align: left; line-height: 19px; "></p><div style="float: left; padding-right: 5px; padding-bottom: 5px; "><img src="http://sanatan.org/marathi/dainik/visheshank/gurupournima/images/Maya_75.jpg" width="75" style="border-top-style: solid; border-right-style: solid; border-bottom-style: solid; border-left-style: solid; border-width: initial; border-color: initial; border-top-width: 1px; border-right-width: 1px; border-bottom-width: 1px; border-left-width: 1px; border-top-color: rgb(0, 0, 0); border-right-color: rgb(0, 0, 0); border-bottom-color: rgb(0, 0, 0); border-left-color: rgb(0, 0, 0); " /><br /><b>डॉ. (कु.) माया पाटील</b></div><p style="font-size: 10pt; color: rgb(0, 0, 0); padding-bottom: 1px; padding-top: 1px; text-align: left; line-height: 19px; ">गुरुपौर्णिमा, म्हणजे पृथ्वीतलावर गुरुतत्त्व १ हजारपटीने प्रक्षेपित होऊन कार्यरत असणारा दिवस. सर्व साधकांच्या दृष्टीने हा दिवस अतिशय महत्त्वाचा आहे. पृथ्वीतलावर १ हजार पटीने प्रक्षेपित होणार्या गुरुतत्त्वाचा फायदा सर्वांना व्हावा, यासाठी सर्व साधकांनी प्रयत्न करणे गरजेचे आहे. गुरुपौर्णिमा जवळ येत आहे. त्या दिवशी कार्यक्रमाला जास्तीतजास्त जिज्ञासूंनी यावे, यासाठी आपण प्रयत्न करणे गरजेचे आहे. तसेच त्या दिवशीचा कार्यक्रम चुकांविरहित व उत्कृष्ट होण्यासाठीही आपल्याकडून प्रयत्न व्हायला हवेत. - डॉ. (कु.) माया पाटील, अखिल भारत प्रसारसेविका</p><hr style="color: rgb(0, 51, 102); height: 1px; width: 579px; "><p style="font-size: 10pt; color: rgb(0, 0, 0); padding-bottom: 1px; padding-top: 1px; text-align: left; line-height: 19px; "><b>१. कार्यक्रमाची उपस्थिती जास्तीतजास्त वाढण्यासाठी पुढील प्रयत्न करावेत </b><br />अ. निमंत्रणपत्रिका जास्त काढून त्या वितरित करण्यावर भर देऊ नये. बर्याचदा लोक निमंत्रण पत्रिका घेतात व त्या तशाच ठेवून देतात, त्यांचा वापर करत नाहीत. त्यामुळे पत्रिकांची छपाई जास्त करून वापरू नये.<br />आ. आपल्या ओळखीच्या व्यक्तींच्या नावांची यादी आताच तयार करून ठेवावी व त्यांना त्या दिवशीच्या कार्यक्रमाला उपस्थित रहाण्यास सांगावे.<br />इ. जाहिरातदार व अर्पणदार यांच्याकडून जाहिराती व अर्पण घेतांनाच त्यांना निमंत्रित करावे. नंतर आवश्यकता असल्यास त्यांना दूरध्वनीवरून निमंित्रित करू शकतो.<br />ई. प्रत्येक साधकाने किमान १० जिज्ञासू कार्यक्रमाला येतील, अशी जबाबदारी घ्यावी. केंद्रामध्ये १०० साधक असतील, तर कार्यक्रमाला १ हजार जिज्ञासूंची उपस्थिती असणे कठीण नाही.<br />उ. गुरुपौर्णिमेच्या शेवटच्या आठवड्यात सर्व साधकांनी कार्यक्रमाला उपस्थिती कशी वाढेल, या दृष्टीने नियोजन करून त्याप्रमाणे प्रसार करण्याकडे लक्ष द्यावे.<br />ऊ. बँका, पतसंस्था, सरकारी कार्यालये इत्यादी ठिकाणी जाऊन सर्वांना एकत्रित करून ५ ते १० मिनिटांचा विषय सांगावा. यामध्ये गुरुपौर्णिमेचे महत्त्व, कार्यक्रमाचे स्वरूप व गुरुपौर्णिमेच्या कार्यक्रमाची वैशिष्ट्ये व फायदे, असे मुद्दे एकत्रित करून सांगितल्यास लोकांना कार्यक्रमाला येण्याचे महत्त्व पटेल व ते कार्यक्रमाला येतील.<br />ए. वरील विषयाला अनुसरून कोपरा-सभा घ्याव्यात, तसेच देवळांमध्येही विषय सांगण्यास थांबावे.<br />ऐ. देवळांमध्ये फलक असल्यास फलकावर किंवा भित्तीपत्रके (पोस्टर्स) तयार करून त्यांवर, तसेच गल्लीतील फलकांवर गुरुपौर्णिमा सोहळयाचे स्थळ व वेळ चार दिवस अगोदरच लिहून ठेवावी.<br />ओ. प्रमुखसेवकांनी सर्व साधकांचे विभागानुसार नियोजन करून त्याचा पाठपुरावा करावा.<br /><br /><b>२. कार्यक्रम चुकांविरहित व उत्कृष्ट करण्यासाठीचे प्रयत्न आतापासूनच करा ! </b><br />अ. गुरुपौर्णिमेचा कार्यक्रम चुकांविरहित होण्यासाठी गुरुपौर्णिमेच्या दिवशी करावयाच्या सर्व सेवांचा सराव आताच करून घ्या. यामध्ये गुरुपूजन करणे, प्रवचन करणे, धार्मिक विधींचे प्रात्यक्षिक करणे, कार्यस्थळाच्या ठिकाणची सर्व सजावट इत्यादी.<br />आ. सत्यम्-शिवम्-सुंदरम् हे ईश्वराचे तत्त्व आहे. गुरुपौर्णिमेच्या दिवशी १ हजार पटीने कार्यरत असणारे गुरुतत्त्व ग्रहण होण्यासाठी कार्यक्रमामध्ये चुका होणारच नाहीत, याकडे आपण लक्ष द्यायला हवे. त्यासाठी प्रत्येक कृती करण्यापूर्वी त्याचा सराव करणे, समयमर्यादा घालून सेवा पूर्ण करणे, तसेच प्रमुखसेवकांनी प्रत्येक सेवा स्वत: पहाणे यांकडे लक्ष द्यावे. `(कोणतीही) सेवा इतर साधकांनी केली असेल', असे गृहीत धरू नये.<br />इ. गुरुपौर्णिमेच्या दिवशी व्यासपिठावर करावयाच्या सेवा भावनेपोटी कोणालाही करावयास सांगू नये. ज्या साधकांना व्यासपिठावरील सेवा चांगल्या करावयास येतात, त्यांनाच त्या करायला सांगाव्यात, उदा. सूत्रसंचालन करणे, धार्मिक विधीतील कृती करणे इत्यादी.</p><a href="http://sanatan.org/marathi/dainik/visheshank/gurupournima/#top" style="font-size: 10pt; color: rgb(0, 0, 0); text-decoration: none; "><img src="http://dainik.sanatan.org/images/menu/top.gif" style="border-top-style: none; border-right-style: none; border-bottom-style: none; border-left-style: none; border-width: initial; border-color: initial; " /></a><div align="center"><img src="http://sanatan.org/marathi/dainik/visheshank/gurupournima/images/border.jpg" style="border-top-style: solid; border-right-style: solid; border-bottom-style: solid; border-left-style: solid; border-width: initial; border-color: initial; border-top-width: 1px; border-right-width: 1px; border-bottom-width: 1px; border-left-width: 1px; border-top-color: rgb(0, 0, 0); border-right-color: rgb(0, 0, 0); border-bottom-color: rgb(0, 0, 0); border-left-color: rgb(0, 0, 0); " /></div><a name="17"></a><br /><h1 style="font-size: 11pt; color: rgb(0, 0, 128); margin-top: 0px; margin-right: 0px; margin-bottom: 0px; margin-left: 0px; padding-bottom: 5px; padding-top: 5px; text-align: center; ">अ. गुरूंकडून ज्ञान मिळवण्यापेक्षा त्यांची सेवा करणे जास्त महत्त्वाचे !</h1><p style="font-size: 10pt; color: rgb(0, 0, 0); padding-bottom: 1px; padding-top: 1px; text-align: left; line-height: 19px; ">अध्यात्मात सर्वस्वाचा त्याग करायचा असतो. शिष्य जेव्हा गुरूंकडून ज्ञान मिळवतो, तेव्हा तो त्याग करण्याऐवजी काहीतरी मिळवत असतो. याउलट सेवा करतांना तन व मन यांचा त्याग होतो; म्हणूनच जिज्ञासूपेक्षा सेवा करणारे शिष्य गुरूंना जास्त आवडतात. - डॉ. आठवले (२३.७.२००७, सायं. ६)<br /></p><div align="center"><img src="http://sanatan.org/marathi/dainik/visheshank/gurupournima/images/Bodhchitra-1.jpg" width="450" style="border-top-style: solid; border-right-style: solid; border-bottom-style: solid; border-left-style: solid; border-width: initial; border-color: initial; border-top-width: 1px; border-right-width: 1px; border-bottom-width: 1px; border-left-width: 1px; border-top-color: rgb(0, 0, 0); border-right-color: rgb(0, 0, 0); border-bottom-color: rgb(0, 0, 0); border-left-color: rgb(0, 0, 0); " /></div><p style="font-size: 10pt; color: rgb(0, 0, 0); padding-bottom: 1px; padding-top: 1px; text-align: left; line-height: 19px; "></p><a href="http://sanatan.org/marathi/dainik/visheshank/gurupournima/#top" style="font-size: 10pt; color: rgb(0, 0, 0); text-decoration: none; "><img src="http://dainik.sanatan.org/images/menu/top.gif" style="border-top-style: none; border-right-style: none; border-bottom-style: none; border-left-style: none; border-width: initial; border-color: initial; " /></a><div align="center"><img src="http://sanatan.org/marathi/dainik/visheshank/gurupournima/images/border.jpg" style="border-top-style: solid; border-right-style: solid; border-bottom-style: solid; border-left-style: solid; border-width: initial; border-color: initial; border-top-width: 1px; border-right-width: 1px; border-bottom-width: 1px; border-left-width: 1px; border-top-color: rgb(0, 0, 0); border-right-color: rgb(0, 0, 0); border-bottom-color: rgb(0, 0, 0); border-left-color: rgb(0, 0, 0); " /></div><a name="18"></a><br /><h1 style="font-size: 11pt; color: rgb(0, 0, 128); margin-top: 0px; margin-right: 0px; margin-bottom: 0px; margin-left: 0px; padding-bottom: 5px; padding-top: 5px; text-align: center; ">`महर्षी व्यास कोण ?' - धर्मद्रोही हिंदु सरकारी वकिलाचा प्रश्न</h1><p style="font-size: 10pt; color: rgb(0, 0, 0); padding-bottom: 1px; padding-top: 1px; text-align: left; line-height: 19px; ">महाराष्ट्रातील एका तालुक्याच्या ठिकाणी एका न्यायालयात एका प्रकरणाची सुनावणी सुरू होती. हे प्रकरण हिंदु व मुसलमान यांच्यात झालेल्या वादाचे होते. न्यायालयात पोलिसांची बाजू मांडतांना सरकारी वकिलांनी `महर्षी व्यास कोण ?' असा प्रश्न उपस्थित केला. सरकारी वकील हिंदु असतांना त्यांनी असा प्रश्न उपस्थित केल्यामुळे ही सुनावणी ऐकण्यासाठी न्यायालयात उपस्थित असलेल्या काही हिंदूंना त्या वकिलांची कीव आली, तर काही धर्माभिमानी हिंदूंच्या तळपायाची आग मस्तकाला भिडली. ही सुनावणी ऐकणार्या अशाच एका धर्माभिमानी हिंदूने व्यक्त केलेले विचार येथे देत आहोत.</p><hr style="color: rgb(0, 51, 102); height: 1px; width: 579px; "><p style="font-size: 10pt; color: rgb(0, 0, 0); padding-bottom: 1px; padding-top: 1px; text-align: left; line-height: 19px; "><b>हिंदूंमध्ये धर्माभिमानाचा अभाव असल्यामुळेच धर्मद्रोही सरकारी वकिलांकडून हिंदूंना दुखावणारा प्रश्न उपस्थित </b><br />या प्रकरणाची सुनावणी सुरू असतांना न्यायालयात उपस्थित असलेल्यांमध्ये ८० टक्के लोक हिंदू होते. हिंदु धर्मियांत महर्षी व्यासांना आदराचे स्थान आहे. महर्षी व्यासांना आदिगुरु मानले जाते. हिंदु धर्माचे श्रेष्ठत्व असणारी गुरु-शिष्य परंपरा त्यांच्यापासूनच सुरू झाली. प्रत्येक विषय त्यांनीच निर्माण केला आहे. महर्षी व्यासांच्या कृपेमुळेच मानवाला विविध विषयांचे ज्ञान होत आहे. त्यांच्याप्रती कृतज्ञता व्यक्त करण्यासाठी हिंदू प्रतीवर्षी आषाढ महिन्यातील पौर्णिमा हा दिवस `व्यासपौर्णिमा' म्हणजेच `गुरुपौर्णिमा' म्हणून साजरी करतात. हिंदूच नव्हे, तर प्रत्येक मनुष्याने त्यांच्याप्रती कृतज्ञ असले पाहिजे, असे महान कार्य महर्षी व्यासांनी केले आहे. असे असतांना जन्माने हिंदु असणार्या वकिलांनी मोठ्या संख्येने हिंदू उपस्थित असतांनाही `महर्षी व्यास कोण ?' असा प्रश्न जाहीररीत्या उपस्थित केलाच कसा ? अर्थात याचे उत्तर आहे, हिंदूंमध्ये असलेला धर्माभिमानाचा अभाव.<br /><br /><b>हिंदूंमध्ये धर्मप्रबोधनाला पर्याय नाही ! </b><br />महंमद पैगंबर किंवा येशू िख्र्तास् कोण ? असा प्रश्न प्रत्यक्षात नव्हे, तर कोणी स्वप्नातही विचारू शकत नाही. मुसलमानांना असलेला त्यांच्या धर्माप्रतीचा प्रचंड अभिमान, हेच याचे कारण आहे. सरकारी वकिलांनी असा प्रश्न उपस्थित करून त्यांना हिंदु धर्माचा काडीमात्र अभिमान नसल्याचेच दाखवून दिले आहे. या सरकारी वकिलांनी आपली बुद्धी थोडी जरी चालवली, तरी लक्षात येईल की, महर्षी व्यासांमुळेच आज त्यांना वकिली करता येत आहे. या सुनावणीला बरेच दिवस उलटले आहेत, तरी एकाही हिंदूने याबाबत त्यांना जाब विचारलेला नाही. हिंदूंची ही स्थिती केवळ धर्मप्रबोधनानेच बदलू शकते.<br /><br /><b>मुसलमानधार्जिणेपणा जपणार्या हिंदूंना हिंदुस्थानात रहाण्याचा काय अधिकार ? </b><br />सुनावणी सुरू असलेले प्रकरण हिंदु व मुसलमान यांच्यातील वादाचे होते. या प्रकरणात आरोपीच्या पिंजर्यात हिंदू उभे होते. केवळ मुसलमानांना खूष करण्यासाठी वकील महोदयांनी असा प्रश्न विचारला असल्याची शक्यता आहे. स्वधर्माचा काडीचाही अभिमान नसणार्या व केवळ मुसलमानांना खूष करू पहाणार्या हिंदु वकिलांना हिंदुस्थानात रहाण्याचा काय अधिकार ? त्यांनी मुसलमानांच्या राष्ट्रात जाऊन राहिलेलेच बरे. हिंदु धर्माचा थोडाही अभ्यास नसलेले असे जन्महिंदू पाहिले की, एका मुसलमान व्यक्तीची आठवण आल्याशिवाय रहात नाही. कर्नाटकात एका कार्यक्रमाच्या निमित्ताने गेलो असता मला एक मुसलमान व्यक्ती भेटली होती. तिला हिंदु धर्माबद्दल खूप कौतुक होते. तिचा हिंदु धर्माबद्दल, मंदिरांबद्दल, हिंदूंचे सण व रूढी परंपरा यांबद्दल खूप अभ्यास होता. त्या व्यक्तीने परिसरातील मंदिरांची माहिती मला विस्तृतपणे सांगितली होती. हिंदु धर्माचे कौतुक असणारे असे मुसलमान कोठे व जन्माने हिंदु असूनही `महर्षी व्यास कोण ?' असा प्रश्न विचारणारे निलाजरे वकील कोठे ? - एक कट्टर हिंदु</p><a href="http://sanatan.org/marathi/dainik/visheshank/gurupournima/#top" style="font-size: 10pt; color: rgb(0, 0, 0); text-decoration: none; "><img src="http://dainik.sanatan.org/images/menu/top.gif" style="border-top-style: none; border-right-style: none; border-bottom-style: none; border-left-style: none; border-width: initial; border-color: initial; " /></a><div align="center"><img src="http://sanatan.org/marathi/dainik/visheshank/gurupournima/images/border.jpg" style="border-top-style: solid; border-right-style: solid; border-bottom-style: solid; border-left-style: solid; border-width: initial; border-color: initial; border-top-width: 1px; border-right-width: 1px; border-bottom-width: 1px; border-left-width: 1px; border-top-color: rgb(0, 0, 0); border-right-color: rgb(0, 0, 0); border-bottom-color: rgb(0, 0, 0); border-left-color: rgb(0, 0, 0); " /></div><a name="19"></a><br /><h1 style="font-size: 11pt; color: rgb(0, 0, 128); margin-top: 0px; margin-right: 0px; margin-bottom: 0px; margin-left: 0px; padding-bottom: 5px; padding-top: 5px; text-align: center; ">गुरुपौर्णिमेच्या संदर्भातील अनुभूती</h1><p align="center" style="font-size: 10pt; color: rgb(0, 0, 0); padding-bottom: 1px; padding-top: 1px; text-align: left; line-height: 19px; "></p><div style="float: left; padding-right: 5px; padding-bottom: 5px; "><img src="http://sanatan.org/marathi/dainik/visheshank/gurupournima/images/05_Anubhuti.JPG" width="200" style="border-top-style: solid; border-right-style: solid; border-bottom-style: solid; border-left-style: solid; border-width: initial; border-color: initial; border-top-width: 1px; border-right-width: 1px; border-bottom-width: 1px; border-left-width: 1px; border-top-color: rgb(0, 0, 0); border-right-color: rgb(0, 0, 0); border-bottom-color: rgb(0, 0, 0); border-left-color: rgb(0, 0, 0); " /></div><p style="font-size: 10pt; color: rgb(0, 0, 0); padding-bottom: 1px; padding-top: 1px; text-align: left; line-height: 19px; "><b>रेल्वेतील बाकड्याखाली ठेवलेल्या गुरुपौर्णिमा विशेषांकांतील चैतन्य सहन न झाल्यामुळे त्या बाकड्यावर बसलेली मुसलमान मुलगी प्रकट होणे </b><br />१०.७.२००६ रोजी मी जळगाव जिल्ह्याच्या गुरुपौर्णिमा विशेषांकांचे गठ्ठे घेऊन `भुसावळ पॅसेंजर'ने जळगावला जाण्यास निघालो. मी विशेषांकांचे गठ्ठे माझ्या व शेजारच्या बाकाखाली ठेवले होते. इगतपुरी येथे एक मुसलमान व्यक्ती व तिची मुलगी माझ्या समोरच्या बाकावर येऊन बसले. अर्ध्या तासानंतर ते दोघे माझ्या शेजारी बसले. काही वेळाने ती मुलगी प्रकट झाली व हातवारे करून ओरडू लागली, `काझी, मुझे मत मारो, मैं इसे छोड जाऊंगी, मुझे कोडे बहुत लगते है ।' ती प्रकट झाल्यावर मी त्या बाकावरून उठलो व दुसर्या बाकावर बसलो. त्या वेळी माझा नामजप सुरू होता. पूर्ण प्रवासात तिच्याजवळ कुणीही बसले नाही. ती मुलगी तीन तास प्रकटावस्थेत होती. ते दोघे चाळीसगाव येथे उतरले. नंतर माझ्या लक्षात आले, `बाकाखाली गुरुपौर्णिमा विशेषांकांचे गठ्ठे ठेवलेले होते. त्या विशेषांकांतील चैतन्य सहन न झाल्यामुळे त्या मुलीला त्रास झाला व ती प्रकट झाली.' - श्री. जसराज करगुटकर, सनातन आश्रम, देवद, पनवेल.</p><hr style="color: rgb(0, 51, 102); height: 1px; width: 579px; "><p style="font-size: 10pt; color: rgb(0, 0, 0); padding-bottom: 1px; padding-top: 1px; text-align: left; line-height: 19px; "><b>गुरुपौर्णिमेच्या दिवशी सभागृहात गेल्यावर तेथील चैतन्यामुळे खूप चांगल्या अनुभूती आल्याने साधनेबद्दलची तळमळ वाढणे </b><br />मी १.१.२००४ मध्ये सनातन संस्थेच्या मार्गदर्शनानुसार साधना करण्यास सुरुवात केली. माझी साधनेतील पहिली गुरुपौर्णिमा आली. आम्हाला अर्पणाचे महत्त्व सांगितले होते. त्यानुसार समाजात जाऊन अर्पण गोळा करायचे होते. जेव्हा मी प्रथम अर्पण मागण्यासाठी आमच्या कॉलनीत गेले, तेव्हा तेथील लोकांनी मला म्हटले, `तुम्ही असे मागणे केव्हापासून सुरू केले.' त्या वेळी मला खूप राग आला होता. गुरुपौर्णिमेच्या दिवशी सभागृहात गेल्यावर तेथील चैतन्यामुळे मला खूप चांगल्या अनुभूती आल्या. तेव्हापासून माझी साधनेबद्दलची तळमळ वाढत गेली. त्याच वेळी मी मनाशी ठरवले, `आता इथून मागे जायचे नाही.' त्यानंतर मी भावसत्संगाला जाणे, ज्येष्ठ साधकांच्या मार्गदर्शनाला जाणे, अभ्यासवर्गालाजाणे, विविध कार्यक्रमात सहभागी होणे सुरू केले. एकदा भावसत्संगाहून येण्यास उशीर झाल्यामुळे माझे पती माझ्यावर खूप चिडले होते; परंतु दुसर्या आठवड्यात जेव्हा भावसत्संगाच्या वेळी ते मला नेण्यासाठी आले, तेव्हा तेथील चैतन्य पाहून त्यांना खूप चांगले वाटले व तेव्हापासून त्यांनीही साधनेला सुरुवात केली.</p><hr style="color: rgb(0, 51, 102); height: 1px; width: 579px; "><p style="font-size: 10pt; color: rgb(0, 0, 0); padding-bottom: 1px; padding-top: 1px; text-align: left; line-height: 19px; "><b>गुरुपौर्णिमेच्या ठिकाणी सेवा करतांना प्रथम विरोध करून नंतर स्वत:हून कापडी फलक लावण्यास परवानगी देणे </b><br />गुरुपौर्णिमेच्या ठिकाणी संस्थेचे कापडी फलक लावतांना सभागृहाच्या मालकांनी ते लावण्यास मनाई केली व रागवायला सुरुवात केली. आम्ही उपस्थित साधकांनी त्यांना प्रथम नम्रतापूर्वक समजावण्याचा प्रयत्न केला; पण ते ऐकण्याच्या स्थितीत नव्हते. मी सर्व साधकांना प्रार्थना करण्यास सुचवून आम्ही सर्वांनी प.पू. डॉक्टरांना प्रार्थना केली. त्यानंतर १० मिनिटांनी त्या गृहस्थांनी बाहेर येऊन `जरा बाजूला बॅनर लावा', असे स्वत:हून सांगितले. त्या क्षणी आम्हाला गुरुतत्त्वाचा महिमा अनुभवायला मिळाला. - सौ. शैलजा वि. अवतरे, कराड (२००६)</p><hr style="color: rgb(0, 51, 102); height: 1px; width: 579px; "><p style="font-size: 10pt; color: rgb(0, 0, 0); padding-bottom: 1px; padding-top: 1px; text-align: left; line-height: 19px; "><b>समोर प.पू. भक्तराज महाराज व प.पू. डॉक्टर बसलेले दिसणे व भाव जागृत होणे </b><br />`आज प्रथमच मला `भाव म्हणजे काय असतो', हे अनुभवायला मिळाले. माझ्या समोरच प.पू. भक्तराज महाराज व प.पू. डॉक्टर बसलेले मला दिसले. माझ्या डोळयांतून थंड अश्रू येत होते. आज मला नेहमीप्रमाणे जराही त्रास जाणवला नाही.' - सौ. रुची कृष्णा, मेलबोर्न, ऑस्ट्रेलिया.</p><a href="http://sanatan.org/marathi/dainik/visheshank/gurupournima/#top" style="font-size: 10pt; color: rgb(0, 0, 0); text-decoration: none; "><img src="http://dainik.sanatan.org/images/menu/top.gif" style="border-top-style: none; border-right-style: none; border-bottom-style: none; border-left-style: none; border-width: initial; border-color: initial; " /></a><div align="center"><img src="http://sanatan.org/marathi/dainik/visheshank/gurupournima/images/border.jpg" style="border-top-style: solid; border-right-style: solid; border-bottom-style: solid; border-left-style: solid; border-width: initial; border-color: initial; border-top-width: 1px; border-right-width: 1px; border-bottom-width: 1px; border-left-width: 1px; border-top-color: rgb(0, 0, 0); border-right-color: rgb(0, 0, 0); border-bottom-color: rgb(0, 0, 0); border-left-color: rgb(0, 0, 0); " /></div></td></tr><tr><td width="100%" align="center" colspan="3" style="padding-top: 1px; padding-right: 1px; padding-bottom: 1px; padding-left: 1px; border-top-width: 1px; border-top-style: solid; border-top-color: rgb(204, 204, 204); "><table class="tblbkgnd-dark" cellpadding="0" cellspacing="0" width="100%" style="font-size: 12px; background-color: rgb(0, 0, 153); "><tbody><tr><td align="center" colspan="2" width="780" style="padding-top: 1px; padding-right: 1px; padding-bottom: 1px; padding-left: 1px; "><a href="http://www.sanatan.org/marathi/dainik/general/sampark.htm" class="toplink" style="font-size: 10pt; color: rgb(255, 255, 255); text-decoration: none; ">संपर्क</a> । <a href="http://www.sanatan.org/marathi/dainik" class="toplink" style="font-size: 10pt; color: rgb(255, 255, 255); text-decoration: none; ">दैनिक मुख्य पान</a> । <a class="toplink" href="http://www.sanatan.org/marathi/" style="font-size: 10pt; color: rgb(255, 255, 255); text-decoration: none; ">मराठी मुख्य पान</a><br /><span style="color:#FFFFFF;">Copyright © 2007 - दैनिक सनातन प्रभात</span></td></tr></tbody></table></td></tr></tbody></table></form></div></span>Unknownnoreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-7209986744126224407.post-57897513890402233052009-06-06T07:59:00.000-07:002009-06-06T08:06:19.915-07:00वटपौर्णिमा या व्रताचा उद्देश, वटवृक्षाचे महत्त्व, तसेच व्रत करण्याची पद्धत<p align="center"><img src="http://sanatan.org/marathi/dainik/visheshank/vatpournima/images/vatpournima.jpg" /></p><br /><strong>उद्देश </strong><br />सावित्रीप्रमाणेच आपल्या पतीचे आयुष्य वाढावे म्हणून स्त्रियांनी या काताची सुरुवात केली.<br /><br /><strong>सावित्रीचे महत्त्व</strong><br />भरतखंडात प्रसिद्ध असलेल्या पतीव्रतांपैकी सावित्री हीच आदर्श मानलेली आहे. तसेच तिला अखंड सौभाग्याचे प्रतीकही मानले जाते.<br /><br /><strong>व्रताची देवता </strong><br />या व्रताची मुख्य देवता सावित्रीसह ब्रह्मदेव असून, सत्यवान, सावित्री, नारद व यमधर्म या उपांग (गौण) देवता आहेत.<br /><br /><strong>वटवृक्षाचे महत्त्व </strong><br />यमधर्माने सत्यवानाचे प्राण हरण केल्यावर सावित्रीने यमधर्माशी तीन दिवस शास्त्रचर्चा केली. त्यावर प्रसन्न होऊन यमधर्माने सत्यवानाला पुन्हा जिवंत केले. शास्त्रचर्चा वटवृक्षाखाली झाली; म्हणून वटवृक्षाशी सावित्रीचे नाव जोडले गेले.<br />अ. प्रलय झाला तरी वटवृक्ष असतोच. तो युगान्ताचा साथीदार आहे.<br />आ. बाल मुकुंदाने प्रलयकाळी वटपत्रावर शयन केले.<br />इ. प्रयागच्या अक्षय्य वटाखाली राम, लक्ष्मण व सीता विसावले होते.<br />ई. ब्रह्मा, श्रीविष्णु, महेश, नृसिंह, नील व माधव यांचे वटवृक्ष हे निवासस्थान आहे.<br />उ. वड, पिंपळ, औदुंबर व शमी हे पवित्र व यज्ञवृक्ष म्हणून सांगितले आहेत. या वृक्षांत वटवृक्षाचे आयुष्य जास्त असून पारंब्यांनी त्याचा विस्तारही खूप होतो.<br />ऊ. वडाच्या चिकात कापूर वाटून त्याचे अंजन डोळयांत घातले असता मोतीबिंदू बरा होतो.'<br /><br /><strong>व्रत करण्याची पद्धत </strong><br />अ. संकल्प : सुरुवातीला सौभाग्यवती स्त्रीने `मला व माझ्या पतीला आरोग्यसंपन्न दीर्घायुष्य लाभो', असा संकल्प करावा.<br />आ. पूजन : वडाचे षोडशोपचारे पूजन करावे. पूजेत अभिषेक झाल्यानंतर वडाला सूत्रवेष्टन करावे, म्हणजे वडाच्या खोडाभोवती सुती धाग्याने घड्याळाच्या काट्याच्या दिशेने तीनदा गुंडाळावे. पूजेच्या शेवटी `अखंड सौभाग्य लाभू दे, जन्मोजन्मी हाच पती लाभू दे, तसेच धनधान्य व कुल यांची वृद्धी होऊ दे', अशी सावित्रीसह ब्रह्मदेवाला प्रार्थना करतात.<br />इ. उपवास : स्त्रियांनी संपूर्ण दिवस उपवास करावा.<br /><br />(अंधश्रद्धा निर्मूलन समितीचे म्हणजे अंनिसचे कार्यकर्ते `वटपौर्णिमा' म्हणजे निवळ `भाकडकथा' असा प्रचार करतात. कणाकणांत देवतांचे अस्तित्व मानून वृक्षदेवतेची पूजा करायला शिकवणारा महान हिंदु धर्म कुठे, तर हिंदु धर्माला असत्य ठरवणारे असे धर्मद्रोही व साम्यवादी कुठे !)<br /><br /><strong>संदर्भ :</strong> सनातनचा ग्रंथ `सण, धार्मिक उत्सव व व्रते'<br /><br /><a href="http://sanatan.org/marathi/dainik/visheshank/vatpournima/">http://sanatan.org/marathi/dainik/visheshank/vatpournima/</a>Unknownnoreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-7209986744126224407.post-33360727092063995532009-04-04T10:15:00.000-07:002009-04-04T10:17:49.509-07:00श्री हनुमान जयंती<p align="center"><img src="http://www.sanatan.org/marathi/dainik/visheshank/maruti/images/00_ShriHanuman.jpg" /></p><br /><br /><br /><p></p><p><br /><a href="http://www.sanatan.org/marathi/dainik/visheshank/maruti/index.htm#1"><br />१. जन्माचा इतिहास </a><br /><a href="http://www.sanatan.org/marathi/dainik/visheshank/maruti/index.htm#2"><br />२. कार्य व वैशिष्ट्ये</a><br /><a href="http://www.sanatan.org/marathi/dainik/visheshank/maruti/index.htm#3"><br />३. मूर्तीविज्ञान</a><br /><a href="http://www.sanatan.org/marathi/dainik/visheshank/maruti/index.htm#4"><br />४. पूजाविधी</a><br /><a href="http://www.sanatan.org/marathi/dainik/visheshank/maruti/index.htm#5"><br />५. हनुमान जयंती</a><br /><a href="http://www.sanatan.org/marathi/dainik/visheshank/maruti/index.htm#6"><br />६. हनुमंताचे अतुलनीय माहात्म्य</a><br /><a href="http://www.sanatan.org/marathi/dainik/visheshank/maruti/index.htm#7"><br />७. हनुमानाचे अद्वितीय गुण व सामर्थ्य</a><br /><a href="http://www.sanatan.org/marathi/dainik/visheshank/maruti/index.htm#8"><br />८. मारुतीच्या मंदिरात दृष्ट काढून फोडलेला नारळ व तिठ्यावर ठेवलेला उतारा यांची तुलना</a><br /><a href="http://www.sanatan.org/marathi/dainik/visheshank/maruti/index.htm#9"><br />९. श्री हनुमानाविषयी उद्बोधक माहिती</a><br /><a href="http://www.sanatan.org/marathi/dainik/visheshank/maruti/index.htm#10"><br />१०. हनुमानाची अवतारी कार्ये व त्यांचे विवेचन </a><br /><a href="http://www.sanatan.org/marathi/dainik/visheshank/maruti/index.htm#11"><br />११. हनुमानाच्या संदर्भातील अनुभूती</a><br /><a href="http://www.sanatan.org/marathi/dainik/visheshank/maruti/index.htm#12"><br />१२. हनुमानाने वाईट शक्ती नष्ट केल्याच्या साधकांना आलेल्या अनुभूती</a><br /><a href="http://www.sanatan.org/marathi/dainik/visheshank/maruti/index.htm#13"><br />१३. साधकाची ईश्वरप्राप्तीची तळमळ म्हणजे साधकामधील सूक्ष्मरूपातील मारुतीच !</a><br /><a href="http://www.sanatan.org/marathi/dainik/visheshank/maruti/index.htm#14"><br />१४. हनुमंताचे विडंबन व उत्सवातील गैरप्रकार </a><br /><a href="http://www.sanatan.org/marathi/dainik/visheshank/maruti/index.htm#15"><br />१५. थोडक्यात... पण महत्त्वाचे! </a><a href="http://www.sanatan.org/marathi/dainik/visheshank/maruti/index.htm#15">(`रामसेतू', मारुतितत्त्वांशी संबंधित रांगोळी, सात्त्विक नामजप इत्यादी)</a></p><p><a href="http://www.sanatan.org/marathi/dainik/visheshank/maruti/index.htm">http://www.sanatan.org/marathi/dainik/visheshank/maruti/index.htm</a></p>Unknownnoreply@blogger.com5tag:blogger.com,1999:blog-7209986744126224407.post-22914322539890214042009-02-18T02:57:00.001-08:002009-04-04T10:13:17.597-07:00शिवाबद्दल आध्यात्मिक माहिती<p>
<br /></p><p align="center"><img height="350" src="http://www.sanatan.org/marathi/dainik/visheshank/mahashivratri/images/shiv.jpg" width="280" /></p
<br /></p>
<br />अनुक्रमणिका
<br /><a href="http://www.sanatan.org/marathi/dainik/visheshank/mahashivratri/index.htm#naam">
<br />शिवाबद्दल आध्यात्मिक माहिती</a>
<br /><a href="http://www.sanatan.org/marathi/dainik/visheshank/mahashivratri/index.htm#n1">
<br />शिवालयात पिंडीचे दर्शन घेण्याची पद्धत</a>
<br /><a href="http://www.sanatan.org/marathi/dainik/visheshank/mahashivratri/index.htm#n2">
<br />पिंडीचे प्रत्यक्ष दर्शन घेतांना पिंडी व नंदी यांच्यामध्ये उभे न रहाता किंवा न बसता, पिंडी व नंदी यांना जोडणार्या रेषेच्या बाजूला उभे रहाणे </a>
<br /><a href="http://www.sanatan.org/marathi/dainik/visheshank/mahashivratri/index.htm#n3">
<br />सनातनच्या साधिकेने बिल्वपत्राचे केलेले `सूक्ष्म-परीक्षण'</a>
<br /><a href="http://www.sanatan.org/marathi/dainik/visheshank/mahashivratri/index.htm#n4">
<br />सनातन-निर्मित `शिवाची सात्त्विक नामपट्टी'</a>
<br /><a href="http://www.sanatan.org/marathi/dainik/visheshank/mahashivratri/index.htm#news1">
<br />महानंदीच्या आशीर्वादामुळे साधकाला शिवाकडून ज्ञान मिळणे</a>
<br /><a href="http://www.sanatan.org/marathi/dainik/visheshank/mahashivratri/index.htm#news2">
<br />महाशिवरात्रीच्या दिवशी शिवाने ज्ञान देणे</a>
<br /><a href="http://www.sanatan.org/marathi/dainik/visheshank/mahashivratri/index.htm#1">
<br />साधकांच्या अनुभुति</a>
<br /><a href="http://www.sanatan.org/marathi/dainik/visheshank/mahashivratri/index.htm#2">
<br />हिंदूंनो, आपल्या `शिव' देवतेची विटंबना रोखा ! </a>
<br /><a href="http://www.sanatan.org/marathi/dainik/visheshank/mahashivratri/index.htm#3">
<br />`शिव'भक्तांनो धर्मशिक्षण घ्या व धर्माभिमानी व्हा !</a>
<br /><a href="http://www.sanatan.org/marathi/dainik/visheshank/prashnamanjusha/zprashna_mahashivratri_08.htm">
<br />प्रवचन व प्रश्नमंजुषा </a>
<br /><a href="http://www.sanatan.org/marathi/dainik/visheshank/mahashivratri/index.htm#4">
<br />शिवविषयक </a>
<br />
<br /><a href="http://www.sanatan.org/marathi/dainik/visheshank/mahashivratri/index.htm">http://www.sanatan.org/marathi/dainik/visheshank/mahashivratri/index.htm</a></tr> Unknownnoreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-7209986744126224407.post-50099775448045720122009-02-10T06:40:00.000-08:002009-02-10T06:50:09.412-08:00देववाणी संस्कृतची वैशिष्ट्ये व संस्कृतला वाचवण्यासाठीचे उपाय <a href="http://www.sanatan.org/marathi/dainik/images/subcat/sanskrut.jpg"><img style="DISPLAY: block; MARGIN: 0px auto 10px; WIDTH: 250px; CURSOR: hand; HEIGHT: 313px; TEXT-ALIGN: center" alt="" src="http://www.sanatan.org/marathi/dainik/images/subcat/sanskrut.jpg" border="0" /></a> <span class="">देववाणी संस्कृत ही सुसंस्कृत व अभिजात भाषा आहे; मात्र संस्कृतद्वेष्ट्यांनी या भाषेला मृतभाषा समजून तिची हेटाळणी केली. ही देवभाषा वाचवण्यासाठी प्रयत्न व्हावेत, यासाठी हे सदर. <a href="http://www.sanatan.org/marathi/dainik/images/20090208/subhashit.jpg" target="_blank"></a>राजा राम मोहन राय यांचा संस्कृतद्वेष`मेकॉलेच्या शिक्षण पद्धतीपूर्वी इंग्रजांचे कंपनी सरकार संस्कृत शिक्षणाला अनुदान देत होते. आंग्लविद्या संभ्रमित राजा राम मोहन राय यांनी १८२३ मध्ये त्या वेळच्या राज्यपालांना (गर्व्हनरला) पत्र लिहिले. त्यात म्हटले होते, `शिक्षणाद्वारे एतद्देशियांची सुधारणा व्हावी; म्हणून सरकार कलकत्त्यात संस्कृत पाठशाळा काढत आहे. जशी युरोपमध्ये बेकनच्या पूर्वी अज्ञानस्थिती होती, तशी संस्कृत शिक्षणाने भारताची होईल. ज्याचा अभ्यासकास व समाजास काहीही उपयोग नाही, अशा व्याकरणातील किचकट गोष्टी, वेदांताचा कीस यांमुळे तरुण पिढीचे डोके जडावून जाईल. दोन सहस्र वर्षांपूर्वीचे ज्ञान विद्यार्थ्यांना दिले जाईल. संस्कृतचे शिक्षण दिले, तर देश अंधारात बुडून राहील; म्हणून इंग्रजी शिक्षण सुरू करा. दूरवरच्या प्रदेशातून येऊन आमचे कोटकल्याण करण्याची वरप्रद दृष्टी बाळगणार्या ज्ञानी सरकारप्रत असलेले कर्तव्य बजावण्यासाठी मी काहीसे स्वातंत्र्य घेऊन माझी भावना आपल्या पुढे व्यक्त केली.केवढा हा इंग्रजधार्जिणेपणा व लाचारी ! अशा माणसाला इतिहासकारांनी `महान सुधारक' म्हणून डोक्यावर घेतले. महाराष्ट्रातील तत्कालिन समाजसुधारकसुद्धा त्याच इंग्रजधार्जिण्या मनोवृत्तीचे होते. अशा इंग्रजाळलेल्या लोकांनी इंग्रजी शिक्षणाला स्वीकारले व सर्वोत्कृष्ट भाषा असणार्या संस्कृतला अव्हेरले. पहिलीपासून इंग्रजी सुरू करणारे व त्याचे समर्थन करणारे सारे त्याच मेकॉलेचे वंशज आहेत. दुर्दैव हे की, स्वातंत्र्य मिळून अर्धे शतक उलटून गेले, तरी इंग्रज मनोवृत्ती गेलेली नाही. उलट ती वाढत आहे.'संस्कृत भाषेला नामशेष करण्याचा प्रयत्न करणारे काँग्रेसवाले !`ब्रिटिश भारतात आल्यापासून संस्कृत भाषेच्या अधोगतीला सुरुवात झाली. स्वातंत्र्योत्तर काळात तिला `मृतभाषा' म्हणून काँग्रेसने जाहीर केले. त्यामुळे अध्यात्मासह व्याकरण, नाट्य, गणित, वास्तूशास्त्र, ज्योतिषशास्त्र इत्यादी सर्वच विषयांतील सर्वोच्च ज्ञानाला आपण मुकलो. राज्यकर्त्यांनी संस्कृत न शिकवून व तिला `मृत ठरवून' मराठी, तसेच इतर स्थानिक भाषांचा पायाच उद्ध्वस्त केला.' - संकलक डॉ. जयंत आठवले (इ.स. २००७)१. संस्कृत श्लोकसुद्धा उर्दूत लिहिण्याच्या गोष्टी करणारे गांधी ! : `गांधीजींचे हे पत्र म्हणजे `हरिजन' या साप्ताहिकासाठी ११ जानेवारी १९४८ रोजी लिहिलेला अग्रलेख; पण त्यात काय लिहिले आहे, याची माहिती वृत्तसंस्थेकडे आली आहे. `मुस्लिमांची भाषा म्एहणून उर्दूला विरोध करणे, ही पाकिस्तानी विद्वेषवादाची नक्कल ठरेल. देवनागरीचा आग्रह धरून उर्दू लिपीला मारून टाकण्याचे प्रयत्न निंद्यच ठरतील. उलटपक्षी, सार्वजनिक ठिकाणीही उर्दू लिपीला स्थान देण्यात काही गैर नाही. ही अरबी आणि फारसीपेक्षा वेगळी लिपी आहे.उर्दू ही एक वाढती भाषा आहे. सुधारण्याची क्षमता तिच्यात आहे. काही सुधारणा झाल्या; तर अगदी संस्कृत श्लोकसुद्धा उर्दू लिपीत लिहिता येतील.' - दैनिक महाराष्ट्र टाईम्स (३०.६.२००७) <div>
<br /><strong><span style="color:#ff0000;">(संदर्भ : सनातनचा ग्रंथ `देववाणी संस्कृतची वैशिष्ट्ये व संस्कृतला वाचवण्यासाठीचे उपाय')</span></strong> <a class="transl_class" id="381" title=" href=" catid="4&id=" dt="'2009-02-08&action="></A'></a></div>
<br /><div></div>
<br /><div align="center"><a class="transl_class" id="921" title="<span title=" href="http://www.sanatan.org/marathi/dainik/news.php?dt=2009-02-01&action=fullnews&catid=9&id=16493" target="_blank'">देववाणी</span></a></div> संस्कृतची वैशिष्ट्ये व संस्कृतला वाचवण्यासाठीचे उपाय" </span>
<br />Unknownnoreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-7209986744126224407.post-8456609995844643032008-10-29T22:28:00.000-07:002008-10-29T22:35:15.561-07:00।। धर्मो रक्षति रक्षित: ।।<p align="center"><img src="http://www.sanatan.org/marathi/dainik/images/20081030/bhaubijbhet_250.jpg" /></p><br /><br /><div align="left">प्रिय ताईस, </div><div align="center"><br /><strong><span style="color:#3333ff;">दीपावली व भाऊबीज या सणांच्या निमित्ताने हार्दिक शुभेच्छा !</span></strong></div><span class=""><strong></strong>या</span> वर्षी भाऊबिजेस काही भेट न देण्याचे ठरवले आहे. त्याऐवजी ती रक्कम धुळे येथे मुसलमानांनी केलेल्या दंगलीत बळी पडलेल्या हिंदु भगिनींसाठी अर्पण करणार आहे. आज त्यांच्यापैकी कोणाचे भाऊ नसतील, कोणाचे पती नसतील. भर दिवाळीत त्यांच्यापुढे मात्र अंधारच असेल ! मुसलमान नराधमांनी काहींची वक्षस्थळे कापण्याचेही अमानुष प्रकार केले. तेव्हा त्यांच्या रक्षणासाठी कोणी आले नाही, ना प्रशासन, ना राज्यकर्ते ! मुसलमानधार्जिण्या काँग्रेस सरकारकडून अशी अपेक्षा करणे, हासुद्धा आत्मघातकीपणाच ठरेल !<br /><span class="">ताई</span>, `अशा प्रकारची स्थिती कोणत्याही हिंदु भगिनीवर येऊ नये; म्हणून ही मुसलमानधार्जिणी काँग्रेस, हिंदुद्वेष्टे समाजवादी आणि साम्यवादी पक्ष, तसेच धर्मद्रोही यांचा नाश व्हावा, यासाठी तू `आपत्काळात सती द्रौपदीचे रक्षण करणार्या' भगवान श्रीकृष्णाला तळमळीने प्रार्थना कर व दररोज<br />१० मिनिटे त्याचा नामजप कर.' स्वत:चे रक्षण होण्यासाठी धर्मरक्षण झालेच पाहिजे व त्यासाठी राष्ट्र आणि धर्म द्रोही यांचा नाशही झाला पाहिजे !<br /><span class="">हे </span>पत्र वाचून राष्ट्र व धर्म रक्षणासाठी कृती करण्याची तुला नि:संशय स्फूर्ती मिळाली, तर तीच खरी भाऊबिजेची भेट ठरेल !<br /><br />तुझा भाऊ, अजित<br /><br />भाऊबीज (यमद्वितीया)सण साजरा करण्याची पद्धत <a href="http://www.sanatan.org/marathi/dainik/visheshank/diwali/"><span style="color:#ff0000;"><strong>येथे </strong></span></a>वाचाUnknownnoreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-7209986744126224407.post-5630810557517989592008-10-28T07:30:00.001-07:002008-10-28T07:35:05.148-07:00बलिप्रतिपदा (कार्तिक शुद्ध प्रतिपदा)<p align="center"><img height="264" src="http://www.sanatan.org/marathi/dainik/visheshank/diwali/images/18_vaman.jpg" width="222" /></p><br /><br />अ. हा दिवस दिवाळीतील दिवस असल्याने आनंद वाटत असला, तरी या दिवशी सूक्ष्मातून दाब असतो. ही तिथी असुराची असल्याने त्यांच्या वृत्तीप्रमाणे तिथीची निर्मिती होते. त्यामुळे या दिवशी बाह्य वातावरणाबरोबर स्वत:च्या अंत:करणाचे निरीक्षण करा.आ. हा दिवस क्षमेचा असल्याने या दिवशी चुका केलेल्या जिवांना क्षमा करून त्यांना नवीन संधी दिल्यास ते जीव पुढे जाऊन सत्त्वमय होतात.इ. या दिवशी बर्याच ठिकाणी मांसाहार करण्याची प्रथा असली, तरी मांसाहार करणे टाळले पाहिजे. या दिवशी मांसाहार केल्यास जिवाची वृत्ती तामसिक बनू शकते.ई. या दिवशी वातावरणात श्रीविष्णूचे १५ ते ३५ टक्के तत्त्व पृथ्वीतलावर येत असल्याने पृथ्वीवरील वातावरण विष्णुमय होते. त्याचा श्रीविष्णूच्या (श्रीकृष्ण, श्रीविष्णु व सत्यनारायण यांच्या) भक्तांना जास्तीतजास्त फायदा होतो.)<br /><a href="http://www.sanatan.org/marathi/dainik/visheshank/diwali/deepavali05.htm#1"><br />१. बलिप्रतिपदा</a><br /><a href="http://www.sanatan.org/marathi/dainik/visheshank/diwali/deepavali05.htm#2"><br />२. बलिप्रतिपदा तिथीची वैशिष्ट्ये </a><br /><a href="http://www.sanatan.org/marathi/dainik/visheshank/diwali/deepavali05.htm#3"><br />३. `बलिप्रतिपदा' या दिवसाबाबत एका `ज्ञानी'कडून मिळालेली माहिती</a><br /><a href="http://www.sanatan.org/marathi/dainik/visheshank/diwali/deepavali05.htm#4"><br />४. वामनाने केलेले बलीराजाचे खरे हित ! </a><br /><a href="http://www.sanatan.org/marathi/dainik/visheshank/diwali/deepavali05.htm#5"><br />५. मंगलाचरण</a><br /><a href="http://www.sanatan.org/marathi/dainik/visheshank/diwali/deepavali05.htm#6"><br />६. धर्मद्रोह्यांनो, भगवंताची `सर्वांठायी कृपादृष्टी' लक्षात घ्या !</a><br /><a href="http://www.sanatan.org/marathi/dainik/visheshank/diwali/deepavali05.htm#7"><br />७. हिंदूंनो, `वामनदहन' म्हणजे धर्मावर आघात ! </a><br /><a href="http://www.sanatan.org/marathi/dainik/visheshank/diwali/deepavali05.htm#8"><br />८. हिंदूंनो, `वामनदहन' खपवून घेऊ नका !</a><br /><br /><a href="http://www.sanatan.org/marathi/dainik/visheshank/diwali/">http://www.sanatan.org/marathi/dainik/visheshank/diwali/</a>Unknownnoreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-7209986744126224407.post-43503303707869648092008-10-27T22:30:00.000-07:002008-10-27T22:35:00.855-07:00लक्ष्मीपूजन (आश्विन अमावास्या)<a href="http://www.sanatan.org/marathi/dainik/visheshank/diwali/images/08_lakshmipoojan.jpg"><img style="DISPLAY: block; MARGIN: 0px auto 10px; WIDTH: 295px; CURSOR: hand; HEIGHT: 197px; TEXT-ALIGN: center" alt="" src="http://www.sanatan.org/marathi/dainik/visheshank/diwali/images/08_lakshmipoojan.jpg" border="0" /></a><br /><div></div>सामान्यत: अमावास्या हा अशुभ दिवस म्हणून सांगितला आहे; पण त्याला अपवाद या अमावास्येचा आहे. हा दिवस शुभ मानला आहे, पण तो सर्व कामांना नाही; म्हणून शुभ म्हणण्यापेक्षा आनंदी दिवस म्हणणे योग्य ठरते. `प्रात:काळी मंगलस्नान करून देवपूजा, दुपारी पार्वणश्राद्ध व ब्राह्मणभोजन आणि प्रदोषकाळी लतापल्लवांनी सुशोभित केलेल्या मंडपात लक्ष्मी, विष्णु इत्यादि देवता व कुबेर यांची पूजा, असा या दिवसाचा विधि आहे. या दिवशी विष्णूने लक्ष्मीसह सर्व देवांना बळीच्या कारागृहातून मुक्त केले आणि त्यानंतर ते सर्व देव क्षीरसागरात जाऊन झोपले, अशी कथा आहे. त्यांच्याप्रीत्यर्थ प्रत्येकाने आपापल्या घरी सर्व सुखोपभोगांची उत्तम व्यवस्था करावी व सर्वत्र दिवे लावावे, असे सांगितले आहे. लक्ष्मीपूजन करतांना एका चौरंगावर अक्षतांचे अष्टदल कमल किंवा स्वस्तिक काढून त्यावर लक्ष्मीच्या मूर्तीची स्थापना करतात. लक्ष्मीजवळच कलशावर कुबेराची प्रतिमा ठेवतात. त्यानंतर लक्ष्म्यादि देवतांना लवंग, वेलची व साखर घालून तयार केलेल्या गायीच्या दुधाच्या खव्याचा नैवेद्य दाखवितात. धने, गूळ, साळीच्या लाह्या, बत्तासे इत्यादि पदार्थ लक्ष्मीला वाहून नंतर ते आप्तेष्टांना वाटतात. मग हातातील चुडीने पितृमार्गदर्शन करतात. (हातातील पलिता दक्षिण दिशेकडे दाखवून पितृमार्गदर्शन करतात.) ब्राह्मणांना व अन्य क्षुधापीडितांना भोजन घालतात. रात्री जागरण करतात. पुराणांत असे सांगितले आहे की, आश्विन अमावास्येच्या रात्री लक्ष्मी सर्वत्र संचार करते व आपल्या निवासासाठी योग्य असे स्थान शोधू लागते. जिथे स्वच्छता, शोभा आणि रसिकता आढळते, तिथे तर ती आकर्षित होतेच; शिवाय ज्या घरात चारित्र्यवान्, कर्तव्यदक्ष, संयमी, धर्मनिष्ठ, देवभक्त व क्षमाशील पुरुष आणि गुणवती व पतिव्रता स्त्रिया वास्तव्य करतात, त्या घरी वास्तव्य करणे लक्ष्मीला आवडते.'<br /><p></p><br /><p><br />अनुक्रमणिका<br /><a href="http://www.sanatan.org/marathi/dainik/visheshank/diwali/deepavali04.htm#1"><br />१. लक्ष्मीपूजन</a><br /><a href="http://www.sanatan.org/marathi/dainik/visheshank/diwali/deepavali04.htm#2"><br />२. लक्ष्मीपूजनाच्या दिवशी लक्ष्मी व कुबेर यांची पूजा का करतात ? </a><br /><a href="http://www.sanatan.org/marathi/dainik/visheshank/diwali/deepavali04.htm#3"><br />३. अलक्ष्मी नि:सारण </a><br /><a href="http://www.sanatan.org/marathi/dainik/visheshank/diwali/deepavali04.htm#4"><br />४. `श्री लक्ष्मीपूजन' व अलक्ष्मी नि:सारण यांबद्दल कालातीत होऊन मिळालेली माहिती </a><br />अ. इतिहास<br />आ. आश्विन अमावास्येला रात्री केर का काढतात ?<br />इ. श्री लक्ष्मीपूजनाच्या दिवशी श्री लक्ष्मीची पूजा केल्यावर कमी पातळी असलेल्या जिवाला पूजेच्या माध्यमातून होणारा लाभ<br />ई. श्री लक्ष्मीची पूजा करतांना अक्षतांचे अष्टदल कमल किंवा स्वस्तिक का काढावे ?<br /><a href="http://www.sanatan.org/marathi/dainik/visheshank/diwali/deepavali04.htm#5"><br />५. श्री लक्ष्मीची कृपा असलेला जीव संतुष्ट व तृप्त असणे, मायेच्या पाशात बांधला न गेल्याने अशा जिवाला योग्य साधना करून शीघ्र आध्यात्मिक उन्नती साध्य होणे </a><br /><a href="http://www.sanatan.org/marathi/dainik/visheshank/diwali/deepavali04.htm#6"><br />६. लक्ष्मीपूजनाच्या दिवशी होणार्या अयोग्य कृती व त्यामुळे सूक्ष्मातून होणारे परिणाम </a><br /><a href="http://www.sanatan.org/marathi/dainik/visheshank/diwali/deepavali04.htm#7"><br />७. लक्ष्मीपूजनाच्या दिवशी जुगार खेळल्याने व्यष्टी व समष्टी जीवनावर होणारे दुष्परिणामी </a></p><br /><br /><br /><object width="425" height="344"><param name="movie" value="http://www.youtube.com/v/tQSszjM_SQA&rel=0&color1=0xb1b1b1&color2=0xcfcfcf&hl=en&fs=1"></param><param name="allowFullScreen" value="true"></param><embed src="http://www.youtube.com/v/tQSszjM_SQA&rel=0&color1=0xb1b1b1&color2=0xcfcfcf&hl=en&fs=1" type="application/x-shockwave-flash" allowfullscreen="true" width="425" height="344"></embed></object>Unknownnoreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-7209986744126224407.post-2662741399211147952008-10-26T20:40:00.000-07:002008-10-26T20:42:41.104-07:00नरक चतुर्दशी (आश्विन वद्य चतुर्दशी)<div align="center"><a href="http://www.sanatan.org/marathi/dainik/visheshank/diwali/images/krishna.jpg"><img style="DISPLAY: block; MARGIN: 0px auto 10px; WIDTH: 300px; CURSOR: hand; HEIGHT: 430px; TEXT-ALIGN: center" alt="" src="http://www.sanatan.org/marathi/dainik/visheshank/diwali/images/krishna.jpg" border="0" /></a><br /><br /><br /><a href="http://www.sanatan.org/marathi/dainik/visheshank/diwali/deepavali03.htm#1"><br />१. नरक चतुर्दशी कथा</a><br /><a href="http://www.sanatan.org/marathi/dainik/visheshank/diwali/deepavali03.htm#2"><br />२. यमतर्पण </a><br /><a href="http://www.sanatan.org/marathi/dainik/visheshank/diwali/deepavali03.htm#3"><br />३. `नरकचतुर्दशीच्या दिवशी ब्राह्ममुहूर्तावर स्नान का करतात ?'</a><br /><a href="http://www.sanatan.org/marathi/dainik/visheshank/diwali/deepavali03.htm#4"><br />४. नरकचतुर्दशीला आसुरी शक्तींचा वातावरणात दीपाच्या साहाय्याने संहार होणे</a><br /><a href="http://www.sanatan.org/marathi/dainik/visheshank/diwali/deepavali03.htm#5"><br />५. हिंदूंची पुढील नरक चतुर्दशी !</a></div><div align="center"> </div><div align="center"> </div><div align="center"><span style="color:#ff0000;"><strong>अधिक माहिती येथे वाचा :</strong></span> <a href="http://www।sanatan.org/marathi/dainik/visheshank/diwali/">http://www।sanatan.org/marathi/dainik/visheshank/diwali/</a></div>Unknownnoreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-7209986744126224407.post-15384672133066823242008-10-25T22:56:00.000-07:002008-10-25T23:02:05.767-07:00धनत्रयोदशी (आश्विन वद्य त्रयोदशी)<a href="http://www.sanatan.org/marathi/dainik/images/20081026/Dhanvantari.jpg"><img style="DISPLAY: block; MARGIN: 0px auto 10px; WIDTH: 354px; CURSOR: hand; HEIGHT: 393px; TEXT-ALIGN: center" alt="" src="http://www.sanatan.org/marathi/dainik/images/20081026/Dhanvantari.jpg" border="0" /></a><br /><div>रविवार, २६ ऑक्टोबर २००८, आश्विन कृ. १३ रोजी असलेल्या धनत्रयोदशी (आश्विन वद्य त्रयोदशी) आहे. यालाच बोली भाषेत धनतेरस असे म्हटले जाते. या दिवशी व्यापारी तिजोरीचे पूजन करतात. व्यापारी वर्ष दिवाळी ते दिवाळी असे असते. नव्या वर्षाच्या हिशोबाच्या वह्या या दिवशीच आणतात.<br /><br /><a onclick="return top.js.OpenExtLink(window,event,this)" href="http://www.sanatan.org/marathi/dainik/visheshank/diwali/deepavali02.htm#1" target="_blank"><br />१. धनत्रयोदशी</a><br /><a onclick="return top.js.OpenExtLink(window,event,this)" href="http://www.sanatan.org/marathi/dainik/visheshank/diwali/deepavali02.htm#2" target="_blank"><br />२. धन्वंतरि जयंती </a><br /><a onclick="return top.js.OpenExtLink(window,event,this)" href="http://www.sanatan.org/marathi/dainik/visheshank/diwali/deepavali02.htm#3" target="_blank"><br />३. यमदीपदान</a><br /><a onclick="return top.js.OpenExtLink(window,event,this)" href="http://www.sanatan.org/marathi/dainik/visheshank/diwali/deepavali02.htm#4" target="_blank"><br />४. हिंदूंच्या वैचारिक कुवतीला कलाटणी देणारा दिवस : `धनत्रयोदशी'</a><br /><br />ही माहिती संकेतस्थळावर खालील मार्गिकेवर उपलब्ध आहे.<br /><a onclick="return top.js.OpenExtLink(window,event,this)" href="http://www.sanatan.org/marathi/dainik/visheshank/diwali/deepavali02.htm" target="_blank">http://www.sanatan.org/marathi/dainik/visheshank/diwali/deepavali02.htm</a><br /><br /><br />त्याचप्रमाणे 'धनत्रयोदशी' या विषयावरील लघुपटही उपलब्ध आहे.<br /><a onclick="return top.js.OpenExtLink(window,event,this)" href="http://www.sanatan.org/marathi/dainik/visheshank/diwali/deepavali12.htm#5" target="_blank">http://www.sanatan.org/marathi/dainik/visheshank/diwali/deepavali12.htm#5</a><br /><br /><br />दीपावलीनिमित्त नातेवाईक व हितचिंतक यांना शुभेच्छा देण्यासाठी संकेतस्थळावर इंग्रजी, मराठी व हिंदी या भाषेत इ-शुभेच्छापत्रे ठेवण्यात आली आहेत. इ-शुभेच्छापत्रे पाठवण्यासाठीची मार्गिका खालील प्रमाणे आहे. <a onclick="return top.js.OpenExtLink(window,event,this)" href="http://www.sanatan.org/en/greeting/" target="_blank">http://www.sanatan.org/en/greeting/</a></div>Unknownnoreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-7209986744126224407.post-70642131931111636692008-10-24T19:21:00.000-07:002008-10-24T19:27:57.032-07:00दिवाळी (दीपावली)<a href="http://2.bp.blogspot.com/_MeXt-HmHnts/SQKDwdzUvQI/AAAAAAAAAu0/OTLSVTu9hX4/s1600-h/13.JPG"><img id="BLOGGER_PHOTO_ID_5260912183379016962" style="DISPLAY: block; MARGIN: 0px auto 10px; WIDTH: 340px; CURSOR: hand; HEIGHT: 156px; TEXT-ALIGN: center" alt="" src="http://2.bp.blogspot.com/_MeXt-HmHnts/SQKDwdzUvQI/AAAAAAAAAu0/OTLSVTu9hX4/s320/13.JPG" border="0" /></a><br /><div></div><p align="center"><a href="http://www.sanatan.org/marathi/dainik/visheshank/diwali/#1"><span style="color:#000099;">१. अर्थ</span></a><br /><a href="http://www.sanatan.org/marathi/dainik/visheshank/diwali/#2"><br /><span style="color:#000099;">२. दिवाळी साजरी करण्यामागील शास्त्र </span></a><br /><a href="http://www.sanatan.org/marathi/dainik/visheshank/diwali/#3"><br /><span style="color:#000099;">३. दीपावलीच्या दिवसांचे महत्त्व !</span></a><br /><a href="http://www.sanatan.org/marathi/dainik/visheshank/diwali/#4"><br /><span style="color:#000099;">४. उत्सवाचे स्वरूप</span></a><br /><a href="http://www.sanatan.org/marathi/dainik/visheshank/diwali/#5"><br /><span style="color:#000099;">५. दीपावलीचा गुह्यार्थ समजून घ्या !</span></a><br /><a href="http://www.sanatan.org/marathi/dainik/visheshank/diwali/#6"><br /><span style="color:#000099;">६. सण हे वाण झाले पाहिजेत !</span></a><br /><a href="http://www.sanatan.org/marathi/dainik/visheshank/diwali/#7"><br /><span style="color:#000099;">७. दीपावली : अधर्मी असुरांचा नाश करण्याची शिकवण देणारा उत्सव </span></a><br /><a href="http://www.sanatan.org/marathi/dainik/visheshank/diwali/#8"><br /><span style="color:#000099;">८. दिवाळीविषयी सुचलेले विचार</span></a><br /><a href="http://www.sanatan.org/marathi/dainik/visheshank/diwali/#9"><br /><span style="color:#000099;">९. दिवाळीच्या दिवसांतील काही कृती</span></a><br /><a href="http://www.sanatan.org/marathi/dainik/visheshank/diwali/#10"><br /><span style="color:#000099;">१०. हिंदूंनो, दिवाळीच्या सणातील पाश्चात्त्यांचे अंधानुकरण टाळा !</span></a><br /><a href="http://www.sanatan.org/marathi/dainik/visheshank/diwali/#11"><br /><span style="color:#000099;">११. हिंदूंनो, सणासुदीच्या मंगलसमयी तुमच्याकडून अमंगल तर घडत नाही ना ?</span></a></p>Unknownnoreply@blogger.com0